Dedičná kliatba rodu Hemingway

18.11.2005|Stano Hudák|
Dedičná kliatba rodu Hemingway

Slávneho amerického novinára a spisovateľa, nositeľa Pulitzerovej a Nobelovej ceny za literatúru za rok 1957 ( román The Old Man and the Sea -  Starec a more ) Ernesta Hemingwaya určite netreba mnohým čitateľom predstavovať. Ešte v škole nás učili že Hemingway sa narodil v roku 1899 a zomrel v roku 1961. No už nie každý vie čo bolo príčinou jeho smrti.

A ešte menej ľudí tuší, že príbeh Ernesta Hemingwaya sa jeho smrťou až tak celkom nekonči, a že hlavne od 80. rokov 20. storočia vstúpili do povedomia americkej verejnosti a umeleckých kruhov jeho dedičia – vnučky  Joan, Margaux a Mariel Hemingway.

Hemingway kontra Hollywood

Čo má spoločné Ernest Hemingway so svetom filmu a s Hollywoodom? Určite viac než tušíme. Išlo hlavne o to že mnohé jeho skvelé romány sa pokúšal Hollywood sfilmovať. Prečo jeden z najvýznamnejších amerických autorov tak tvrdohlavo odmietal, aby jeho diela pohltil filmový priemysel? Nepáčilo sa mu, čo s jeho tvorbou porobili producenti, scenáristi a režiséri. Na druhej strane neprestával dúfať.

Už prvé filmové spracovanie románu A Farewell to Arms ( Zbohom zbraniam, 1932 ). predstavovalo veľké sklamanie. Hemingway sa od neho dištancoval. Sťažoval sa že Hollywood mu zničil prácu, lebo film ukončil happyendom. Režisér Frank Bogarze totiž nakrútil až dve verzie záverečnej scény a pri prvom premietaní, ktoré videl aj Hemingway použil tú optimistickejšiu.

40. a 50.roky priniesli dovedna 12 filmov inšpirovaných spisovateľovými románmi či poviedkami. V roku 1943 sa objavila snímka For Whom the Bell Tolls ( Komu zvonia do hrobu ) v hlavnej úlohe s Gary Cooperom a Ingrid Bergman, no ani tentoraz sa režisérovi nepodarilo vystihnúť atmosféru pôvodného románu. O rok neskôr nasledovala dráma To Have and Have Not ( Mať a nemať, 1944 ) v hlavnej úlohe s Humphrey Bogartom a Lauren Bacall. Hoci sa na scenári zúčastňoval i spisovateľ Wiliam Faulkner, od literárnej predlohy sa film vzdialil na sto honov. Oveľa vydarenejšou verziou románu bol Breaking Point ( 1950 ) režiséra Martina Curtiza.

Hemingwayova vzrastajúca nedôvera v Hollywood sa ešte väčšmi prehĺbila. Príbehy sa upravovali, zjednodušovali sa postavy, takže ich už nemohli zachrániť ani vynikajúce herecké výkony. Aj keď divákom či filmovým kritikom sa podarilo nájsť na filmoch niečo pozitívne, autor bol večne nespokojný. Za akúsi výnimku by sa dala považovať filmová adaptácia jeho 49 poviedok, jedna z mála čo sa mu naozaj páčila – film The Killers ( Zabijaci, 1946 ) režiséra Roberta Siodmaka  v hlavných úlohách s Burtom Lancasterom a Avou Gardner, naozaj vystihuje aspoň z časti spisovateľov rozprávačský štýl. Po roku 1946 prišlo ešte mnoho filmov – dodnes sa nakrútilo 39 filmov podľa predlohy Ernesta Hemingwaya, posledný v r. 2005, väčšina však nepatrila k tomu najlepšiemu. Na niektorých spolupracoval sám Hemingway ako scenárista sa podieľal na snímkach The Snows of Kilimanjaro ( Snehy Kilimandžára, 1952 ), The Sun Also Rises ( Slnko tiež vychádza, 1957 ) či The World of Nick Adams ( Dobrodružstvá mladého muža, 1957 ).


Scéna z filmu Zabijaci (The Killers, 1946)

Keď kvôli pripravovanému sfilmovaniu jeho novely The Old Man and the Sea ( Starec a more, 1958 ) prišli spisovateľa na Kubu navštíviť manželia Haywardovci i hlavný predstaviteľ Spencer Tracy, potešilo ho že Hollywood sa tak seriózne stavia k tomuto dielu. Zobral Tracyho na more, ukázal mu prístav a celé hodiny spolu pozorovali starca Anselma pri rybačke. V lete 1957 strávil s filmármi celé 2 mesiace. Film nakoniec získal okrem jednej nominácie aj jedného Oscara 1958 a nomináciu na Zlatý Glóbus 1959. Oveľa neskôr – v r. 1990 si v TV filme Starec a more zahral skvelý Anthony Quinn a film získal 3 nominácie na TV cenu Emmy.

Asi to najvýznamnejšie čo Hemingwayovi Hollywood priniesol, bolo dlhotrvajúce priateľstvo s hercom Garym Cooperom. Hemingway si vážil nielen jeho talent , ale aj ľudské hodnoty. Mali rovnaké záľuby, obaja milovali poľovačku a rybolov, takže Gary bol pre neho vítaným spoločníkom. Stretávali sa pomerne často aj spolu s rodinami. To že Gary Cooper zomrel v máji 1961 na zákernú rakovinu, len prehĺbilo Hemingwayovu depresiu. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Hemingway bol dobrodruh, ktorý miloval ženy, mačky a dobrú whisky – a tak svojho času boli u neho na dennom poriadku utrácanie peňazí, často kvôli ženským rozmarom, hádky s partnerkami, vysedávanie vo svojom najobľúbenejšom podniku Sloppy Joe´s bar na ostrove Key West, ktorý stojí dodnes, kde vypil s priateľmi denne 3 – 4 fľaše whisky. Svoj život ukončil 2. júla 1961 samovraždou loveckou puškou.

Prekliatie Hemingwayovcov

 Celá Hemingwayova rodina trpela depresiami, alkoholizmom a samovraždami. Už v roku 1928 si vzal život otec Ernesta Hemingwaya – Clarence ( 1871 – 1928 ) a neskôr tiež jeho súrodenci Ursula ( 1902 – 1966 ) a Leicester ( 1915 – 1982 ). Hemingwayovi dvaja synovia sa liečili na psychiatrii a jeho vnučky Margaux ( 1955 – 1996 ) a jej sesternica Lorian sa podrobili odvykacej kúre. Z Hemingwayovej rodiny sa najviac do povedomia ľudí dostali predovšetkým jeho vnučky. Ak nepočítame najstaršiu Hemingwayovu vnučku Joan Hemingway ( 1950 ) , ktorá nemá s filmom nič spoločné, pretože sa živí ako pomerne známa spisovateľka, tak ešte ostávajú dve mladšie Hemingwayho vnučky – Margaux ( 1955 – 1996 ) a predovšetkým Mariel ( 1961 ), ktoré sa stali herečkami.

Margaux Hemingway ( 1955 – 1996 )

Narodila sa  15. februára 1955 ako dcéra Hemingwayovho syna Johna ( 1923 – 2000 ), vlastným menom ako Margot Louise Hemingway. Kým pred 20. rokmi bola považovaná za nádejnú hviezdu, dnes skoro 10. rokov po jej smrti v najnovšej filmovej literatúre o nej sotva nájdeme zmienku. To je veľmi nespravodlivé, pretože jej známi sa zhodujú že mala veľký talent, nemala však šťastie na dobré filmové úlohy, a jej súkromný život tiež nebol príliš šťastný. V roku 1974 sa Margot presťahovala do New Yorku, kde začala úspešnú kariéru ako modelka, zároveň si zvolila umelecký pseudonym Margaux Hemingway. V 70. rokoch sa stala jednou z najlepšie platených fotomodeliek sveta a patrila medzi pozoruhodné typy herečiek. Pre úlohu vo filme sa neváhala naučiť aj východné bojové umenia. Bola taká zručná, že v žiadnych akčných scénach nepotrebovala dablérku .


Margaux Hemingway

Margaux debutovala ako 21- ročná v roku 1976 vo filmovej dráme Lipstick ( Rúž, 1976 ) spolu so svojou vtedy len 14- ročnou sestrou Mariel, kde stvárnili dvojicu sestier, ktoré znásilni ten istý muž. Nato získala  miliónový kontrakt , keď sa objavovala ako modelka na reklamu parfému  značky Faberge na stránkach časopisov  celého sveta. Časom sa objavovala vo filme len sporadicky a stala sa viac známou ako modelka. Celkovo nakrútila 18 filmov, ktoré patrili skôr do priemeru a ničím zvláštnym nezaujali – ako filmové drámy, ľahké erotické filmy a akčné filmy. Behom desaťročia však jej kariéra začala prudko upadať, preto sa ju pokúšala oživiť vytrvalým nakrúcaním filmov, alebo nafotením aktov pre časopis Playboy. Začala ťažko piť a jej dve manželstvá – s Errollom Wetsonom ( 1977 – 78 ) a Bernardom Foucherom ( 1979 – 80 ) skončili rozvodom. V roku 1988 dobrovoľne absolvovala úspešnú protialkoholickú liečbu na známej klinike Betty Fordovej pre prominentov. Po uzdravení boli márne jej pokusy nadviazať na úspešnú kariéru, ktorá skĺzla do priemeru. V poslednej dobe ostala sama, bez priateľov, partnera, detí ( manželstvá boli bezdetné ) vo svojom ateliérovom byte v Santa Monice. A jej kariéra sa zredukovala na reklamy pre predplatné časopisu Playboy, a pre krízovú telefónnu linku. Dňa 1. júla 1996 – iba deň pred 35. výročím samovraždy jej starého otca Ernesta, ju našli mŕtvu vo veku 41.rokov za nevyjasnených okolností v jej byte a aby ju polícia vôbec mohla identifikovať musela dokonca použiť záznamy jej zubára. Oficiálnou príčinou smrti bola samovražda dávkou liekov používaných proti úzkosti a epileptickým záchvatom.

V roku 2001 v populárnej TV show Larry King Live pre spravodajský kanál CNN jej sestra Mariel verejne vyhlásila, že Margaux našli mŕtvu v posteli s otvorenou knihou v lone, preto je presvedčená, že je niečo pravdy na domnienke jedného z vyšetrovateľov že nešlo o  samovraždu, ale o epileptický záchvat. Skutočnú pravdu už asi nezistíme.

Mariel Hemingway ( 1961 )

Je jediná, ktorá sa zatiaľ nepoddala osudu. V Hollywoode ju prezývajú: „veľká malá sestra“, keďže sa vydala po stopách svojej staršej sestry Margaux a stala sa herečkou, no jej úspech bol oveľa výraznejší a čo je hlavné, trvalejší.

Narodila sa 22. novembra 1961 – necelých 5 mesiacov po samovražde svojho starého otca Ernesta Hemingwaya. Vyrastala v tieni svojho slávneho starého otca Ernesta a staršej sestry – modelky Margaux, s ktorou prvýkrát hrala už ako 14- ročná v ich spoločnom filmovom debute Lipstick ( Rúž, 1976 ) kde stelesnila znásilnenú školáčku, ktorú spolu s jej staršou sestrou znásilnil ten istý muž. Zatiaľčo staršiu Margaux ako známu modelku donekonečna uvádzali časopisy na svojich stránkach, a prenasledovali ju fotografi, mladšia Mariel v tichosti odštartovala svoju filmovú kariéru, avšak tým správnym spôsobom: známy americký režisér Woody Allen jej zveril jednu z hlavných úloh vo svojom filme Manhattan ( 1979 ), kde stvárnila 17- ročnú študentku Tracy, milenku neurotického rozvedeného komika Isaaca Davisa ( Woody Allen ) , ktorý kolísa medzi jej láskou a láskou k milenke svojho ženatého priateľa ( Diane Keaton ). Táto postava vyniesla Mariel medzinárodné uznanie a nomináciu na Oscara 1979.

Potom však na ceste za „slávou a bohatstvom“ dlhšie prešľapovala na mieste. Zastavila sa

Pri filme zo sveta športu Personal Best ( Osobný rekord, 1982 ), kde hrala olympioničku s lesbickými skúsenosťami. Mariel v tomto filme zistila že nie je spokojná so svojimi vrchnými proporciami, rozhodla sa že si pomôže silikónom. Len tak vraj prišla k hlavnej úlohe v biografickej snímke podľa skutočnej udalosti: Star 80 ( 1983 ) o zavraždenej modelke zo stránok Playboya Dorothy Stratten. Vo filme síce Mariel nevystupovala nahá, no nechala sa vyfotografovať na stránky Playboya, ktoré sa použili vo filme, čoho sa s veľkou senzáciou uchopili novinári. Časom však jej kariéra začala pomaly upadať. Ani jej „po krk zapnutá“ rola po boku Kurta Russela vo filme The Mean Season ( Vražedný raj, 1985 ) nevyvolala u publika jednomyseľnú reakciu.

Mariel má na svojom konte ešte ďalšie filmy: napr. Creattor ( Stvoriteľ, 1985 ), Superman IV. ( 1987 ), The Suicide Club ( Klub sebevrahov, 1987 ), Sunset ( Západ slnka, 1988 ).

Jej ďalšie úspechy neboli také výrazné a neraz podliehala ťažkým depresiám. Upadajúca kariéra ju dohnala k tomu, že skoro celé 90. roky účinkovala v televízii, okrem iného ako jedna z hlavných postáv TV seriálu Civil Wars ( Občianske vojny, 1991 – 92 ).


Mariel Hemingway

Zdá sa že v poslednom čase v kariére Mariel Hemingway  nastal pomalý obrat k lepšiemu. Opäť si na ňu spomenul režisér Woody Allen, ktorý ju vybral do svojho filmu Deconstructing Harry ( Pozor na Harryho, 1997 ), do jednej z vedľajších úloh po boku takých hviezd ako: Kristie Alley, Billy Cristal, Elisabeth Shue, Demi Moore, Robin Williams.

V roku 2005 si Mariel napríklad zahrala postavu Marie Shriver – manželky kalifornského guvernéra Arnolda Schwarzeneggera, v biografickom TV filme See Arnold Run (Vidieť Arnoldov beh, 2005 ), ktorý mapuje život a kariéru Arnolda Schwarzeneggera od jeho kulturistických začiatkov, cez hereckú dráhu až po kreslo kalifornského guvernéra.

Za zmienku stojí zaujímavosť že hoci medzi sestrami Margaux a Mariel Hemingway bol 6- ročný vekový rozdiel, obe sa na seba tak ponášali, že mnoho ľudí ich považovalo za dvojičky. Obe sestry boli tiež rovnako vysoké – dorástli do telesnej výšky 183 cm.

Dnes Mariel Hemingway opäť na sebe tvrdo pracuje a chce sa presadiť svojou prácou, nie slávnym menom. Žije v podstate šťastným životom utiahnuto buď v New Yorku, alebo vo svojom rodnom dome – na rodinnej farme Hemingwayovcov v Ketchume v Idahu.

V roku 1984 sa Mariel vydala za Stephena Crismana, ktorý vlastní sieť reštaurácii, a má s ním dcéry Dree a Langley – boli pomenované podľa obľúbených rybárskych osád jej otca Johna a starého otca Ernesta Hemingwaya na Kube.

Zdroj:  MovieMania

Súvisiace články