Anjeli a démoni (Angels & Demons)
Knihy spisovateľa Dana Browna majú po celom svete obrovský úspech, hoci niektorí ho kritizujú za príliš “komerčný” štýl písania. Literárny úspech samozrejme prilákal producentské štúdiá a filmová verzia Da Vinciho Kódu sa objavila v kinách už v roku 2006, pričom v celosvetovej Box Office inkasovala závratných 760 miliónov Amerických Dolárov. Hoci snímka získala od 217-tich svetových kritikov priemerné hodnotenie iba 24%, komerčný úspech zabezpečil budúcnosť aj ďalším filmom a práve teraz sa dostávajú do kín po celom svete Anjeli a Démoni.
Dlho som rozmýšľal, či má vôbec nejaký zmysel opisovať dej filmu, ktorý väčšinou dôveryhodne kopíruje dianie v knihe, ale keďže väčšina ľudí knihu čítala, rozhodol som sa, že tento krát od toho upustím a rovno sa pustím do (prevažnej) kritiky. Anjeli a Démoni totiž bohužiaľ zasa (tak ako v prípade Da Vinciho Kódu) ani s prižmúrenými oboma očami nedosahujú kvalít knihy. Neviem, komu by som mal pripísať túto chybu, režisér Ron Howard predsa nedávno snímkou Frost-Nixon dokázal, že svoje kvality z časov Apollo 13 alebo Beautiful Mind nestratil a dnes už legendárny scenárista David Koepp (Jurský Park, Mission:Impossible, Spiderman, Indiana Jones IV) taktiež nie je žiadny amatér. Ak by som mal Anjelov a Démonov opísať stručne, napísal by som, že film nemá žiadnu “dušu”. Jednoducho ak sedím pri jazere niekde v prírode, tak si užívam scenériu, premýšľam nad tým, ako všetko dokonale funguje, v prípade Anjelov a Démonov som iba hľadel na plátno, pri dookola sa opakujúcej slučke “našli sme A, ktoré odkazuje na B, tak teda ideme do B” som proste iba všetko akceptoval bez uvažovania nad tým, ako pochybne v niektorých prípadoch dedukcie profesora Langdona (znova Tom Hanks) vyzneli. Verte, že po dvoch hodinách (film má skoro dve a pol hodiny a to už je celkom dosť) vás začnú žrať mrle, vo filme sa totiž nenachádza skoro vôbec žiadna akcia. Jediná scéna, ktorá bola dostatočne dynamická a stála fakt za to, bol výbuch antihmoty vyprodukovanej v CERNe. Dá sa povedať, že vo snímke žalostne chýba aj napätie, asi aj preto, lebo divák má obrovský problém stotožniť sa s postavami a je mu viac-menej jedno, či sa zadusia v knižnici alebo ich niekto odstráni pištoľou…
K sklamaniu z deja sa pridávajú ešte aj vcelku biedne výkony hercov. Už v Da Vinciho Kóde som si v role Roberta Langdona vedel predstaviť hocikoho, iba nie Toma Hanksa. Nie žeby som chcel tvrdiť, že je zlým hercom, ale akosi sa mi ako predstaviteľ tejto postavy vôbec nehodí. Aj v prípade Anjelov a Démonov však podáva biedny výkon – hrá, ako keby ho niekto ovalil po hlave 200-kilovou guľatinou. Ron Howard taktiež nemá (podľa mňa) bohvieaké šťastie vo výbere herečiek. Anorektická Audrey Tautou mi v Da Vinciho Kóde vôbec nebola sympatická a Ayelet Zurer v úlohe vedkyne Vittorie Vetry taktiež nie je nejako extra príťažlivá. To sú však ale iba moje celkom subjektívne pocity a ženské predstaviteľky sa naopak niekomu môžu páčiť…Najlepší výkon ale podal jednoznačne Ewan McGregor a Stellan Skarsgard sa taktiež nemusí za svoje pôsobenie hanbiť.
Kamera a strih sú totálne jednotvárne, žiadne experimenty s obrazom, žiadne prekvapenia, Ron Howard sa pri natáčaní držal jednoduchých pravidiel – kam kráčajú hlavné postavy, tam ich bude v tesnom závese nasledovať aj kameraman a hotovo. Jedným slovom nuda. Za povšimnutie stoja digitálne efekty, s pomocou ktorých tvorcovia dotvárali Vatikán, v ktorom im vďaka kontroverznosti knihy cirkev nepovolila natáčať. Zvuk ničím neprekvapí, ale zasa ani nesklame.
Nad vodou film prekvapivo drží geniálny hudobný doprovod zložený držiteľom Oscara Hansom Zimmerom (Gladiátor, Leví Kráľ). Viem, že väčšina ľudí hudbu vo filmoch vníma iba ako vedľajší produkt, v tomto prípade vám však zaručujem, že Zimmerov orchester si istotne všimne každý už v úvode. Perfektné score s agresívnymi pasážami speváckeho zboru sa prelínajú s miernymi melódiami, ktoré spolu tvoria veľmi konzistentný celok. Dovolím si tvrdiť, že Zimmerova hudba k Anjelom a Démonom bude jedným z ašpirantov na budúcoročného Oscara. Toto score odporúčam každému na vypočutie, istotne vás zaujme.
Anjeli a Démoni sú ďalším z radu filmov, ktoré potvrdzujú, že vo väčšine prípadov je knižná predloha oveľa lepšia ako oni samotné. Nájdu sa samozrejme aj nejaké výnimky, ako napríklad nedávna Coraline, Anjeli a Démoni sú však ešte horšou adaptáciou knihy Dana Browna, ako bol pred troma rokmi Da Vinciho Kód. Nudný dej (v porovnaní s knihou mu chýba dynamika) a prehnaná dĺžka snímky sklamú nejedného fanúšika. Od Anjelov a Démonov som príliš veľa nečakal a moje predpoklady sa splnili – Ron Howard zasa stvoril podpriemerný “thriller”, ktorý má však od podstaty tohto slova veľmi ďaleko. Návštevu kina odporúčam iba v prípade nudy alebo daždivého počasia, zadovážte si radšej cédečko s hudbou od Zimmera.
