Austrália
Režisér Baz Luhrmann doteraz natočil iba 4 filmy, ale v každom z nich sa prejavil jeho zvláštny a svojský filmársky štýl. Jeho prvotina Strictly Ballroom bola nominovaná na Zlatý Glóbus, ozajstný úspech sa však dostavil až v roku 1996 s pomerne netradične prezentovanou Shakespeareovou romancou Rómeo a Júlia. Najviac ocenení (2 Oscary) však Luhrmann získal za muzikál Moulin Rouge!, ktorý mu vďaka svojmu úspechu zvýšil dôveryhodnosť zo strany veľkých štúdií a tým pádom natočiť prakticky akokoľvek nákladný film. No a ten sa pred pár dňami v kinách aj objavil a je ním Austrália.
Austrália dejom silne pripomína klasické Americké westerny. Nenásytný rančer, ktorý vlastní drvivú väčšinu pozemkov sa snaží zabrániť vstupu konkurencie do svojho okolia. Používa pritom legálne ale aj nelegálne prostriedky a robí hocičo, aby sa konkurentov zbavil čo najskôr. Áno, dej Austrálie sa veľmi podobá vyššie uvedenému - ibaže Luhrmann k tomu všetkému prihodil aj romantiku a morálnu otázku, takže Austrália dokáže predsa len prekvapiť. V podstate ide o príbeh Lady Sarah Ashley (Nicole Kidman), Drovera (Hugh Jackman a pôvodných obyvateľov Austrálie - Aborigincov. Viem - nie je to celkom originálne a drvivá väčšina deja sa dá celkom ľahko predpovedať, ale nedá sa povedať, že Austrália má slabý, alebo zlý príbeh. Obrovským negatívom, ktorý istotne pocítia všetci diváci, je však minutáž - snímka je dlhá úctyhodných 165 minút, čo je v jej prípade neprimerane veľa. Dôvodom tejto dĺžky je totálne prehnaný počet "koncov", ktorý mi silne pripomínal záver Návratu Kráľa, ktorý dopadol podobne. Po dvoch hodinách som si už myslel, že je po všetkom, ale z ničoho nič sa rozvinul nový príbeh, ktorý predĺžil film skoro o 40 minút, z čoho som nebol nijako extra nadšený. Toto Luhrmann fakt prehnal a výslednému produktu dosť uškodil.
Hercom ale nie je čo vytknúť, Nicole Kidman je už predsa len zárukou kvality a Hugh Jackman vo svojej role austrálskeho "kovboja" tiež exceluje. Za zmienku taktiež stojí aj detská postava Nullah - Aboriginský chlapec, ktorého si chce Lady Sarah adoptovať a ktorého si zahral nováčik Brandon Walters. No a samozrejme nesmiem zabudnúť na záporáka Neila Fletchera stvárneného známym Davidom Wenhamom, ktorého si istotne budete pamätať v úlohe Faramira z dvoch častí Pána Prsteňov.
Čo sa týka výpravy, kamery a strihu, sú na skvelej úrovni. Krásne zábery Austrálskej prírody a dobových rozvíjajúcich sa miest, perfektná scéna leteckého útoku a bombardovania, to všetko upúta každého milovníka filmu. V tomto ohľade Luhrmann nesklamal a svoje skúsenosti z kinematografie využil naplno.
Hudba bola veľmi dôležitým faktorom doteraz v každom Luhrmannovom filme. Je to tak aj v tomto prípade - Score, ktorého autorom je David Hirschfelder, je majstrovským dielom, ktoré ma upútalo už prvou skladbou. V Austrálii výrazne napomáha k vykresľovaniu atmosféry, je rôznorodý, ale pritom sa drží v rozumných hraniciach, nie sú prítomné žiadne hudobné "experimenty". Obrovskou chybou ale je, že samotné Score ešte nevyšlo na samostatnom CD, čo je pre mňa veľkým prekvapením (a sklamaním), pretože hudba k filmom zvykne vychádzať na scénu o pár dní skôr ako samotná snímka. Podľa mojich informácií Score k Austrálii vyjde až 26, Januára, čo je celý mesiac po premiére filmu.
Luhrmann teda dokázal, že vie natočiť aj drahý veľkofilm. Austrália vyzerá vďaka skvelej výprave oveľa drahšie, ako na 130 miliónový film (USD) a všetko by dopadlo oveľa lepšie, ak by sa režisér a scenáristi krotili a neobdarili ju niekoľkými "ukončeniami" a masívnou minutážou. Niektorých divákov práve pohľad na spomínaných 165 minút úplne odradí od návštevy kina. V každom prípade, Austrália je jednoznačne nadpriemerný dobrodružno - romantický film, ktorý je potrebné vidieť aj napriek jeho nedostatkom.
