Michael Clayton
Svedomie je zvláštna a takmer nepopísateľná vec,ktorá nám ľudom niekedy pekne otravuje a znepríjemňuje pohodlný a ničím nerušený život a inokedy zasa správne usmerňuje a ukazuje snáď tú najsprávnejšiu cestu. Záleží len na nás či po nej vykročíme a napokon dokážeme ísť. Michael Clayton cestu stratil .Prišiel o manželstvo, deti. Práca právnika mu preteká pomedzi prsty kamsi do neznáma a aj nový job v podobe „právnika zametača“, mu veľkú nádej a potešenie neponúka. Len beznádejná dlžoba a hazardné hry sú tým jediným čo Michaela dokáže prinútiť poslať vlastný vnútorný hlas hlboko na samé dno svojho vnútra a nechať ho na nejaký čas driemať, aby sa v poslednej pravej chvíľke dostal napovrch . Svoje remeslo robí poctivo a každú takmer nezaplatenú hodinu, len aby tí, vyvolení, ostali naveky čistí a nedotknutí. Nová práca v právnickej firme Kenner, Bach & Ledeen však predsalen prináša nečakanú zmenu. Až vám vybuchne auto a váš najschopnejší kamarát a partner sa jednoducho zblázni zo svojho prípadu žaloby nadnárodnej poľnohospodárskej korporácie U/North uvedomíte si, že sa tu konečne začalo niečo hýbať, i keď nie zrovna tým správnym smerom. Michael Clayton podáva tápajúcu ruku tejto jedinečnej píležitosti, a chopí sa prípadu, žiadajúceho si ešte trochu viac ako len návrat k svedomiu.
Tony Gilroy , scénarista bournovskej trilógie, na nás tentokrát vyrukoval s príbehom z trošku iného súdka ako ten na aký sme si od neho zvykli. Jeho nové právnické predstavenie má síce tematicky od špionážnych trilerov na hony ďaleko, no nemožno povedať, že by bol Michael Clayton o niečo menej tajomný alebo dejovo menej našliapnutý .Je pravdou, že pomalé a akési slimačie tempo príbehu je trochu naškodu, avšak tú piánko dvojhodinku hravo strávi aj ten tuctovejší divák. Hneď v úvode nás zmätie úžasný monológ presvedčivého a tak trochu zblúzneného právnika Arthura Edensa v podaní naozaj vynikajúceho Toma Wilkinsona, aby vzápätí na nás vyrukoval s „flashbackom“, ktorý tvorí zvyšnú poldruha hodinu filmu a dodáva deju tú pravú zapletenú a pochmúrnu atmosféru. Gilroy nás netrápi pseudo-filozofickými rečičkami zo súdnych siení a rádoby presvedčivými výlevmi právnikov, ale poukazuje na pravú špinavú politiku nadnárodných sporov a nekalých praktík veľkých právnických firem a ich klientov spôsobom, ktorému porozumiete pravdepodobne až na samom konci. Machinácie ohľadne falšovaniu a zatajovaniu dôkazov, oťukávanie si tých správnych a vyrovnávanie si účtov s tými nepohodlnými z vlastných radov a im podobné zverstvá sú na dennom poriadku a film ich bez rúška spochybniteľnosti predvádza so suverénnosťou, akoby podobné situácie nastávali každý bežný deň. Snímok nielen, že priamo nezachytáva riešenie sporov v prítomnosti súdu, ale divák ma i tak trochu problém rozlíšiť, kto vlastne za kým stojí a kto s kým hrá tú najšpinavšiu hru. Na začiatku sa určite dostaví pocit, že sa jedná pravdepodobne o spor medzi dvoma právnickými firmami a ich klientmi pričom až v priebehu deja vám „doklepáva“ fakt, že to samotný právnický gigant Kenner, Bach & Ledeen sa snaží vyrovnať so svojím šesťročným nešťastným sporom vlastného klienta U/North voči poškodeným americkým občanom.
Nebyť práve veľmi zaujímavého a v tomto prípade aj vcelku vítaného“ flashbacku“, zostal by z Michaela Claytona len ďalší lepšie zahraný právnický triler ako z knižiek Johna Grishama bez väčších prekvapení, pôsobiaci ako katalyzátor na vaše klipkajúce očné viečka. A práve tu Tony využil veľmi jednoduchý trik, ako si pozornosť diváka udržať počas celého deja až dokonca. Gilroy ako drobky chleba rozosieva v celom pomaly sa rozbiehajúcom deji malé náznaky na veľkosť toho čo bude nasledovať. Konkrétne oboznamovanie sa s postavami a ich minulosťou sa deje skôr prostredníctvom vedľajších myšlienok a dialógov a divák sa tak zakaždým musí chytať každej spadnutej odrobinky, čím vás dej doslova núti zamerať na neho plnú pozornosť, bez toho aby ste sa pristihli pri pozeraní na hodinky.
Samozrejme celá fabula nestojí len na akomsi vyšetrovaní okolo pletiek firmy U/North, skôr poukazuje na tienisté stránky ľudskej osobnosti ako takej a na ľudí, ktorý ťahajú za tie (ne)správne nitky. Honba za kariérou, splácanie dlhov za utajenie pravdy či straty cti a podobné temné stránky moci dostávajú od Tony Gilroya „nafrak“. Režisér sa nás veľmi prefíkaným a naozaj nevnúteným spôsobom snaží presvedčiť , že nie je ťažké sa rozhodnúť pre niečo zlé ale omnoho ťažšie je rozhodnúť sa spraviť správnu vec aj keď za cenu zrady vlastného v záujme ľudskosti. V tomto mu nenahraditeľne nahrávajú vydarene obsadené úlohy a ukážkové herecké výkony Georga Cloonyho (Michael Clayton) a Tildy Swilton v úlohe ambicióznej a pred ničím nezastaviteľnej právničky Karen Crowde. Tilda Swinton dostáva zo seba maximum a jej bezohľadnú chladnú chtivosť cítite až do samotného bravúrneho i keď pre niekoho možno trochu kŕčovitého záveru.
George Cloony má v poslednej dobe na dramatické úlohy a vôbec dramatické trilery veľmi citlivý nos a dokáže vyňuchať vždy tú najzaujímavejšiu a presne na mieru šitú úlohu. Je už možno fádne tvrdiť, že úloha Michaela Claytona čoby vnútorne tápajúceho muža mu sedí ako uliata, no jednoducho je to tak. Pod Tonyho scénaristickým a napokon aj režisérskym vedením sa jeho postava formuje prakticky celý film a jeho herecké divadlo je bezpochyby hodné zapamätania.
Osobitnú pozornosť si aj napriek všetkým tým zvučnejším menám jednoznačne zaslúži Tom Wilkinson (V moci diabla).Či už sa jednalo o úvodné zimomriavkové „spytovanie svedomia“ v podobe úžasného monológu alebo jeho následné herecké kreácie nervovo zrúteného Arthura Edensa, vždy si pre seba získal moju pozornosť a uznanlivé pokynutie hlavou. Jeho herecké kvality sú vďaka prevažne vedľajším úlohám síce tlačená skôr do úzadia, no po vcelku vydarenom a strašidelnom V moci diabla ma naštartované ešte na slušnú hereckú kariéru aj vo svojom vyššom veku.
Napriek kvalitám oplývajúcemu dielku môže niekomu Michael Clayton pripadať príliž rozťahaný a na dve hodiny čistého času i patrične prázdny. Avšak toto je záležitosť toho-konkrétneho diváka a jeho vkusu.Ak si potrpíte na nabitú akciu s prepracovanou a strhujúcou pointou , asi si ho veľmi neužijete ,no ak vám aspoň trochu záleží na poctivej a pomaly budovanej atmosfére i keď pomalšieho tempa, bol by hriech odrieknuť si tento kúsok vydarenej filmárskej práce....A svedomie? Toto by vám to vaše určite neodpustilo....:-)
