Herecký perfekcionista Robert De Niro

Robert De Niro je nielen odborníkmi, ale aj divákmi 
považovaný za jedného z najvýznamnejších amerických hercov obdobia od 70. rokov
až do súčasnosti. Filmovému publiku je známy ako predstaviteľ filmových postáv
ktoré sú často náchylné k brutálnemu násiliu, alebo sú obdarené vlastnosťami
hraničiacimi až s psychopatizmom. Je známy svojou hereckou technikou, vďaka
ktorej má divák pocit, že vidí pred sebou reálnu postavu akoby vystrihnutú zo
života, aj s jej povahovými vlastnosťami.

Narodil sa 17. septembra 1943 v New Yorku – v štvrti Lower
East Side ( Little Italy ) ako syn známych maliarov – Roberta De Nira seniora,
a Virgínie Admiral, ktorí sa rozviedli, keď mu boli dva roky. Ako dieťa bol De
Niro vášnivým čitateľom dramatikov a prvýkrát sa ocitol pred obecenstvom ešte
ako desaťročný v školskom predstavení rozprávkového muzikálu: Čarodejník
z krajiny Oz, kde hral úlohu zbabelého leva. Medzi jeho herecké idoly
z mladosti patrili Montgomery Cliff, Robert Mitchum a Marlon Brando.

Jeho rozhodnutiu stať sa hercom nikto z rodiny neveril, až
do chvíle, keď De Niro v 16. rokoch opustil školu a pripojil sa k zájazdovému
divadelnému súboru, ktorý vystupoval na stredných školách s inscenáciou hry
A. P. Čechova: Medveď. Začiatkom 60. rokov študoval v dramatických kurzoch
Stelly Adlerovej a Luthera Jamesa a v r. 1973 – 76 pokračoval De Niro v hereckej
príprave v slávnom Actors Studiu u Lee Strasberga .

Ešte behom hereckej prípravy začal Robert De Niro svoju
kariéru na malých newyorských scénach, kde zažiaril už v r. 1970
v mimobroadwayskej inscenácii hra Shelley Wintersovej: Jednoročné pobyty
hlučného pasažiera.

Potom čo debutoval vo svojom prvom filme: Trois chambers
á Manhattan ( Tri izby v Manhattane, 1965 ), zbieral De Niro prvé
skúsenosti v malých úlohách pred filmovou kamerou v polovici 60. rokov najmä
v nízkorozpočtových filmoch režiséra Briana De Palmu The Weeding Party (
Svadobná slávnosť, 1966 ), Greetings ( Pozdravy, 1968 ) , Hi, Mom! (
Ahoj, mami!, 1970 ), než na seba výraznejšie upozornil úlohou smrteľne
chorého baseballového hráča Bruce Pearsona v melodráme Bang the Drum Slowly (
Bubnuj pomaly, 1973 ).

Do medzinárodného povedomia divákov vstúpil Robert De Niro
potom, čo získal Oscara 1974 vďaka filmovej adaptácii románovej ságy The
Godfather: Part II. ( Krstný otec II., 1974 ) režiséra Francisa Forda
Coppolu, v ktorej sa majstrovsky zhostil postavy sicílskeho prisťahovalca,
mladého Vita Corleoneho, ktorého v zostarnutej podobe ctihodného mafiánskeho
bossa v prvom diele tak majstrovsky stvárnil Marlon Brando. Týmto sa Robert De
Niro,  a jeho herecký idol z mladosti Marlon Brando stali jedinými hercami
v histórii filmu, ktorí obaja získali Oscara za herecké stvárnenie tej istej
filmovej postavy Vita Corleoneho.

Robert De Niro v úlohe mladého Vita Corleoneho vo
filme Krstný otec II (The Godfather: Part II), za ktorú dostal Oscara.

Znovu nakrúcať do Talianska sa vrátil De Niro o dva roky
neskôr, keď mu režisér Bernardo Bertolucci zveril úlohu aristokratického
Alfréda, ktorý napriek sympatiám k revolučným ideálom nikdy nepochopí svojho
chudobného kamaráta ( Gérard Depardieu ), v spoločensko – historickej freske:
Novecento ( Dvadsiate storočie, 1976 ).

Najdôležitejším medzníkom v kariére Roberta De Nira je od
r. 1973 jeho priateľstvo a spolupráca s významným režisérom Martinom Scorsesem,
v ktorého filmoch – situovaných najčastejšie do prostredia New Yorku – vytvoril
pôsobivé postavy rozporuplných, zmätených, pochybujúcich a zúfalých mladých
mužov, ktorí sa snažia so seba zničujúcou urputnosťou vysporiadať s vlastnými
démonmi a hľadajú korene osobnej identity ako napríklad neskrotný smoliarsky
podvodníček Johnny Boy v surovej dráme Mean Streets ( Biedne ulice, 1973 )
– réžia Martin Scorsese, či citovo frustrovaný vietnamsky veterán a newyorský
nočný taxikár Travis Bickle, ktorý kvôli svojej depresii  a nespavosti jazdí
taxíkom hlavne v noci a potom čo zlyhá jeho pokus nadviazať vážny vzťah s peknou
novinárkou ( Cybill Shepherd ), v snahe upútať na seba jej  pozornosť, sa ujme
ochrany mladej teenagerskej prostitútky ( Jodie Foster ) a pokúša sa sám na
vlastnú päsť očistiť násilnými činmi spoločnosť od zlosynov, v psychologickej
dráme: Taxi Driver ( Taxikár, 1976 )  ( nominácia na Oscara 1976 ), alebo
ako jazzový saxofonista Jimmy Doyle v hudobnej melodráme New York, New York (
1977 ).

V roku 1980 režisér Martin Scorsese
na kraji vlastného psychického krachu sfilmoval biografiu Jakea La Mottu ako
agresívneho a ľudsky odpudzujúceho boxerského šampióna v
strednej váhe v životopisnej dráme Raging Bull ( Zúriaci býk, 1980 )
( Oscar 1980 a Zlatý Glóbus 1980 za najlepší mužský herecký výkon ).

Robert De Niro v jednom z najlepších
výkonov svojej kariéry tu stvárňuje boxera, ktorý celú svoju kariéru bojuje so
súpermi v ringu, neuvedomujúc si, že jeho najväčším súperom je on sám. Ring je
pre neho tým, čim je kostol pre veriaceho. Nebojuje podľa stratégie, ale podľa
svojej nálady, podľa svojich pocitov a dojmov. Film o človeku, ktorý si rozbíja
život a uvedomuje si to až na jeho konci.

Robert De Niro vo filme Zúriaci býk (Raging Bull),
za úlohu boxera Jakea LaMotta získal Oscara.

Z ďalších filmov úspešnej dvojice De Niro – Scorsese stoja
za zmienku napr. –  trpká tragikomédia  The King of Comedy ( Kráľ komédie,
1982 ), gangsterská melodráma GoodFellas  ( Mafiáni, 1990 ) (
nominácia na Oscara 1990 ) kde sa De Niro zaskvie ako povestný zlodej,
priekupník a vrah Jimmy „Džentlas“ Conway, psychologický thriller Cape Fear (
Mys hrôzy, 1991 )  ( nominácia na Oscara 1991 ) ako príbeh zákerného
psychopatického násilníka Maxa Candyho ( De Niro ), mstiaceho sa advokátovi (
Nick Nolte ), ktorý pri jeho procese zatajil dôležitú informáciu, či gangsterská
dráma Casino ( 1995 )  -  odvrátená strana
z prostredia Las Vegas , v mnohom nadväzuje na úspešnú Scorseseho drámu
GoodFellas ( Mafiáni ), kde v dlhej, takmer dokumentárne pojatej expozícii
popisuje Scorsese do najmenších detailov chod exkluzívneho kasína a spôsob jeho
napojenia na mafiu (s výdatnou pomocou vnútorných hlasov hlavných postáv,
použitých ako komentár). Sam "Ace" Rothstein (Robert De Niro) je bývalý hazardný
hráč, dosadený mafiánskym gangom do Las Vegas na vedúce miesto veľkého kasína,
ktoré sa jeho pričinením stane mimoriadne úspešným.

Náročnú kreáciu za ktorú bol Robert
De Niro nominovaný na Oscara 1978, predviedol v úlohe pennsylvánskeho
oceliarskeho robotníka ruského pôvodu Michaela Vronského, ktorému sa ako jednému
z trojice kamarátov ( John Savage, Christopher Walken ) podarí vyviaznuť z pekla
vietnamskej džungle bez ujmy na zdraví a dokáže sa vyrovnať s krutými vojnovými
skúsenosťami, v dráme Deer Hunter ( Lovec jeleňov, 1978 )-
réžia Michael Cimino.

Od 80. rokov až do súčasnosti začal
Robert De Niro stále častejšie striedať režisérov a filmové žánre, prekvapoval
krajne rôznorodými rolami, medzi ktorými  síce prevažujú  hrdinovia dramaticky
vypätých, psychologicky zložitých a temných charakterov ako napr. otrokár
Rodrigo Mendoza ( Misia ), gangster Al
Capone ( Neúplatní ), či lovec ľudí, ktorý
po mnohých trampotách nakoniec pustí svoju obeť na slobodu ( Polnočný
beh ), no vyskytujú sa tu i postavy so zmyslom pre
humor ( filmy Vtedy v Amerike, Zaľúbiť sa, Preber si to, Preber
si to znova...).

Podobne ako Dustin Hofman, tak aj
Robert De Niro úzkostlivo dbá na svoju hereckú prípravu aby so svojimi postavami
dokonale splynul. Vo svojom úsilí zahrať svojich hrdinov čo najvierohodnejšie
dokonca zašiel až tak ďaleko že sa učil priamo na Sicílii 4 mesiace miestny
dialekt ( Krstný otec II. ), jazdil ako taxikár 5 týždňov nočnými ulicami New
Yorku ( Taxikár ), naučil sa obstojne hrať na saxofón ( New York, New York ),
podstúpil celoročný boxersky výcvik a pribral na váhe o 60 libier (25 kg) (
Zúriaci býk ) čím sa dokonca stal na čas držiteľom svetového rekordu  ako herec
ktorý najviac pribral na hmotnosti kvôli filmovej úlohe. ( v r. 1987 vytvoril
nový rekord s hmotnostnym prírastkom 70 libier herec Vincent D´ Onofrio pre film
Full Metal Jacket ( 1987 ) režiséra Stanleyho Kubricka ).

V roku 1988 založil Robert De Niro
vlastnú výrobnú spoločnosť Tribeca, za ktorej podpory neskôr v r. 1993 debutoval
ako filmový režisér psychologickým snímkom podľa hra Chazza Palminteriho:
A Bronx Tale ( Príbeh z Bronxu, 1993 ), v ktorom si
pre seba nechal úlohu čestného vodiča mestského autobusu Lorenza Anella, ktorého
syn ( Lilo Brancato ) sa stane chránencom mafiánskeho bossa ( Chazzo Palminteri
).

V decembri  2003 podstúpil Robert De
Niro v newyorkskej nemocnici Sloan – Kettering operáciu rakoviny prostaty, ktorá
našťastie dopadla úspešne, až do úplného uzdravenia.

V r. 1976 – 1988 bol ženatý
s černošskou herečkou a speváčkou Diahnne Abbott, ktorá hrala v niekoľkých jeho
filmoch a majú spolu dcéru Drenu De Niro, a od r. 1997 je jeho druhou manželkou
Grace Hightower s ktorou majú syna Elliota.

Robert De Niro s manželkou Grace Hightower (foto:
Evan Agostini/Getty Images)

Podľa jeho názoru herečka s ktorou sa mu zatiaľ najlepšie
hralo je Meryl Streep. Medzi jeho dobrých priateľov patria herci Sean Penn (
s ktorým oslavuje narodeniny v rovnaký deň ), Joe Pesci a Harvey Keitel.

Robert De Niro ako
pravdepodobne jeden z najviac pôsobivých hercov súčasnosti, zvládol celú galériu
fascinujúcich a psychicky veľmi prepracovaných postáv. Vyhýba sa konvenčnej
voľbe filmových úloh a neváha zájsť až do krajnosti. Jeho ochota ponoriť sa
totálne do seba pri hereckej príprave ktorá niekedy dokonca zahŕňa lekárske
prehliadky, vypovedá veľa o jeho úspechu , ale jeho vášeň, intenzita a živočíšny
magnetizmus je na filmovom plátne vítaná bez ohľadu na rolu, ktorú hrá. To sú
presne tie zvláštnosti, ktoré z neho robia jednu z najviac žiadaných filmových
hviezd súčasnosti.

Stano Hudák

Tlač

Diskusia (1)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook