Persepolis
V jednoduchosti je krása. Presviedča nás o tom francúzsky animovaný a čiernobiely príbeh Iránskej spisovateľky Marjane Satrapi, ktorá vyrastala v Teheráne v období islamskej revolúcie a počas vojny s Irakom.
Malá Marjane a celá jej rodina hovorí po francúzsky. Ako desaťročné dievča ťažko chápe veci, ktoré sa okolo nej dejú. Čistky, ktoré sa robia na príkaz samotného veľkého Sháha, neopodstatnené popravy, ticho na uliciach, zákaz piť alkohol a uskutočňovať oslavy a v neposlednom rade zákaz odhaľovania ženských vlasov. Marjane si postupne vytvára obraz o tom, čo sa deje až do chvíle, keď ju rodičia pošlú študovať do francúzskej školy vo Viedni. Tam nájde síce slobodný život, ktorý však nie je o nič ľahší. Nešťastná láska prináša mladú Marjane naspäť do Iránu za svojou rodinou, kde musí opäť čeliť nezmyselnému režimu. Očami tejto temperamentnej Iránky však príbeh nie je až taký smutný, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Jej oporou sú hlavne rodičia a počas ťažkých dní sa nájdu aj veselé chvíle, v ktorých si nezbedná Marjane uvedomuje, že je hrdá na miesto, kde sa narodila.
Irán, do roku 1935 známy aj ako Perzia (preto názov Persepolis - Perzské mesto) je zaujímavým artiklom pre západného diváka. A aj keď je podaný v štýle čiernobieleho komiksu v 2D forme a postavy sú karikatúrami myslím, že sa môže celkom pokojne rovnať akémukoľvek filmu, ktorý sa dnes premieta v kinách. Je totiž diametrálne odlišný a ešte k tomu aj svojsky dojemný. Jeho originálnosť však spočíva v niečom inom. Je to v tom, že osoba, ktorá ten príbeh zažila, ho sama dala do podoby grafickej novely a neskôr ho aj sama zrežírovala do podoby filmovej. Preto v sebe nesie nádych istej autenticity, ktorá spríjemňuje pozeranie filmu, ktorý je spočiatku dosť ťažký, ale keď sa divák prehryzie cez prvé momenty, čaká ho výnimočný zážitok. Film Persepolis nie je filmom len o Iráne a má ďaleko od vykreslenia presných historických javov. Je to film o súkromnom živote mladej Iránky, ktorá nie je iná ako ktorákoľvek mladá žena na svete a ktorá vedie vnútorný boj s životnými podmienkami v krajine. Obdobie jej mladosti je vykreslené komicky, a až neskôr sa objavujú chmáry reálneho života. Najkrajšie a najveselšie momenty sú tie, v ktorých sa spomína súkromný život Marjane Satrapi a jej vzťahy k rodine a naopak tie najťažšie a najsmutnejšie sú tie, kedy sa spomína spoločenská, politická a vojenská situácia počas samovlády Shaha v Iráne v sedemdesiatich rokoch minulého storočia. Film je osobný ale aj politický, a tieto dve témy sa spolu nesú ruka v ruke po celý čas a aj napriek chladnej vizáži kresleného filmu, postavy sú v ňom nanajvýš humánne a prívetivé.
Snímka nie je vhodná pre menšie deti, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pre dospelého diváka je to ešte stále len kreslený film a preto by sa mal brať tak trochu s rezervou. Najlepším okruhom divákov by mohli byť mladí ľudia, ktorý túžia po rozšírení svojho rozhľadu napríklad aj smerom na stredný východ.
Film jednoznačne odporúčam. Nie ani tak kvôli príbehu, alebo preto, že je nadabovaný vo francúzskom jazyku ale preto, že aj napriek svojej dvojrozmernosti a dvojfarebnosti nesie v sebe istý vizuálny zážitok. Čo viac dodať?
Nie je to komercia, je to čisté umenie.
