Monštrum (Cloverfield)
Cloverfield je kódové označenie digitálnej nahrávky, ktoré sa našlo v niekdajšom newyorskom Central Parku. Mimochodom je to aj názov ulice, na ktorej má svoje kancelárie producent J.J. Abrams. Ten sa po seriáloch Alias a Nezvestní pokúsil zaujať pozornosť divákov nemenej akčným a sviežim Monštrom. Úspešného producenta kopla múza pri pohľade na japonskú figúrku Godzilly, ktorá ho priviedla k myšlienke, že Amerika nemá žiadnu poriadnu ozrutu. Veď aj King Kong je len obyčajnou plyšovou hračkou...
Rob Hawkins (Michael Stahl-David) čoskoro odchádza za prácou do Japonska. Priatelia mu pripravili zaslúženú rozlúčkovú party, ktorú sníma digitálnou kamerou Robov kamarát Hud. Zhruba 15 minút sme svedkami „party náladičky“, ktorú náhle vyruší ohlušujúci hrmot. Na jednu z manhattanských ulíc prilieta hlava Sochy Slobody (tvorcovia sa inšpirovali hlavou na plagáte filmu Útek z New Yorku Johna Carpentera). Od tejto chvíle sa začína akčný, strhujúci a nerovný súboj na život a na smrť.
Monštrum svojím formálnym spracovaním pripomína Záhadu z Blair Witch, i keď tá bola na pohľad podstatne amatérskejšia, čo v jej prípade nebolo na škodu veci. Monštrum je film technicky vyzretejší a o 30 miliónov drahší (Blair Witch stál 25 000 dolárov). Tvorcovia použili najnovšiu digitálnu techniku, ktorou sa autentický zážitok stáva o čosi atraktívnejším.
Nadšenie jedného z hrdinov pre dokumentáciu prípadu nemá konca kraja, a tak sa prostredníctvom kamery Panasonic HVX200 môžeme nechať unášať na vlnách tejto akčnej „jednohubky“. Vizuálne efekty, na ktorých stojí a padá prípadný úspech Monštra, sú celkom vydarené. Tvorcovia sa snažili príšeru jemne „utajiť“, čo značí, že ju až tak často neuvidíme, no za to ju budeme cítiť na každom kroku. Mimochodom, nečakajte na žiadne informácie ohľadom príslušnosti a samotnej existencie monštra. Nedozviete sa o nej takmer nič, prím tu hrá akcia a s ňou spojený autentický pohľad prvej osoby. Aj preto sa možno Monštrum nestane kultom podobným Godzille, i keď prelomenie doterajších formálnych pravidiel katastrofických filmov môže spustiť celkom slušnú vlnu podobne zameraných filmov.
Postavy sú v prvom rade obyčajnými ľuďmi, ktorí v existencialistických chvíľach začínajú riešiť svoje vzťahy a púšťajú sa do misií, ktoré sú tretími osobami tradične odsúdené na zánik. Filmu nechýba štipka lásky v podobe melodramatickosti. Tá pôsobí miestami rušivo, no na druhej strane sa jej omieľaním vytvára priestor pre všeobecnejšie zaujatie publika. Chvíle relatívneho pokoja sa celkom pravidelne striedajú s dávkami adrenalínu, ktoré majú potenciu držať diváka v napätí až do konca.
Herecký aparát to mal v Monštre pomerne jednoduché. Stačí sa dobre strachovať, kričať, výskať, nariekať a všetko bude úplnom poriadku. Zúčastnení herci toho na striebornom plátne zatiaľ veľa nahrané nemajú (hádam s výnimkou Mikea Vogela a vychádzajúcej hviezdičky Odette Yustmanovej), čo však nie je výraznejšie cítiť a de facto ani vidieť, keďže sa kamera správa, ako sa dokumentaristovi Hudovi „chce“.
Monštrum je film určený najmä pre milovníkov akcie a filmovej invencie. Skutočne, treba povedať, že takýmto spôsobom spracovaný film o na prvý pohľad všemocnej a neporaziteľnej príšere sme tu ešte nemali. Film, ktorý len tesne presahuje hodinu dvadsať minút, vám ubehne ako voda. To je koniec koncov vždy dobré znamenie.
