Duel Frost/Nixon
Keďže iba nedávno boli oznámené nominácie na Oscara, istotne mnohí z vás vedia, že práve tento film obdržal celkom sympatických 5 nominácií na toto prestížne ocenenie. A myslím, že si ich zaslúžil a ja by som mu doprial ešte vyšší počet. Musím už v úvode upozorniť, že v podstate ide o filmovú podobu rozhovoru, ktorý uskutočnil Bristký talk-show moderátor David Frost v lete roku 1977 s vtedy už bývalým Americkým prezidentom Richardom Nixonom.
Frost / Nixon je veľmi špecifickým filmom. Niečo podobné sme mali možnosť vidieť už v roku 2005, keď Steven Spielberg predstavil svoju drámu opisujúcu skutočné udalosti Mníchov. Ibaže Frost / Nixon sa predsa len trochu od Mníchova líši - obsahuje totiž mierny nádych dokumentárneho filmu, ktorý sa ale prejavuje iba v niektorých scénach. Film v podstate opisuje kompletné prípravy dvoch (dá sa povedať, že nepriateľských) táborov na talk-show: ten prvý je samozrejme Frost so svojim producentom, priateľkou a ďalšími dvoma spolupracovníkmi a druhá skupina je tím okolo Nixona. Dá sa postrehnúť aj mierny náhľad do osobného života oboch zúčastnených na talk-show, ale v podstate ide o súboj dvoch silných osobností s vynikajúcimi komunikačnými schopnosťami. Čerešnička na torte sú samozrejme inkriminované interview, ktorých dialógy sú rýchle a inteligentné, chytré a v niektorých prípadoch riadne deštruktívne. Extra pozornosť by som odporúčal venovať telefonátu Nixona Frostovi, ktorý je hereckým koncertom Franka Langellu. Nakoniec, po objasnení najväčšieho politického škandálu v histórii USA Watergate (ak neviete, o čo sa jedná, stačí vyhľadať na Wikipédii, kde je o prípade dostatok informácií) sa predsa len ukáže, že aj tí najväčší súperi môžu voči sebe preukázať úctu a ľudskosť, nech už sú výsledky a dôsledky zápasu hocijaké.
V tejto snímke nájdete celú plejádu hereckých hviezd, z ktorých tie najhlavnejšie podávajú excelentné výkony. Frank Langella bol za rolu Nixona nominovaný na Oscara, jeho výkon je proste úžasný. Michael Sheen ako David Frost nezaostáva a rovnako podáva perfektný výkon. Sam Rockwell, Matthew Macfadyen a Oliver Platt ako členovia Frostovho tímu vo vedľajších úlohach taktiež svoje úlohy neodflákli a Kevin Bacon ako Nixonov hovorca detto. Jednoducho celý film stojí a padá na hereckom umení a v tomto prípade mal režisér Ron Howard šťastnú ruku, alebo skvelý odhad, čo sa mu v prípade jeho posledného výtvoru DaVinci Code vôbec nepodarilo. K tejto zložke filmu nie je čo dodať a nenašiel som v nej žiadne negatíva.
Výprava, strih a efekty sú na špičkovej úrovni. Ron Howard spolu so svojou produkčnou skupinou bezchybne vykreslil svet (keďže časti filmu sa odohrávajú v rôznych krajinách sveta) v 80-tych rokoch minulého storočia, všetko krásne do detailov. Všimnite si výbavu domov, štúdií, autá na cestách - proste všetko. Podľa mňa dosiahol úroveň Spielbergovho Mníchova, alebo nedávnej drámy Changeling, v ktorej nás Eastwood dôveryhodne preniesol do Los Angeles 20-tych rokov 20-teho storočia. Kamera a strih, v niektorých miestach vyznievajú rýdzo dokumentárne, hlavne vo vymodelovaných reakciách niektorých z hlavných postáv na aktuálne dianie vo filme. To samozrejme nie je na škodu a podporuje to takpovediac "autentickosť" snímky. Technickej úrovni filmu teda nie je čo vyčítať.
No a nesmiem zabudnúť na jeden z najdôležitejších faktorov v prípade snímky Frost / Nixon - hudobný doprovod. Je pre mňa veľkým prekvapením, že skladateľ Hans Zimmer (5x nominovaný na Oscara, napríklad aj za Gladiátora, alebo Rain Mana, cenu Akadémie získal za Levieho Kráľa) nebol ani raz nominovaný na tohtoročných Oscaroch, keďže sa postaral o hudbu nielen k Temnému Rytierovi, ale aj práve k tejto dráme. Musím priznať, že hoci score k Temnému Rytierovi som počul veľmi veľa krát, doprovod k Frost / Nixon sa mi zapáčiloveľa viac. Krásne dokresľuje náladu, podfarbuje inkriminované interview, ale s rozvahou, keďže v niektorých dôležitých momentoch je na zdôraznenie scény úplné ticho. Zimmer zasa dokázal, že v dnešnej dobe patrí k špičke a aspoň jednu nomináciu (napríklad namiesto Slumdog Millionaire, ktorého hudba je podľa môjho subjektívneho názoru riadne precenená) by si určite tento krát zaslúžil.
Frost / Nixon sa stal akousi náplasťou na všetky moje filmové sklamania za posledné 3 týždne. V ten istý deň, v ktorý som ho videl na premiére, som kino navštívil opätovne a tretie pokračovanie Underworldu (môj názor naň si môžete prečítať taktiež v recenzii tu na Moviemanii) ma síce schladilo, avšak politická dráma Rona Howarda predsa vo mne zanechala pocit nadšenia, že predsa len ešte niekto dokáže natočiť skvelý film, ktorý sa nezahráva počas drvivej väčšiny svojho deja s citmi divákov (Benjamin Button), ale dokáže spraviť dojem aj iným, inteligentnejším spôsobom. Hoci v snímke nenájdete žiadnu akciu, napätie vôbec nechýba a už od príprav Frosta na rozhovor budete s očakávaním zadržiavať dych, aké budú reakcie tej - ktorej osobnosti. Takže ak to zhrniem - Frost / Nixon si svojich 5 nominácií na Oscara zaslúžil (možno by sa hodila ešte jedna za hudbu), 177 svetových kritikov túto drámu ohodnotilo na 91%, ja sa veľmi líšiť nebudem - odporúčam vidieť každému milovníkovi filmov.
