Al Pacino – potomok rodiny z Corleone

Bezpochyby jeden z najväčších hercov filmovej histórie Al
Pacino dokázal zaujať divákov behom jediného filmu svojou postavou Michaela
Corleona, najmladšieho syna ctihodného a obávaného mafiánskeho bossa Dona Vita
Corleona ( vo vynikajúcom podaní herca Marlona Branda ) v trojdielnej filmovej
mafiánskej ságe nakrútenej podľa románu Mária Puza: The Godfather ( Krstný
otec ), a behom jednej dekády: 70. rokov sa dokázal stať trvalou ikonou vo
svete amerického filmu, ktorá žiari dodnes.

Napriek tomu, že tento herec dnes patrí medzi filmových
velikánov, jeho životná cesta nebola ľahká a k herectvu sa dostal veľkou
okľukou. Narodil sa 25. apríla 1940 v New Yorku – v štvrti South Bronx, vlastným
menom ako Alberto James Pacino, v rodine chudobných sicílskych prisťahovalcov
pochádzajúcich z obávaného mestečka Corleone. Obaja jeho rodičia sa rozviedli
keď mu boli dva roky a malý Al vyrastal najprv u matky a potom u svojich starých
rodičov v talianskej komunite v New Yorku.

Keď sa mladý Pacino jedného dňa rozhodol, že jeho povolaním
bude venovať sa herectvu na plný úväzok, to ešte netušil, čo všetko bude musieť
prekonať, aby dosiahol splnenie svojho sna. V rokoch 1955 – 57 navštevoval
Manhattan High School of the Performing Arts, kde znudený životom našiel
útočisko v školských divadelných predstaveniach, a jeho záujem o herectvo začal
preňho dlhým obdobím depresie a boja s chudobou, keď si niekedy musel dokonca
požičiavať peniaze na lístok na autobus, aby sa mohol dostaviť na herecký
konkurz.

Al Pacino bol v roku 1961 obvinený z ukrývania zbraňe, neskôr ho oslobodili (foto:
www.wikipedia.org)

Potom Pacino dva roky robil poslíčka v redakcii časopisu
Commentary. Po návrate z vojenskej služby pracoval okrem iného ako uvádzač
v kine, sťahovák, domovník, a poštový zamestnanec.

V štúdiu herectva Al Pacino pokračoval najprv v Herbert
Berghof Studiu u Charlesa Laughtona, a v ďalšej príprave od roku 1966 pokračoval
v slávnom Actors Studiu, kde bol Pacino neskoršie po smrti Lee Strasberga
v rokoch 1982 – 84 dokonca umeleckým riaditeľom.

Svoju divadelnú kariéru začal Al Pacino už v roku 1963 na
mimobroadwayskych divadelných scénach, kde hral okrem iného s avantgardnými
súbormi Living Theatre a Café La Mama. Za úlohu opitého psychotika v
mimobroadwayskej inscenácii hry Israela Horovitza: Indiáni chcú Bronx
získal Pacino divadelnú cenu Obia 1968. O rok neskôr už debutoval na Broadway
v hre: Nosí tiger kravatu? ( 1969 ) a jeho úloha obete drog mu vyniesla
cenu Tony 1969. Začiatkom 70. rokov pôsobil Pacino na divadle v newyorskom
Lincoln Center a predovšetkým v Bostone.

Prvým filmovým debutom Al Pacina je malá úloha vo filme
Me, Natalie ( Ja, Natália, 1969 ), no už vo svojom druhom filme na seba
Pacino dokázal upozorniť svojou úlohou mladistvého narkomana a priekupníka drog
Bobbyho, o ktorého všedných problémoch uprostred New Yorku rozpráva dráma:
The Panic in Needle Park ( Panika v Needle Parku, 1971 ).

Medzinárodnú popularitu, ocenenie Donatellovho Dávida 1973
a nomináciu na Oscara 1972 vyniesla Al Pacinovi hneď nasledujúca úloha Michaela
Corleona, najmladšieho syna ctihodného a obávaného Dona Vita Corleoneho ( Marlon
Brando ) v mafiánskej rodinnej ságe podľa románu Maria Puza: The Godfather (
Krstný otec, 1972 ) - réžia Francis Ford Coppola. Mocenský vzostup tohto
hrdinu z ktorého sa stane ešte vplyvnejší a nemilosrdnejší vládca klanu, opisujú
ďalšie dve Coppolove pokračovania: The Godfather: Part II. ( Krstný
otec II., 1974 ) ( nominácia na Oscara 1974 ) v ktorom Michael Corleone
vystupuje ako oceľový, paranoidný a nezmieriteľne nemilosrdný muž, aby 
v poslednom dieli: The Godfather: Part III. ( Krstný otec III., 1990 )
skončil ako zostarnutá, pasívna a tragická postava. Ak pre nič iné, tak pre
tieto tri postavy si budú diváci Al Pacina ešte dlho pamätať.

Al Pacino a Marlon Brando vo filme Krstný otec (foto: images.art.com)

Čistý herecký štýl, vychádzajúci z metód Actors Studia,
dovoľuje Al Pacinovi vytvárať postavy nervné a zakomplexované, ale i silné,
dokonca brutálne charaktery. Svojimi pôsobivými hereckými úlohami si Al Pacino
behom 70. rokov získal rešpekt filmových kritikov, a niektorí ho dokonca oceňujú
ešte viac ako Dustina Hoffmana či Roberta De Nira: je to napríklad postava
nervovo labilného tuláka Liona, o ktorého dobrodružnej púti naprieč Amerikou po
boku rovnako stroskotaného priateľa ( Gene Hackman ) rozpráva psychologická
dráma: Scarecrow ( Strašiak, 1973 ), alebo postava nekonvenčného
newyorkskeho policajta Franka Serpica, v kriminálnej dráme: Serpico ( 1973 )
- réžia Sidney Lumet, nakrútenej podľa skutočnej udalosti, ktorý nastupuje do
práce plný ideálov, no onedlho zisťuje, že každodenná práca policajta sa
nezaobíde bez rozsiahleho systému korupcie jeho kolegov, no napriek tomu sa
rozhodne ísť proti systému s vedomím , že to znamená riskovať vlastný život,
a že na svojej strane nebude mať nikoho, zato proti sebe bude mať všetkých. Film
získal Zlatý Glóbus 1973, Donatellovho Dávida 1974, a nomináciu na Oscara 1973,
Jeho ďalšia skvelá úloha pod vedením Sidneyho Lumeta je postava bisexuálneho
zlodeja Sonnyho, ktorému sa vymkne z rúk plán prepadnutia brooklynskej banky,
v kriminálnej dráme: Dog Day Afternoon ( Psie popoludnie, 1975 ).
Za zmienku stojí aj jeho postava baltimorskeho advokáta Arthura Kirklanda,
tvrdohlavo brániaceho spravodlivosť a svoju česť, v spoločensko – kritickej dáme
zo zákulisia americkej justície: ...and Justice for All ( ...a spravodlivosť
pre všetkých, 1979 ). ( nominácia na Oscara 1979, a cena na MFF v Karlových
varoch 1980 ).

Sklamaný z neúspechu niekoľkých svojich filmov, na ktorých
sa v prvej polovici 80. rokov  podieľal, stiahol sa Al Pacino na čas do ústrania
aby sa venoval iba divadelnej kariére. Predstavil sa ako na Broadway, tak i na
mimobroadwayskych a londýnskych divadelných scénach, kde zožal úspech okrem
iného v hre Americký bizón ( 1980 a 1983 ) a ako Marcus Antonius
v Shakespearovej dráme Július Caesar ( 1988 ). V roku 1985 sa Al Pacino
dokonca pokúsil o samostatnú réžiu filmovým prepisom divadelnej hry Heatchcata
Williamsa: The Local Stigmatic ( Lokálne stigmata, 1985 ), v ktorej
vytvoril hlavnú úlohu, tak isto ako v pôvodnej divadelnej hre v ktorej
vystupoval pred 9 rokmi v Bostone. Film však zatiaľ nikdy nebol uvedený
v oficiálnej distribúcii, občas bol premietaný len vybranému publiku na
filmových festivaloch, alebo ho Al Pacino zaradzuje do svojho prednáškového
vystúpenia na univerzitách.

Aj keď Al Pacino behom 80. rokov príležitostne hrával vo
filmoch, za jeho skutočný filmový comeback sa dajú považovať úlohy gangstra Big
Boy Carpice vo filme podľa nakrútenom komiksových seriálov: Dick Tracy ( 1990
) a Michaela Corleoneho v The Godfather: Part III. ( Krstný otec
III., 1990).

Výborný herecký výkon podal Pacino ako v  pre neho
netradičnej úlohe- v originálnej lovestory : Frankie and Johnny ( Frankie
a Johnny, 1991 ), ktorá rozpráva o zrode lásky, ktorá vzklíčila z ťažkých
životných skúšok, prehier a nešťastí čašníka Frankieho ( Al Pacino ), ktorého
práve prepustili z väzenia, ku servírke Johnny ( Michelle Pfeiffer ), ktorá zase
po sklamaniach v láske nechce o mužoch ani počuť, tak aj v psychologickej dráme
podľa hry Davida Mameta: Glengarry Glen Ross ( 1992 ) – v našej
distribúcii uvedenej ako: Konkurenti, kde zasa stelesnil realitného
agenta Rickyho Romu, jedného zo zamestnancov firmy, ktorí sú donútení cynickým
vedením k neľútostnej súťaži. ( nominácia na Oscara 1992 ).

Po celkovo šiestich nomináciách na  ocenenie sa konečne Al
Pacino dočkal svojho Oscara v roku 1993, a navyše mu do zbierky pribudol aj
Zlatý Glóbus 1992 za úlohu zatrpknutého, cynického slepého plukovníka vo
výslužbe Franka Sladea ( Al Pacino ), ktorému sa nechce žiť, skôr než sa
rozhodne skoncovať so životom chce sa ešte raz poriadne pobaviť, a tak spolu s
chudobným zakomplexovaným študentom prestížnej školy ( Chris O´Donnell ),
ktorého mu rodina najala ako opatrovníka v dráme: Scent of a Woman ( Vôňa
ženy, 1992 ) odchádzajú do New Yorku, tam sa zblížia a pomôžu si navzájom
vyriešiť svoje problémy. Nakoniec sa im vráti chuť do života. Réžia tu trocha
pokrivkáva za originálom, no vďaka hereckému výkonu Al Pacina sa Američanom
podarilo jedno z mála vydarených remake pôvodného filmu a síce talianskeho
filmu: Profumo di donna ( Vôňa ženy, 1974 ) režiséra Dina Risiho
s rovnako skvelým Vittorio Gassmanom v hlavnej úlohe.

Po takmer štvorročnom úsilí v roku 1996 sa Al Pacinovi, ako
nadšenému obdivovateľovi dramatika Wiliama Shakespeara celkom dobre vydaril jeho
ďalší režisérsky pokus s umeleckým hraným dokumentom s názvom: Looking for
Richard ( Al Pacino – Richard III., 1996 ) v ktorom kombinuje film- anketu
kde spovedá obyčajných ľudí z ulice i významných divadelných hercov, režisérov,
historikov, s vlastnými úvahami o súčasnom prístupe k shakespearovskym drámam a
s premietaním kľúčových obrazov z Richarda III. či už v podobe skúšok, či v
podobe regulérnych filmových scén.

Z ďalších filmov Al Pacina namiesto vyčerpávajúceho
vyratúvania jeho filmov a úloh, stačí za všetky spomenúť napr. filmy: Heat (
1995 ) Donnie Brasco ( 1997) Devils Advocate ( Diablov Advokát, 1997 ) či
Any Giwen Sunday ( Rozhodne sa v nedeľu, 1999 ) kde často stvárňoval svoje
obľúbené roly policajtov, alebo zloduchov. A namiesto vyčerpávajúceho zoznamu
filmových ocenení, stačí spomenúť, že veľkosť Al Pacina spočíva v tom, že sa
s ním pôvodne rátalo ako s predstaviteľom napríklad vo filmoch Kramerová versus
Kramer ( 1979 ), Nová Apokalypsa ( 1979 ), Narodený 4. júla ( 1989 ), Pretty
Woman ( 1990 ), no nakrúcanie sa z rôznych dôvodov nekonalo.

Al Pacino s priateľkou Berverly D'Angelo a ich dvojčatami Oliviou a Antonom (foto:
www.splashnews.com)

Al Pacino patrí medzi jedného z mála hercov v Hollywoode,
ktorý sa nikdy neoženil. Medzi jeho dlhoročné družky patrilo mnoho jeho
hereckých kolegýň a s učiteľkou hudby Jane Tarrant majú spolu dcéru Julie Marie,
a od roku 2001 má so súčasnou dlhoročnou družkou herečkou Beverly
D´ Angelo dvojčatá Olíviu a Antona. Medzi koníčky Al Pacina patrí okrem opery aj dramatik Wiliam
Shakespeare. Bol dlhé roky silným fajčiarom, no v r. 1994 s fajčením prestal
a občas fajčí len bylinné cigarety. Jeho obľúbené herečka je Julie Christie,
obľúbená farba je čierna, a svoje narodeniny oslavuje Pacino 25. apríla -
v rovnaký deň ako herečka Talia Shire ( známa z filmov Rocky ) , ktorá hrala
sestru Michaela Corleona.

So svojimi
intenzívnymi a odvážnymi výkonmi Al Pacino sa stal originálom v hereckom
povolaní. Jeho prístup a metódy sa stali vzorom mnohých mladých hercov a jeho
množstvo klasických rolí a jeho záväzok voči hraniu ako profesii z neho už
učinili  legendu medzi filmovými fanúšikmi, hercami a režisérmi.

Stano Hudák

Tlač

Diskusia (0)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook