Transformers: Pomsta porazených (Transformers: Revenge of the Fallen)
Michael Bay si pred dvoma rokmi konečne po kritike jeho predchádzajúcich počinov vyslúžil pochvaly divákov a aj kritikov za akčný Blockbuster Transformers. Za 150 miliónov amerických dolárov dokázal režisér oživiť skoro zabudnuté roboty z dielne firmy Hasbro a spoločne so scenáristickým duom Roberto Orci & Alex Kurtzman (Star Trek, Mission Impossible III) vytvorili adrenalínovú akčnú zábavu, v ktorej nechýbal vtip, troška romantiky a dokonalé počítačové efekty. Vďaka celosvetovým príjmom v Box Office, ktoré prekročili hranicu 700 miliónov USD bolo pokračovanie zaručené a práve teraz sa dostáva do kín po celom svete. Prvé recenzie však nevyzerajú veľmi vábne a tá moja sa bohužiaľ od výsledného priemeru (v deň písania recenzie) príliš odkláňať nebude…
Režisér Bay je známy výkyvmi v kvalite svojich produktov. V niektorých momentoch má človek pocit, že sa pri režírovaní dáva takpovediac unášať eufóriou a ak sa mu nejaká scéna extrémne páči, rád si ju ešte zopár krát zopakuje. Presne na toto doplatilo aj pokračovanie Transformerov, ktoré síce nepatrí medzi podpriemerné snímky, avšak kvality svojho predchodcu dokáže vyrovnať iba čo sa týka veľkosti výpravy a úrovne počítačových efektov (z dielne Industrial Light&Magic, samozrejme). Chyba sa možno stala aj kvôli zmene scenáristov, v prípade ktorých Orciho opustil Kurtzman a nahradil ho Ehren Kruger, ktorý má za sebou poväčšine prácu na hororových filmoch (niežeby to bolo v Transformers vidno). Jednoducho Transfomers: Revenge of the Fallen je celkom nepodarenou kópiou jednotky a to sa jednoducho nedá prehliadnuť.
Všadeprítomné klišé je vskutku otravné a neskutočne vysoký počet scén vyznieva doslova trápne. Postavy sú zaškatuľkované, Sam Witwicky v podaní Shii LaBeoufa je presne tak isto nerozhodný ako v prvej časti, jeho mama je trápnejšia ako predtým (scény v školskom areáli sa proste nedali vydržať), Megan Fox využíva svoje prednosti (atď) a v scénach sa pohybuje skoro ako modelka na móle, škoda len, že to nie je všetko. Pribudli žiaľ dve ďalšie postavy, z ktorých Alice (Isabel Lucas, konkurentka Megan Fox aj čo sa týka krásy) ako Samova nápadníčka sa síce dá prehliadnuť, ale Leo (Ramon Rodriguez) je zbytočným ale hlavne absolútne hlúpym dodatkom k príbehu. John Turturro ako agent Simmons je síce v niektorých momentoch taktiež mierne nasprostastý (”What you are about to see, is totally classified – don’t tell my mum…”), avšak drží to aspoň v relatívne rozumných medziach a nerobí zo seba totálneho šaša. Počet hlúpych nemiestnych poznámok a množstvo sileného a nemiestneho humoru je vysoký a ak by Bay povystrihoval práve tie, výsledok by bol o 100 percent lepší. Nechcem však tvrdiť, že každý pokus o vtip bol neúspešný – fakt zábavné scény samozrejme nechýbajú, hoci ich množstvo neúmerne presahuje zhluk vtipov z prvej časti. Na tom má podiel hlavne zopár postáv, ktoré však prekvapivo nepatria k živým hercom, ale k Autobotom. Ide predovšetkým o dvojicu Mudflap / Skids, ale aj o malého robota, ktorého úloha je špehovať Mikaelu (Megan Fox). Táto trojica pobaví najmä svojím nevyberaným slovníkom a sarkastickými poznámkami.
Najväčším pozitívom sú samozrejme spomínaná výprava a výsledok práce animátorov z ILM. V prvej časti Bay ohúril filmový svet relatívne malým počtom robotov, tentokrát dal však ILM zabrať a vo filme sa ich pohybuje asi 5 krát viac ako predtým. Animácia ani jedného z nich nie je odfláknutá a výsledok je ohurujúci, oko diváka poteší hlavne záver filmu. Výprava je ešte veľkolepejšia a k USA a Jordánu sa pridali aj lokácie v Egypte a Paríži (viac som ich nepostrehol), na mori a v púšti sa odohráva taktiež oveľa viac akcie. Keďže po Internete sa objavujú chýry, že rozpočet filmu bol vysoko nad 200 miliónov USD, nie je sa čomu čudovať, Bay mal prakticky voľnú ruku a Americká armáda mu vo veľa smeroch ochotne vypomohla.
Kamera je už tradične typicky “Bayovsky” akčná, nie je jej čo vyčítať, možno v niektorých momentoch príliš veľa slow-motion alebo záberov zblízka. O strihu sa to žiaľ povedať nedá a prelínanie niektorých záberov a celkov obsahuje celkom slušný počet kixov, ktoré by sa v snímke s tak veľkým rozpočtom nemali stávať (scéna v meste / nasledujúca scéna v lese). Zvuk je veľmi kvalitný a prácu zvukárov môžete začuť už v úplnom úvode počas loga Paramount. Zvyšok doprovodu taktiež nesklame a hoci v kine narobil slušný rachot, naplno využíval možnosti priestorového zvuku a to je chvályhodné. Soundtrack som bohužiaľ ešte nemal možnosť počuť, znel však skoro identicky ako v prvej časti a poniektorým scénam dodával potrebnú náladu. Klasické score od Stevea Jablonskeho bolo podľa mňa častokrát príliš v popredí, kvalitatívnu alebo tematickú zmenu oproti hudbe z prvej časti som nepostrehol.
Ak by som počas sledovania Transformers: Revenge of the Fallen úplne zabudol na prvý diel a na všetky moje očakávania, možno by sa mi film (až na jeho dĺžku 150 minút) páčil. Toho som bohužiaľ ale schopný nebol a druhý Bayov film o Autobotoch a Decepticonoch ma sklamal na celej čiare – všetko, čo obsahuje, som už videl v jednotke a pozitívnych noviniek je veľmi málo. Neskutočné množstvo klišé a trápnych scén sa nedá prehliadnuť a to film úplne pokazilo, z bažín podpriemeru ho vytiahla výprava, efekty ILM, niektoré nové postavy a zvuk. Po dvoch hodinách a tridsiatich minútach som odchádzal z kina sklamaný, pretože som očakával aspoň mierne zlepšenie, originálny dej a mieru humoru v rozumných medziach. Hoci viem, že finančný úspech má druhý film o Transformeroch zaručený, jeho hodnotenia budú istotne nižšie, ako to bolo v prvom prípade. Návštevu kina napriek tomu odporúčam už len kvôli vizuálnej stránke snímky.
