Chuť lásky (Feast of Love)
Je láska len trik? Trik, ktorým si príroda zabezpečuje čo najviac ukričaných novorodencov? Alebo je to len číre pobláznenie mysle? Na tieto otázky odpovedá najnovší film Roberta Bentona Chuť lásky. Skúsený oscarový režisér (Kramerová vs. Kramer) sa v spolupráci s hviezdami Morganom Freemanom a Gregom Kinnearom snaží divákom priblížiť lásku a jej príťažlivé, i zlovestné maniere.
Degustácia lásky prebieha tentoraz v jednej z Portlandských štvrtí, v ktorej sa voľne prepájajú rozličné ľudské osudy. Film sa opiera o rozmanitosť lásky, ktorá sa prejavuje v rozličných podobách. Raz ako lesbická, rodičovská, inokedy v podobe nevery, či ako láska k zvieratám. Bentonova sonda do ľudských vzťahov však nenaplnila očakávania, ktoré som do jej príťažlivého námetu vkladal. Naopak, potvrdilo sa, že láska je široko spektrálnejšia, než akokoľvek rozľahlá sonda.
Benton sa snaží objasniť, čo sa za láskou skrýva, aké úlohy v živote zohráva. Ponúka prostredníctvom svojich postáv hneď niekoľko riešení, ktoré však tak či tak končia v stratene, i keď majú silný potenciál. Scenár je plytký, bez silných momentov, postavený na niekoľkých filozofických dialógoch, ktoré sa smerom ku koncu filmu množia ako huby po daždi. A keď už nejaká tá silná chvíľa príde, tak sa namiesto zdynamizovania deja dočkáme len ďalších prázdnych slov a povedzme si to na rovinu, nudy.
Pritom nejde o príbehy, ktoré by boli nezaujímavé. Sú však spracované príliš povrchne, často sú len naznačené (príbeh lesbickej lásky). Najviac času Benton venoval postave permanentne láskou sklamaného Bradleyho Thomasa (Greg Kinnear) a novoromantickej dvojici v zložení Chloe (Alexa Davalos) a Oscar (Toby Hemingway), ktorá sa aj napriek sociálnym ťažkostiam snaží dostať do vytúženého cieľa.
Postavy sú dominantne modelové (múdry deduško Morgan Freeman), niektoré postavy lásku uznávajú (Bradley Thomas), iné ju naopak zneužívajú vo svoj prospech, resp. jej neveria, až kým ju nezažijú (Diana v podaní Radhy Mitchell). Z prítomnosti spomínaných konfliktných skupín vychádza i mierne gýčový dialóg o láske, ktorý sa nesie celým filmom. Tento fakt nemusí byť automaticky zhubný, čo dokazuje napríklad Woody Allen. Jeho filmy sú takisto o láske, no neupadajú do bezbrehej romantiky a citového vydierania. Zachovávajú si punc civilnosti veľkomesta a nadhľad nad citmi. Benton urobil z postáv obyčajných fackovacích panáčikov, ktorí láske podliehajú ako na bežiacom páse. Siahodlhú nudu nám sčasti vynahradzuje dobre zvládnutý koniec, ktorý síce skĺzol do vydieračskej pozície, ale nič iné mu napokon ani nezostávalo.
Chuť lásky je výsostne nevýrazný film, romantická „dráma“, ktorá v sebe buduje klasické klišé motívy. Benton rovnicu s neznámou láska nevyriešil, iba nám ponúkol pohľad na komplikácie, ktoré so sebou táto matematika prináša. A pri tých hercoch, ktorých mal k dispozícii, je to veľká škoda.
Je otázne, pre koho je tento film vlastne určený. Pre popkornistov je príliš nudný, pre intelektuálov príliš uhovorený. Zrejme s ním budú najspokojnejší popkornisti, ktorí sem tam radi zhliadnu nejaký ťažší film a za vyššie zmienenou nudou budú hľadať čosi vyššie, ba občas až umelecké.
Hodnotenie reflektuje výborné herecké výkony talentovaných hercov na čele s Radhou Mitchell, nespochybniteľný rozprávačský talent Morgana Freemana, slušne vybudovanú atmosféru Portlandu (a jednej z jeho štvrtí), závan jemnej erotiky, ktorá vám môže i nemusí vyhovovať, a napokon uchu lahodiaci soundtrack. Škoda, že je to oproti minimálnej dramatizácii deja príliš málo dôvodov na spokojnosť.
