Fotogenická ohava Klaus Kinski

8.10.2007|Jozef Rigo|
Fotogenická ohava Klaus Kinski

(18.10.1926, Sopot, Poľsko - 23.11.1991, Lagunitas, Kalifornia)

Nemecký herec poľského pôvodu Klaus Kinski, ktorého démonická tvár nemá v dejinách kinematografie obdobu, sa od iných predstavitelov šialencov a temných monštier líši v jednej zásadnej veci: aj keď vo väčšine prípadov predával vo filmoch iba svoj desivý vzhľad temného anjela, jeho herecký talent bol mimoriadnych kvalít a ak dostal part, s ktorým stálo zato sa popasovať, rozvíjal svoje herecké umenie do netušených výšin a rozmerov...

Vlastným menom Nikolaus Günther Nakszynskibol synom lekárnika. Vtedajšie pomery a okolnosti ho donútili, aby sa presťahoval aj s malým päťročným Klausom do vtedy rozkvitajúceho hlavného mesta nemeckej ríše - Berlína. Od roku 1936 navštevoval humanitné gymnázium princa Henricha v Berlíne-Schönebergu, ale štúdium musel prerušiť, pretože narukoval do armády a odišiel na front. Dezertoval a zbytok vojny strávil v britských zajateckých táboroch, kde začal koketovať s herectvom. Jeho návrat domov však príliš šťastný nebol a Kinski zažíva ďalšie ťažké obdobie svojho života. Všade vtedy vládol povojnový zmätok a chaos. Aby sa nejako uživil rozhodol sa skúsiť to s herectvom. Bol si veľmi dobre vedomý toho, že svojím talentom dokáže pritiahnuť a nemýlil sa. Mal však vždy veľký problém s autoritami, preto veľmi často prichádzal o prácu. Prejavil tiež veľký talent na jazyky, celkom ich ovládal päť: nemecky, francúzsky, anglicky, taliansky a španielsky.

Po vojne vystupoval na javiskách v Baden-Badene a Tübingene a od roku 1946 pôsobil na rôznych divadelných a kabaretných scénach v Berlíne, napr. Schlosspark-Theater, Theater in der Kaiserallee, Deutsche Theater a Hebbel-Theater.
Ako vlastný projekt realizoval v roku 1949 v sále berlínskeho Kurfürstendamme monodramatickú aktovku Jeana Cocteaua Ľudský hlas.
Veľký úspech zaznamenal v roku 1952 pri produkcii Berliner Festwochen ako knieža Myškin v balete podľa Dostojevského Idiota. Behom 50.rokov hosťoval v rôznych nemeckých a rakúskych divadlách, kde hral Saint-Justa v dráme Georga Büchnera Dantonova smrť a titulnú úlohu v hre od Goethea Torquato Tasso a Shakespearovej dráme Henrich IV. V roku 1953 vzbudil pozornosť svojimi verejnými (až štvorhodinovými) recitáciami Villonových, Rimbaudových a Schillerových básní a monológov zo Shakespearových diel, s ktorými sa predstavil aj v susedných nemecky hovoriacich krajinách; mnohé z nich boli nakrútené na gramofónové platne. Jeho úloha vo filme Morituri /1948/ mu otvárala cesta do sveta strieborného plátna. Vo filme sa dlho objavoval hlavne v epizódnych úlohách a pre svoju excentricky démonickú tvár lemovanú blond vlasmi sa stal vyhľadávaným predstaviteľom lotrov, zločincov a šialencov v komerčných, často veľmi podradných filmoch.

Od začiatku 60.rokov bol obsadzovaný do kriminálnych príbehov, najmä adaptáciou Edgara Wallaceho, talianskych westernov a thrillerov, španielských hororov, erotických, exotických a dobrodružných filmov. Do tohto obdobia však už spadajú aj Kinského veľké filmy ako sú Doktor Živago /Doctor Zhivago, 1965/, Pre hrsť dolárov navyše /For a Few Dollars More, 1965/ alebo Dobrodruh z Istanbulu /Estambul 65, 1965/, kde už svojimi rolami vynikal. Celkom natočil v tomto desaťročí približne 60 filmov.

Medzinárodné uznanie mu priniesla spolupráca s režisérom Wernerom Herzogom, ktorý v ňom objavil ideálny typ diabolského hrdinu pre svoje spektakulárne vízie odohrávajúce sa v minulosti a v exotických krajinách: fanatický španielsky dobyvateľ Lope de Aguirre v dráme o hľadaní bájneho El Dorada Aguirre - hnev bohov /Aguirre: The Wrath of God, 1972/. To bol ich prvý spoločný film. Rok pred vznikom Herzog skautoval lokácie v Peru, pri Maccu Picchu, v okolí Amazonky. Kvôli administratívnej chybe leteckej spoločnosti sa 24.12.1971 nedostal na palubu lietadla smerujúceho do Peru. Lietadlo havarovalo v Amazónskom pralese. Jediným človekom, ktorý haváriu prežil bola Juliane Koepcke. Tento incident ho inšpiroval, aby spolu s Koepcke neskôr natočil dokument Krídla nádeje /Wings of Hope, 2000/ s najlepším priateľom Wernera Herzoga a zároveň jeho úhlavným nepriateľom. Herzog točil Aguirre s nízkym rozpočtom a vedel, že si nemôže dovoliť chyby. Splavovanie Amazonky v tropických horúčavách, s hercami navlečenými v ťažkých, dobových kostýmoch, s nedostatkom jedla a pitnej vody malo podľa neho zaistiť nevyhnutnú autentickosť. Kinski sa však začal vyhrážať, že predčasne opustí natáčanie. Herzog si samozrejme nemohol niečo také dovoliť a dokrútky s novým predstaviteľom hlavného hrdinu boli mimo možností. "Povedal som mu, že mám pušku," vysvetlil Herzog v dokumente Môj najlepší priateľ / blázon /Mein liebster Fiend, 1999/, ktorý je venovaný Kinskemu. "Povedal som mu, že by nezašiel ani za
zákrutu rieky a mal by v hlave osem guliek." Tento argument Kinskeho zrejme presvedčil a film dokončil. Aguirre sa stal Herzogovým prvým medzinárodne známym hitom. Príbeh s Kinskim však pokračoval ďalej.

Herzog s Kinskim sa zoznámili , keď mal Herzog 13 rokov a býval v prenájme vedľa Kinských v Mníchove. Herzog v jednom z rozhovorov spomenul, že už vtedy si uvedomil, že chce byť a bude režisérom a bude Kinskeho režírovať. O 15 rokov neskôr, keď už mal Kinski za sebou niekoľko dlhometrážnych filmov a Herzog si svojou dokumentárnou aj filmovou tvorbou vyslúžil titul najväčšieho talentu Nemeckej novej vlny sa po prvý krát stretávajú ako režisér – herec.

Ďalej Klaus Kinski vystupoval ako nezabudnuteľný upírsky gróf Dracula v horore podľa starej legendy Nosferatu, fantóm hrôzy /Nosferat, Phantom der Nacht, 1979/, ponižovaný vojak a zdeptaný manžel Woyzeck vo filmovom prepise hry Georga Büchnera Woyzeck /1979/, bláznivý dobrodruh a posadnutý milovník opery uprostred amazonských pralesov Fitzcarraldo v psychologicko-dobrodružnom epose Fitzcarraldo /1982/ a výstredný dobrodruh, zlatokop, bandita, správca trstinových plantáží, nákupca otrokov a napokon aj africký miestokráľ Francisco Manoel da Silva v dobrodružnej snímke Zelená kobra /Cobra verde, 1987/. Kinski vyhlásil, že u Herzoga už nikdy nebude hrať. Síce to raz porušil v roku 1987 vo filme Zelená kobra, pri realizácii filmu však došlo medzi oboma znovu k vážnym rozporom, Kinski dokonca Herzoga fyzicky napadol. Potom od nedokončeného filmu odišiel. Zelená kobra bola síce bez neho dokončená, nie je však do spoločnej tvorby veľkého režiséra a herca započítaná.

Vo filme Fitzcarraldo by niekto mohol nesúhlasiť a argumentovať, že ťahanie 340 tonovej lode cez horu od toku jednej rieky k druhej, bez akýchkoľvek špeciálnych efektov – ústredný motív tohto filmu a dôvod prečo sa s ukončením filmu meškalo viac ako štyri roky, je dostatočný dôkaz šialenstva. V dokumente Môj najlepší priateľ / blázon Herzog spomína na to, ako mu domorodci hrajúci vo filme Fitzcarraldo komparz ,ponúkli, že Kinskeho, ktorého výbuchy sa s natáčaním stávali stále neznesiteľnejšími, pre neho zabijú. Pravdaže ich úprimne a dobrosrdečne myslenú ponuku neprijal a trápil sa s ním ďalej. Keď všetci Herzoga opustili bol to práve Kinski, kto sa za neho postavil a film sa nakoniec podarilo dokončiť a predstaviť na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, 1982, kde vyhral hlavnú cenu za réžiu. 

V 80.rokoch Klaus Kinski končil vlastným réžijným debutom v Taliansku- životopisným filmom Paganini vo víre erotických vášní /Kinski Paganini, 1989/, v ktorom tiež sám stvárnil huslového génia. Tento film však nezískal pozitívny ohlas u divákov ani u kritikov. Naviac Kinského dosť finančne zruinoval. Neskôr mu nevyšla ani ponuka talianskej televízie na 16 dielny seriál, producenti mu po zhliadnutí natočeného materiálu projekt odobrali.
Obdobne pôsobivú kreáciu predviedol v úlohe stredovekého herca Klausa, stelesňujúceho zdatného rytiera Rolanda v historickej balade Pieseň o Rolandovi režiséra F. Cassentiho.
Režisér Herzog natočil o ich vzájomnom kontroverznom vzťahu spomienkový dokument Môj najmilší nepriateľ /Mein liebster Feind, 1999/.
Je autorom škandálnych spomienkových kníh Som tak divý po tvojich jahodových ústach /Ich bin so wild nach deinem Erdbeermund, 1975/ a Potrebujem lásku /Ich brauche Liebe, 1991/.

Klaus Kinski bol štyrikrát ženatý: 1. s Deborah Capriogliovou /1987-89/, 2. s Geneviève Minhoiovou /1971-81/, syn Nikolai Kinski; 3. s Ruth Brigitte Toeckiovou /1960-68/, dcéra Nastassja Kinski /1961/; 4. s Gislint Kühlbeckovou /1952-55/, dcéra Pola Kinski. V priebehu manželstva však mal vždy mnoho románikov so ženami. Od svojej prvej, druhej i tretej ženy odišiel a nechal ich samotné s deťmi. Rovnako, ako odchádzal z jedného filmu k druhému, bolo to tak aj so ženami. Jeho dcéra z prvého manželstva Pola Kinská, aj dcéra z druhého manželstva Nastassja Kinská sú herečkami.
Posledné roky života strávil Klaus Kinski v kalifornskom meste Lagunitas, kde pracoval na svojej autobiografii Všetko čo chcem, je láska, v kterej sa snažil usporiadať skutočnosti o svojom živote. Bol a stále je jednou z najčastejšie diskutovanou osobnosťou v histórii filmu. V živote bol individualista, tak ako to hral vo svojich filmoch. Sám hovoril, že každá postava, ktorú hrá, má v sebe kus jeho samotného. Vo všetkom, čo robil, sa maximálne angažoval, jeho životný príbeh by určite mohol slúžiť ako scenár k filmu.

Jedinou veľkou chybou Klausa Kinského bolo, že si neuvedomoval sebazničujúce tempo svojho života - zomrel náhle, uprostred rozrobenej práce a rodinnej pohody na infarkt v kalifornskom Lagunitas. Zanechal po sebe takmer 150 filmov.

Jeho ďalšie známe filmy:

Mŕtve oči Londýna /Dark Eyes of London, 1961/, Hostinec na Temži /Das Gasthaus an des Themse, 1962/, Tajomstvo indického chrámu /Il Mistero del tempio indiano, 1963/, Indická šatka /Das Indische Tuch, 1963/, Vinnetou II – Červený gentleman /Winnetou II, 1964/, Guľka pre generála /1967/, Veľké ticho /The Great Silence, 1968/, Keď sa Dracula prebudil /El Conde Drácula, 1970/, Gróf Dracula /Count Dracula, 1970/, Jack Rozparovač /Jack the Ripper, 1976/, Smrť darebáka /Mort d´un pourri, 1977/, Kamarát, kamarát /Buddy Buddy, 1981/, Vojak /The Soldier, 1982/, Láska a peniaze /Love and Money, 1982/, Jed /Venom, 1982/, Divoké kačky /Code name: Wild Geese, 1984/, Malá bubeníčka /The Little Drummer Girl, 1984/, Netvor /Creature, 1985/, Upíri v Benátkach /Nosferaru a Venezia, 1986/. Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Wikipedia

Súvisiace články

Zomrel herec Roger Moore

Zomrel herec Roger Moore

Dnes vo veku 89 rokov zomrel britský herec Roger Moore, ktorý sa preslávil hlavne postavou Jamesa Bonda. Túto ikonickú postavu stvárnil ako...