Bathory
Krvavá legenda – Alžbeta Báthory – sa vracia na strieborné plátna v podaní renomovaného slovenského režiséra Juraja Jakubiska.
Áno, presne tak, nový film o Báthoryčke nie je prvým, ktorý oživuje tak veľmi známu grófku z Čachtíc. Ibaže táto snímka prináša do danej tematiky čosi nové – polemizuje o tom, či bola grófka obeťou alebo vrahyňou. Na tomto rozpore stojí aj celá rozsiahla reklamná kampaň a práve preto je film tak divácky atraktívny. Bathory je v poradí 15. celovečernou snímkou Juraja Jakubiska a myslím, že patrí k jeho najlepším filmom. No určite sa nájdu plusy i mínusy, ale všetko poporiadku.
Ako som už načrtol, dôležitým aspektom filmu je polemika o činoch grófky. Film zobrazuje celý jej život – od detstva, kedy ju rodičia z čisto logických dôvodov zasnúbili s Františkom Nádasdym, až po posledné dni jej života, ktoré strávila v domácom väzení na vlastnom hrade. V centre pozornosti je zápletka s Jurajom Thurzom (Karel Roden), ktorý túži po majetkoch a nakoniec rozhodne o grófkinom osude. Treba uznať, že príbeh postupuje celkom plynule bez nejakých veľkých zbytočných odbočení a napriek pomerne väčšej dĺžke filmu (i keď v súčasnosti je väčšina filmov, ktoré sú označované za trháky, väčšieho časového formátu) sa v kine dá vydržať, pre mňa to bol dobrý zážitok. Ďalej by som chcel zdôrazniť výpravu – je na veľmi dobrej úrovni (v snímke badať pekné zábery slovenskej prírody, vidieku a taktiež kráľovské mesto Viedeň) a hlavne by som chcel vyzdvihnúť bravúrne vykreslenie doby (teda raného novoveku), ktoré je, aspoň podľa môjho názoru, veľkým ťahúňom filmu. Tým myslím krásne kostýmy – róby šľachticov (napríklad odev kráľa Matiáša), uniformy vojakov i odevy bežných sedliakov. Taktiež zobrazenie života bohatých (kráľovský dvor, panstvá rodiny Bathory) a chudobných (prostá chatrč, v ktorej dočasne prebýval mních Peter – Bolek Polívka). A v neposlednom rade zobrazenie krutosti doby (trestanie poddaných, krvavé bitky proti Turkom – film je skôr dráma, no nájde sa pár akčných bojových scén; zrada pre peniaze, honba za osobným prospechom, pričom sa nehľadí na straty na životoch – takto sa správajú nielen šľachtici a bežní ľudia, ale i cirkev; sexuálne správanie ľudí, ktoré sa často dostáva pod ľudskú dôstojnosť až na úroveň zvierat – ľudská nahota nie je filmu vôbec cudzia).
No aby som len nevychvaľoval, musím spomenúť i pár chybičiek, ktoré som vo filme postrehol. Napriek honosnej výprave, podľa môjho názoru je film trochu predražený. A keď už film stál také peniaze, filmári mohli lepšie zobraziť Čachtický hrad (pri pohľade z dediny hrad vonkoncom nepôsobil reálne, skôr ako obraz). Popri impozantnom hereckom výkone Anny Friel (Alžbeta Bathory) je na mieste trochu skritizovať spomínaného Bolka Polívku (mních Peter). Nejde ani tak o výkon, ktorý podal, ako skôr o postavu, ktorú hral. Je to typický Jakubiskov ťah – vniesť do filmu trošku fantázie – no pri tak vážnej snímke, ako je dráma o osude Báthoryčky, komická postava mnícha, ktorý jazdí na korčuliach, vynájde lyže, čo jazdia hore kopcom, padák a dokonca i elektriku (a to hovoríme len o začiatku novoveku), je to skôr chybný krok. Ale nie natoľko, aby výrazne pokazil dojem z filmu. Navyše, Jakubisko sa, aspoň pre mňa, vyznamenal iným krokom – vniesol do filmu trochu mýtickosti (bosorka, ktorá sa starala o Báthoryčku a vidiny, ktoré Báthoryčka mala) a veľkú dávku psychologizácie (priamy pohľad na grófkine muky i radosti), ktoré film posúvajú tým správnym smerom. A hudba tiež stojí za zmienku, najmä titulná pieseň od Katky Knechtovej.
Je normálne, že dnešný človek sa na zverstvá dejúce sa v období, ktoré zachytáva snímka, pozerá zhnusene, no treba podotknúť, že mentalita ľudí bola v tých časoch úplne iná a tak sa treba pozerať i na skutky, z ktorých bola Alžbeta Báthory obvinená a ktoré vykonala. V každom prípade si myslím, že tento film sa oplatí vidieť, práve preto, že zachytáva kus našej histórie a reálne vykresľuje celú dobu, v akej naši predkovia museli žiť. Na úplný záver by som chcel povedať, že je otázne, aká bola pravda o živote krvavej grófky z Čachtického hradu. Realitu sa už asi nikdy nedozvieme, už len preto, že o dôveryhodnosti dostupných historických prameňov sa dá veľmi pochybovať (koniec-koncov, tak to zobrazuje i film – tým narážam na vymyslené svedectvá). Jakubisko nám však podáva zaujímavý pohľad na vec, ktorý vás prinúti zamyslieť sa a dozaista vás aspoň trochu zaujme. Preto sa dokonca domnievam, že film by mohol zabodovať i v Amerike a možno dokonca siahať na najvyššie priečky vo filmovej brandži – dostať nomináciu na Oscara za najlepší zahraničný film (a možno toho Oscara i získať). Za drobné chybičky dávam filmu 4,5 hviezdičky z 5.
