Utrhnutý z reťaze (Danny the Dog)
Nemám v úmysle byť prehnane kritická k filmom, avšak v poslednej dobe sa točí už len samý gýčový brak. Keď som uvidela program kina - a tam, že film Luca Bessona. V hlavných úlohách Jet Li a Morgan Freeman, tak som si povedala, že na to musíme ísť. Zabudla som pri tom na fakt, že u Bessona nikdy nevieš, na čom si. On urobí dva, tri dobré filmy a potom vždy jeden o ničom. Napr. Piaty Element a The Kurier boli celkom ok, ale Wasabi bol podla mňa dosť prepadák. Tak isto táto snímka je nemastná, neslaná a skôr sa mi nepáčila ako páčila. Škoda peňazí za lístok.
Všetko sa to začína v svižnom tempe - nesympatický Bart vychová z malého Dannyho svojho poslušného psíka, vycvičí si ho ako vraha na povel a využíva ho ako postrach pre prípad, že by sa niekto rozhodol mu nezaplatiť. Danny vyrastá v klietke, živí sa konzervami, mentálne je na tom ako desať ročné dieťa a na krku nosí obojok. Ten má magickú moc - Bart v Dannym vybudoval pavlovov reflex - keď mu dá dolu obojok - Danny sa mení na chladnokrvnú vraždiacu šelmu. Psa, ktorý je pripravený plniť rozkazy pána. Po nehode je Danny presvedčený, že strýčko Bart neprežil. Tu sa začína dej zbytočne naťahovať. Ocitá sa v rodine slepého ladiča pián Sama, ktorý mu spolu s nevlastnou dcérou Victoriou pomocou hudby zmení jeho doterajšie vnímanie sveta. Naučia ho ľudskosti a od tej chvíle sa Danny snaží odhaliť sám seba. Svoju minulosť zahalenú rúškom tajomstva. Kým bol, keď sa narodil a prečo ostal sám. Našťastie dĺžka tejto akčnej drámy je 103 minút, čo sa ešte celkom dá vydržať bez väčšej ujmy.
Horšie je to hereckými výkonmi. Bojového otroka Dannyho stvárnil Jet Li. Podľa kritikov si tu strihol svoj doterajší životný herecký výkon. Len ja akosi od neho po Romeo must Die už žiadne herecké výkony nečakám. Uňho ide skôr o krásu stvárnenia bojových umení, ako o samotné hranie. Morgan Freeman - síce sa v Sedem vypol k ako tak dobrému hraniu, ale to bolo tuším naposledy. Ako starý slepý ladič pián bol podľa mňa skôr komický ako dramatický. Drsného Barta si zahral Bob Hoskins, ktorý vyzerá celkom milo, napr. v The Lost World, kde si zahral profesora Georga Challengera. V odtrhnutý z reťaze sa mu podarilo zo seba spraviť slizkého netvora, čím ma vcelku zaujal. Rola Victorie sa ušla Kerry Condon, ktorá nič ani nepokazila, ale ani nič nepredviedla. Bojové scény sa nesú v pouličnom štýle. Ich choreografom je Yuen Woo-Ping, ktorého sláva sa dotkla nebies vďaka wire-fu v Matrixe, vymýšľal bojové akcie v Tarantinovom Kill Bill a s Jetom Li spolupracoval už mnohokrát.
Film zachránil i skvelý soundtrack, ktorý má na svedomí známa kapela Massive Attack. Je to v poradí ich druhý soundtrack. No prvý čo aj sami skomponovali. Ich dynamická hudba je priam stvorená pre akčné scény. Réžie sa ujal Louis Leterrier, ktorý s Bessonom spolupracoval už napr. aj na francúzskej snímke The Transporter a Transporter 2. Odporúčam si tento film pozrieť, ak sa zamýšľaš nad vlastným otrokom. A nad tým, ako veľmi je možné ovplyvniť život niekoho druhého. Ak sa nezamýšľaš, tak si to pozri len v prípade, že sa budeš veľmi nudiť. Alebo ak si zvedavý na efektné bojove scény (ktorých je ale vo filme pomenej). Môj názor je, že je to jeden zo slabších filmov.
