Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street
Po vydarenej spolupráci Tima Burtona, Johnnyho Deppa a Heleny Bonham Carterovej na projekte Mŕtva nevesta sa títo traja znovu nachádzajú na produkčnej listine filmu s rozprávkovo pochmúrnym nádychom. Akokoľvek odzbrojujúci bol rovnomenný muzikál Stephena Sondheima, ktorý sa svojho času odohrával na Broadwayi, jeho filmová adaptácia má čo dobiehať.
Tim Burton je nepochybne majstrom vytvárania prostredia. Len si spomeňme na filmy Beatle Juice, Nožnicovoruký Edward či Charlie a továreň na čokoládu, ktorých spoločnými znakmi sú pochmúrnejšie prostredie a ľudia, zobrazení taktiež v područí akéhosi depresívne-strašidelného nádychu (vpadnuté oči, bledé tváre). Alebo si stačí pripomenúť typické karikatúry v podaní Mŕtvej nevesty, či v snímku Mars útočí, ktorý je taktiež z Burtonovej dielne. Aj keď treba uznať, že jeho filmy pôsobia mierne rušivo, väčšina z nich je natočená bez hluchých sekvencií a ťažko od nich odtrhnúť zrak čo i len na sekundu. Inak to nie je ani v tomto prípade.
Film rozpráva príbeh o holičovi menom Benjamin Barker alias Sweeney Todd (Johnny Depp – Nožnicovoruký Edward, Piráti Karibiku), ktorý si otvorí holičstvo na Fleet Street preto, aby sa pomstil miestnemu sudcovi. Ten ho totiž pred rokmi neprávom odsúdil na doživotie, aby si následne privlastnil jeho krásnu ženu. Diabolský pakt s Pani Lowett (Helena Bonham Carter - Fight Club, Charlie a továreň na čokoládu), ktorá pod Toddovým holičstvom pečie mäsové koláče, spraví z Todda čertovského holiča a z pani Lowett najlepšiu kuchárku v Londýne.
Štridsaťštyriročný divácky miláčik Johnny Depp má aj v súčasnosti plné ruky práce a je obsadzovaný do stále novších a novších projektov. Len čo skončil natáčanie tretieho dielu Pirátov z Karibiku, Burton ho vtiahol do pochmúrneho gotického príbehu o Sweeneym Toddovi, ktorého zobrazenie padlo hercovi ako uliate. Nehovoriac o Helene Bonham Carter, v ktorej diváci môžu spoznať čudnú Marlu z filmu Fight Club. A presne taká je aj jej rola v tomto filme. Čisté psycho, no zároveň s neuveriteľnou dávkou humoru. Vo filme sa prebleskne aj Sasha Baron Cohen alias Borat, či Ali G a celkom aj zapadá ako taliansky holič, veď kto iný vie perfektne napodobniť bársaký prízvuk, nech už je z ktoréhokoľvek miesta na zemi.
Netrúfam si povedať, či fakt, že film uzrel svetlo sveta ako muzikál, mu skôr pridáva, alebo uberá na príťažlivosti. Skôr by som povedala, že tým tak trochu kolíše medzi pochabosťou a veľkoleposťou. Orchestrové ovácie pôsobia osudovo a majú za úlohu umocniť hrôzu a strach, to by sa však mohlo stať skutočnosťou iba v prípade, keby aj film samotný pôsobil hrôzostrašne. Namiesto toho je však preplnený humornými, miestami až trápne emocionálnymi pasážami a hudobné scény akoby boli do deja vsadené nasilu. Neplatí to však univerzálne, zopár ich bolo pekných, dokonca aj na počúvanie. Nuž a ďalším prívlastkom, ktorým by sa film vedel popýšiť, je brutálnosť. Niektoré scény nie sú pre slabšie povahy, to však neznamená, že by si nemohli ísť film pozrieť, len odporúčam odvrátiť hlavu v momentoch, keď sa britva Sweeneyho Todda dotkne krku jeho obete, a keď si znovu odkryjete oči, držte si dlane v blízkosti tváre naďalej.
Aj napriek výraznému štýlu, a jeho zaujímavosti, ktorú filmu nemožno uprieť, na mňa zapôsobil mierne povrchne, ako keby sa Burton snažil silou mocou vyrozprávať udalosti, ale zabudol na celistvosť príbehu. Keď prvý krát začali spievať, zamrazilo ma, mysliac si, že práve toto nebude to pravé pre diváka s jemným sluchom. Neskôr sa však cez ostré hlasy hercov-spevákov dalo preniesť a nakoniec, bolo tam aj pár vydarených muzikálových pesničiek, ktoré si divák ešte chvíľu po skončení filmu pohmkáva.
Mám pocit, že sa diváci delia na dva tábory. Tí, čo Tima Burtona "môžu" a tí, čo ho "nemusia", no predtým než sa rozhodneme, do ktorého tábora patríme, zaplávajme si v poriadnom potoku krvi.
