Red Road
Kamery bezpečnostného systému CCTV nepretržite monitorujú ulice Glasgowa. Všadeprítomné odpadky, túlavé psy, či pochybné ľudské kreatúry vystihujú nehostinné predmestie najväčšieho škótskeho mesta. Pred monitormi bezpečnostného centra pracuje poctivá Jackie, ktorá sa prostredníctvom kamier zvedavo oddáva sledovaniu úsmevných, i menej úsmevných príhod bežného života. Svoje povinnosti si plní zodpovedne len do chvíle, kým sa na jednej z obrazoviek neobjaví muž z jej nešťastnej minulosti. Ďalšie kroky vyplašenej operátorky vedú do štvrte vysokých vežiakov nazývanej Red Road. Na miesto, kde si už pesimizmus nikto neuvedomuje, lebo na optimizmus všetci zabudli.
Red Road je úvodnou časťou trojdielneho projektu Advance Party, ktorý vznikol za účasti škótskych a dánskych filmárov. Jeho vznik inicioval „umiernený dogmatik“ Lars von Trier (Dogville, Idioti), majiteľ dánskej spoločnosti Zentropa, v spolupráci s britskou Sigmou. Podľa stanov projektu majú traja začínajúci režiséri nakrútiť tri rôzne filmy odohrávajúce sa v Glasgowe, pričom si snímky musia zachovať aj deväť rovnakých postáv.
Hlavnými postavami tejto britsko-dánskej drámy sú Jackie (Kate Dickie) a Clyde (Tony Curran). Réžiu mala na starosti pomerne neznáma, no za to oscarová režisérka, Andrea Arnold (Oscar 2005 za Wasp v kategórii najlepší krátkometrážny film). Motívom príbehu je vzájomná konfrontácia hrdinov, ktorá ústi do nečakaného finále. Clyde je predčasne prepustený z väzenia, čo Jackie ťažko nesie. Svoje obavy sa pokúša vyriešiť riskantným spôsobom presahujúcim morálne normy. V zúfalom prostredí polorozpadnutých bytových domov to však nie je nič neobyčajné.
Divák sa o pozadí a dôvodoch konfrontácie hrdinov v priebehu filmu dozvedá len pozvoľne. Jackie sa citovo otriasa, párkrát poruší pracovné predpisy, znovu sa vracia k fajčeniu. O dôvodoch jej konania nemáme žiadne konkrétne príčinné informácie. Réžia nás neinformuje, len v nás od začiatku buduje pocit, že Jackie je tá dobrá a nepoškvrnená postava, pričom Clyde je len zavrhnutia hodný zvrhlík, ktorý jej v minulosti nejakým spôsobom ublížil. Otvára sa tu teda priestor na účelové stupňovanie deja, ktoré zvládla réžia viac-menej úspešne. Viac-menej preto, lebo smerom ku bežnému publiku nerozvíja dej dostatočne príťažlivo a priamočiaro – teda jednoducho (napr. prostredníctvom vyššieho počtu dialógov). Na tomto fakte sa odráža aj identita cieľového publika. S filmom budú spokojní najmä tí diváci, ktorí sa vyššie spomínané postupy réžie rozhodnú tolerovať až do samého konca. Ostatným sa môže stať, že film už po prvej tretine vyhlásia za nudný. Preto je dôležité si už pred návštevou kina povedať, či človek od tohto filmu očakáva priamočiaru zábavu, alebo bude ochotný zdieľať „klubový feeling“ filmu s ostatnými divákmi.
Red Road je vyslovene naturalistický film. Skutočnosť znázorňuje realisticky, čomu dopomáha dynamická kamera, prirodzený ruch okolia, minimálne používanie filmovej hudby, a nulové množstvo špeciálnych efektov. Ak je vám známa tvorba filmového hnutia Dogma 95, Red Road vám ju v spomínaných aspektoch zaručene pripomenie.
Otvorenosť filmu sa odráža aj v zobrazení eroticky motivovaných scén. Niektoré z nich sú skutočne na hrane medzi ľahkým pornom a poriadne štipľavou erotikou. Navyše sa filmom pretriasa aj voyerizmus, ktorý nachádza hostiteľa v zdanlivej intimite monitorov bezpečnostného centra.
Red Road je natočený skrz Jackieno subjektívne vnímanie skutočnosti, čo vlieva filmu rozmer intímneho pohľadu na svet. Druhá strana dostáva kľúčový priestor na emocionálne vyjadrenie až v samotnom závere. Záverečná, priam renesančne oslobodzujúca pointa je skvelá, a aj napriek tomu, že sa k nej réžia dopracovala pomerne chaoticky, za pozornosť určite stojí. Red Road je film o prekonávaní životného pesimizmu. Ak máte záujem vidieť dobre zahraný a atmosféricky i emočne kvalitne prepracovaný príbeh, určite si ho nenechajte ujsť.
