U mě dobrý
Po úspešných Pelíškoch či Pupende, nám legendárne české trio Hřebejk-Šabach-Jarchovský opäť prinášajú tradičnú českú komédiu plnú skvelých hereckých výkonov, pútavého deja a nikdy nekončiaceho humoru. Film U mňe dobrý sa natáčal na Liběnském ostrove, na ktorom sa mal natáčať už film Pupendo, ale kvôli rozsiahlim povodniam to však nebolo možné. Štáb zamieril na rieku, ale aj do rôznych dedinských krčmičiek či tržnice vo Vysočanech , kde hlavný predstaviteľia zažijú rôzne chúlostivé situácie, pri ktorých nezostane bez typického úškľabu ani ten najnáročnejší divák. Ak však očakávate veľké komediálne čísla á la „maršal Malinovskij“ budete sklamaný. No napriek tomu je film skvelou oddychovkou pre každého, kto miluje humor, české filmy a Bolka Polívku.
Film nás vracia späť do deväťdesiatych rokov. Do doby šušťákov, mrkváčov, mariášu a škrupinkárov, ktorý vás oberú o prvé posledné a ešte sa pri tom aj parádne pobavia. Dej zachytáva príbehy skupiny šiestich kamarátov, rybárov a záhradkárov, ktorý sa stretávajú u Buddyho. Pivo tu čapuje hipisácky krčmár (Jiří Schimtzer), pri stole sedia večne „mŕtvy“ Kája (Miroslav Vladyka) v spoločnosti zaslúženého kúzelníka (Bolek Polívka), s ktorým nikto nechce hrať pre jeho kvalitné triky s kartami. Ich pohoda pri hraní mariášu končí vo chvíli keď sa jeden z nich stane obeťov falošných hráčov z Vysočanskej tržnice.Kamaráti sa rozhodnú vziať spravodlivosť do vlastných rúk a Dannyho parťáci v českom prevedení môžu vyraziť.
Po dlhom čakaní na lístok, a ešte dlhšom čakaní na popcorn, som sa nakoniec po hodine usadila do pohodlného kresla a plnými dúškami som si vychutnávala atmosféru filmu. Po pár minutách som opustila 21. storočie a nechala som sa unášať pohodou deväťdesiatych rokov. Režisér Hřebejk vďaka poviedke Petra Šabacha, ktorú vo filmovom prevedení obohatil aj o nejaké tie postavy, dokázal vytvoriť typický vidiecky svet, i s jeho obyvateľmi a situáciami , ktoré zažívajú. Skvele som sa bavila a musím priznať, že najviac ma oslovili scény typu rybársky háčik verzus. ústa jedného zo šestice kamarátov. Jednoducho o humor núdza nebola.
Samozrejme, ako často hovorím, správne obsadenie je polovičným úspechom filmu. Toto obsadenie sa náramne vydarilo a myslím si, že Hřebejk nemohol vybrať lepšie. Originálneho Bolka Polívku nasadil do úlohy vyslúžilého kúzelníka, ktorého ruky pri natáčaní nahradili rukami skutočného kúzelníka. Do úlohy trošku prispatého Káji obsadil Miroslava Vladyku, ktorý sa vo filme skutočne nedal prehliadnuť a myslím, že bol asi najväčším prekvapením vo filme. No predstavte si chlapíka, ktorý pracuje v múzeu, kde dozerá na výstavu ghotických obrazov a po ceste domov sa mení na uponáhleného „kominára“, ktorý doslova vyhľadáva svadby, aby novomanželom priniesol aj to povestné šťastie, ale samozrejme, že malým úplatkom tiež nepohrdne. A práve tento chlapík je ústretovou postavou v celom filme. Ak toto nieje zárukou skvelého humoru, tak už potom neviem.
Dej bol v celku prijateľný, ale aj tak ma zaskočili niektoré odbočky. Napríklad, ako sa hlavný predstaviteľia mohli dostať k rekvizitám z filmového štúdia Barandov? Presne tie takzvané „ odbočky v scenári“ ubrali filmu na vierohodnosti, ale chvalabohu, stále prevyšovali tie lepšie stránky. Herci, kostýmy, dialógy a scény plné smiechu to zachránili. Hudba vo filme bola nerušivým elementom, ale predsa jej mohlo byť o trošku viacej. Filmu by to vôbec neuškodilo. Scény v interiéroch nezaostávali za tými v exteriéroch, ale predsa scény z vonkašieho prostredia pôsobili lepšie. No napriek tomu aj medzi interiérovými scénami vynikla hlavne jedna scéna, po ktorej som sa doslova nevedela prestať smiať. Autobus uprostred Vysočanskej tržnice, kde sa odohráva peep show, ktorú predvádzajú tri rôzne typy žien.Staršia a zaoblenejšia, mladšia a prsnatejšia,a nakoniec žena trpasličieho vzrastu. A samozrejme, že nešťastník Kája bol ten, čo ich videl v prirodzenej „kráse“.
Film je typickou komédiou z deväťdesiatych rokov á la Hřebejk, ktorý nám opäť priniesol skvelú zábavu plnú rybárskych háčikou, vody, škrupinkárov a autobusovej erotiky. Takže čo vás čaká? Polívka, ktorý vás oblafne svojími kartovými trikmi, Vladyka, ktorý vás dostane svojou blbosťou a Schmitzer, ktorý stále žije ako hipisák. Takže s konečným verdiktom môžem povedať u mňe dobrý.
