Al Pacino – potomok rodiny z Corleone

29.10.2005|Stano Hudák|
Al Pacino – potomok rodiny z Corleone

Bezpochyby jeden z najväčších hercov filmovej histórie Al Pacino dokázal zaujať divákov behom jediného filmu svojou postavou Michaela Corleona, najmladšieho syna ctihodného a obávaného mafiánskeho bossa Dona Vita Corleona ( vo vynikajúcom podaní herca Marlona Branda ) v trojdielnej filmovej mafiánskej ságe nakrútenej podľa románu Mária Puza: The Godfather ( Krstný otec ), a behom jednej dekády: 70. rokov sa dokázal stať trvalou ikonou vo svete amerického filmu, ktorá žiari dodnes.

Napriek tomu, že tento herec dnes patrí medzi filmových velikánov, jeho životná cesta nebola ľahká a k herectvu sa dostal veľkou okľukou. Narodil sa 25. apríla 1940 v New Yorku – v štvrti South Bronx, vlastným menom ako Alberto James Pacino, v rodine chudobných sicílskych prisťahovalcov pochádzajúcich z obávaného mestečka Corleone. Obaja jeho rodičia sa rozviedli keď mu boli dva roky a malý Al vyrastal najprv u matky a potom u svojich starých rodičov v talianskej komunite v New Yorku.

Keď sa mladý Pacino jedného dňa rozhodol, že jeho povolaním bude venovať sa herectvu na plný úväzok, to ešte netušil, čo všetko bude musieť prekonať, aby dosiahol splnenie svojho sna. V rokoch 1955 – 57 navštevoval Manhattan High School of the Performing Arts, kde znudený životom našiel útočisko v školských divadelných predstaveniach, a jeho záujem o herectvo začal preňho dlhým obdobím depresie a boja s chudobou, keď si niekedy musel dokonca požičiavať peniaze na lístok na autobus, aby sa mohol dostaviť na herecký konkurz.


Al Pacino bol v roku 1961 obvinený z ukrývania zbraňe, neskôr ho oslobodili (foto: www.wikipedia.org)

Potom Pacino dva roky robil poslíčka v redakcii časopisu Commentary. Po návrate z vojenskej služby pracoval okrem iného ako uvádzač v kine, sťahovák, domovník, a poštový zamestnanec.

V štúdiu herectva Al Pacino pokračoval najprv v Herbert Berghof Studiu u Charlesa Laughtona, a v ďalšej príprave od roku 1966 pokračoval v slávnom Actors Studiu, kde bol Pacino neskoršie po smrti Lee Strasberga v rokoch 1982 – 84 dokonca umeleckým riaditeľom.

Svoju divadelnú kariéru začal Al Pacino už v roku 1963 na mimobroadwayskych divadelných scénach, kde hral okrem iného s avantgardnými súbormi Living Theatre a Café La Mama. Za úlohu opitého psychotika v mimobroadwayskej inscenácii hry Israela Horovitza: Indiáni chcú Bronx získal Pacino divadelnú cenu Obia 1968. O rok neskôr už debutoval na Broadway v hre: Nosí tiger kravatu? ( 1969 ) a jeho úloha obete drog mu vyniesla cenu Tony 1969. Začiatkom 70. rokov pôsobil Pacino na divadle v newyorskom Lincoln Center a predovšetkým v Bostone.

Prvým filmovým debutom Al Pacina je malá úloha vo filme Me, Natalie ( Ja, Natália, 1969 ), no už vo svojom druhom filme na seba Pacino dokázal upozorniť svojou úlohou mladistvého narkomana a priekupníka drog Bobbyho, o ktorého všedných problémoch uprostred New Yorku rozpráva dráma: The Panic in Needle Park ( Panika v Needle Parku, 1971 ).

Medzinárodnú popularitu, ocenenie Donatellovho Dávida 1973 a nomináciu na Oscara 1972 vyniesla Al Pacinovi hneď nasledujúca úloha Michaela Corleona, najmladšieho syna ctihodného a obávaného Dona Vita Corleoneho ( Marlon Brando ) v mafiánskej rodinnej ságe podľa románu Maria Puza: The Godfather ( Krstný otec, 1972 ) - réžia Francis Ford Coppola. Mocenský vzostup tohto hrdinu z ktorého sa stane ešte vplyvnejší a nemilosrdnejší vládca klanu, opisujú ďalšie dve Coppolove pokračovania: The Godfather: Part II. ( Krstný otec II., 1974 ) ( nominácia na Oscara 1974 ) v ktorom Michael Corleone vystupuje ako oceľový, paranoidný a nezmieriteľne nemilosrdný muž, aby  v poslednom dieli: The Godfather: Part III. ( Krstný otec III., 1990 ) skončil ako zostarnutá, pasívna a tragická postava. Ak pre nič iné, tak pre tieto tri postavy si budú diváci Al Pacina ešte dlho pamätať.


Al Pacino a Marlon Brando vo filme Krstný otec (foto: images.art.com)

Čistý herecký štýl, vychádzajúci z metód Actors Studia, dovoľuje Al Pacinovi vytvárať postavy nervné a zakomplexované, ale i silné, dokonca brutálne charaktery. Svojimi pôsobivými hereckými úlohami si Al Pacino behom 70. rokov získal rešpekt filmových kritikov, a niektorí ho dokonca oceňujú ešte viac ako Dustina Hoffmana či Roberta De Nira: je to napríklad postava nervovo labilného tuláka Liona, o ktorého dobrodružnej púti naprieč Amerikou po boku rovnako stroskotaného priateľa ( Gene Hackman ) rozpráva psychologická dráma: Scarecrow ( Strašiak, 1973 ), alebo postava nekonvenčného newyorkskeho policajta Franka Serpica, v kriminálnej dráme: Serpico ( 1973 ) - réžia Sidney Lumet, nakrútenej podľa skutočnej udalosti, ktorý nastupuje do práce plný ideálov, no onedlho zisťuje, že každodenná práca policajta sa nezaobíde bez rozsiahleho systému korupcie jeho kolegov, no napriek tomu sa rozhodne ísť proti systému s vedomím , že to znamená riskovať vlastný život, a že na svojej strane nebude mať nikoho, zato proti sebe bude mať všetkých. Film získal Zlatý Glóbus 1973, Donatellovho Dávida 1974, a nomináciu na Oscara 1973, Jeho ďalšia skvelá úloha pod vedením Sidneyho Lumeta je postava bisexuálneho zlodeja Sonnyho, ktorému sa vymkne z rúk plán prepadnutia brooklynskej banky, v kriminálnej dráme: Dog Day Afternoon ( Psie popoludnie, 1975 ). Za zmienku stojí aj jeho postava baltimorskeho advokáta Arthura Kirklanda, tvrdohlavo brániaceho spravodlivosť a svoju česť, v spoločensko – kritickej dáme zo zákulisia americkej justície: ...and Justice for All ( ...a spravodlivosť pre všetkých, 1979 ). ( nominácia na Oscara 1979, a cena na MFF v Karlových varoch 1980 ).

Sklamaný z neúspechu niekoľkých svojich filmov, na ktorých sa v prvej polovici 80. rokov  podieľal, stiahol sa Al Pacino na čas do ústrania aby sa venoval iba divadelnej kariére. Predstavil sa ako na Broadway, tak i na mimobroadwayskych a londýnskych divadelných scénach, kde zožal úspech okrem iného v hre Americký bizón ( 1980 a 1983 ) a ako Marcus Antonius v Shakespearovej dráme Július Caesar ( 1988 ). V roku 1985 sa Al Pacino dokonca pokúsil o samostatnú réžiu filmovým prepisom divadelnej hry Heatchcata Williamsa: The Local Stigmatic ( Lokálne stigmata, 1985 ), v ktorej vytvoril hlavnú úlohu, tak isto ako v pôvodnej divadelnej hre v ktorej vystupoval pred 9 rokmi v Bostone. Film však zatiaľ nikdy nebol uvedený v oficiálnej distribúcii, občas bol premietaný len vybranému publiku na filmových festivaloch, alebo ho Al Pacino zaradzuje do svojho prednáškového vystúpenia na univerzitách.

Aj keď Al Pacino behom 80. rokov príležitostne hrával vo filmoch, za jeho skutočný filmový comeback sa dajú považovať úlohy gangstra Big Boy Carpice vo filme podľa nakrútenom komiksových seriálov: Dick Tracy ( 1990 ) a Michaela Corleoneho v The Godfather: Part III. ( Krstný otec III., 1990).

Výborný herecký výkon podal Pacino ako v  pre neho netradičnej úlohe- v originálnej lovestory : Frankie and Johnny ( Frankie a Johnny, 1991 ), ktorá rozpráva o zrode lásky, ktorá vzklíčila z ťažkých životných skúšok, prehier a nešťastí čašníka Frankieho ( Al Pacino ), ktorého práve prepustili z väzenia, ku servírke Johnny ( Michelle Pfeiffer ), ktorá zase po sklamaniach v láske nechce o mužoch ani počuť, tak aj v psychologickej dráme podľa hry Davida Mameta: Glengarry Glen Ross ( 1992 ) – v našej distribúcii uvedenej ako: Konkurenti, kde zasa stelesnil realitného agenta Rickyho Romu, jedného zo zamestnancov firmy, ktorí sú donútení cynickým vedením k neľútostnej súťaži. ( nominácia na Oscara 1992 ).

Po celkovo šiestich nomináciách na  ocenenie sa konečne Al Pacino dočkal svojho Oscara v roku 1993, a navyše mu do zbierky pribudol aj Zlatý Glóbus 1992 za úlohu zatrpknutého, cynického slepého plukovníka vo výslužbe Franka Sladea ( Al Pacino ), ktorému sa nechce žiť, skôr než sa rozhodne skoncovať so životom chce sa ešte raz poriadne pobaviť, a tak spolu s chudobným zakomplexovaným študentom prestížnej školy ( Chris O´Donnell ), ktorého mu rodina najala ako opatrovníka v dráme: Scent of a Woman ( Vôňa ženy, 1992 ) odchádzajú do New Yorku, tam sa zblížia a pomôžu si navzájom vyriešiť svoje problémy. Nakoniec sa im vráti chuť do života. Réžia tu trocha pokrivkáva za originálom, no vďaka hereckému výkonu Al Pacina sa Američanom podarilo jedno z mála vydarených remake pôvodného filmu a síce talianskeho filmu: Profumo di donna ( Vôňa ženy, 1974 ) režiséra Dina Risiho s rovnako skvelým Vittorio Gassmanom v hlavnej úlohe.

Po takmer štvorročnom úsilí v roku 1996 sa Al Pacinovi, ako nadšenému obdivovateľovi dramatika Wiliama Shakespeara celkom dobre vydaril jeho ďalší režisérsky pokus s umeleckým hraným dokumentom s názvom: Looking for Richard ( Al Pacino – Richard III., 1996 ) v ktorom kombinuje film- anketu kde spovedá obyčajných ľudí z ulice i významných divadelných hercov, režisérov, historikov, s vlastnými úvahami o súčasnom prístupe k shakespearovskym drámam a s premietaním kľúčových obrazov z Richarda III. či už v podobe skúšok, či v podobe regulérnych filmových scén.

Z ďalších filmov Al Pacina namiesto vyčerpávajúceho vyratúvania jeho filmov a úloh, stačí za všetky spomenúť napr. filmy: Heat ( 1995 ) Donnie Brasco ( 1997) Devils Advocate ( Diablov Advokát, 1997 ) či Any Giwen Sunday ( Rozhodne sa v nedeľu, 1999 ) kde často stvárňoval svoje obľúbené roly policajtov, alebo zloduchov. A namiesto vyčerpávajúceho zoznamu filmových ocenení, stačí spomenúť, že veľkosť Al Pacina spočíva v tom, že sa s ním pôvodne rátalo ako s predstaviteľom napríklad vo filmoch Kramerová versus Kramer ( 1979 ), Nová Apokalypsa ( 1979 ), Narodený 4. júla ( 1989 ), Pretty Woman ( 1990 ), no nakrúcanie sa z rôznych dôvodov nekonalo.


Al Pacino s priateľkou Berverly D'Angelo a ich dvojčatami Oliviou a Antonom (foto: www.splashnews.com)

Al Pacino patrí medzi jedného z mála hercov v Hollywoode, ktorý sa nikdy neoženil. Medzi jeho dlhoročné družky patrilo mnoho jeho hereckých kolegýň a s učiteľkou hudby Jane Tarrant majú spolu dcéru Julie Marie, a od roku 2001 má so súčasnou dlhoročnou družkou herečkou Beverly D´ Angelo dvojčatá Olíviu a Antona. Medzi koníčky Al Pacina patrí okrem opery aj dramatik Wiliam Shakespeare. Bol dlhé roky silným fajčiarom, no v r. 1994 s fajčením prestal a občas fajčí len bylinné cigarety. Jeho obľúbené herečka je Julie Christie, obľúbená farba je čierna, a svoje narodeniny oslavuje Pacino 25. apríla - v rovnaký deň ako herečka Talia Shire ( známa z filmov Rocky ) , ktorá hrala sestru Michaela Corleona.

So svojimi intenzívnymi a odvážnymi výkonmi Al Pacino sa stal originálom v hereckom povolaní. Jeho prístup a metódy sa stali vzorom mnohých mladých hercov a jeho množstvo klasických rolí a jeho záväzok voči hraniu ako profesii z neho už učinili  legendu medzi filmovými fanúšikmi, hercami a režisérmi.

Zdroj:  MovieMania

Súvisiace články

Star Wars: Poslední Jediovia

Star Wars: Poslední Jediovia

Hovorieva sa, že to najlepšie prichádza na záver. A ak Star Wars: Poslední Jediovia mali predstavovať povestnú čerešničku na torte za...