V mene kráľa (Jménem krále)
Historické detektívky v štýle románu Meno ruže od Umberta Eca nemáme naservírované na striebornom plátne každú chvíľu. Nečudujte sa potom, že pôvodne televízny projekt režiséra Petra Nikolaeva dostal českú značku a teraz za zvuku mečov a zle imitovanej stredovedčiny cvála do kín pod názvom V mene kráľa. Film natočený podľa príbehu Osudný turnaj od Vlastimila Vondrušky, bol vraj tak vydarený, že ho pre televíziu bola škoda. I keď sa dielo pána Vondrušky vďaka jeho detektívnemu nádychu teší toľkému záujmu , film sa zatiaľ hrá na veľkofilm, a nie na detektívku, podľa ktorej bol natočený. Že uvidíme Rodena v priliehavých rytierkach ako sa hrá po dlhej dobe na slušniaka? Bohužiaľ, jediné lákadlo filmu, ktorému sadlo na lep už 33 500 divákov. No zdvihne to filmu sledovanosť o ďalších pár čísiel?
Na obzore našich českých priateľov sa črtá 13. storočie kráľovstva Českého za vlády Přemysla Otakara II.. Na zásnuby, ktoré majú zmieriť rody pánov z Dubé a z Vartemberka, posiela kráľ svojho zástupcu Oldřicha z Chlumu (Karel Roden). Cestou na hrad nájde Oldřich a jeho pomocníci (Jan Dolanský a David Matásek) stopy po lúpežnej vražde neznámeho kupca. Na vartemberskom panstve sa Oldřich stretáva s Ľudmilou (Klára Issová), dcérou pána z Vartemberka. Ľudmila sa mu zverí, že sa nechce vydať za Beneša z Dubé (David Prachař), aj napriek tomu, že ich svadba je podmienkou krehkého mieru medzi oboma rodmi. Počas slávnostnej hostiny, usporiadanej na Oldřichovu počesť, je zavraždený kastelán (Miloš Vávra). Podozrenie padne na lutnistu (Saša Rašilov), ktorého snúbenicu sa kastelán pokúsil zneužiť. Ráno druhého dňa je Markvart (Martin Štěpánek) nájdený mŕtvy pod oknami hradu. Samovražda je vylúčená a Oldřich sa púšťa do rekonštrukcie vraždy a jediným možným vysvetlením je, že Markvarta vyhodili z okna jeho mladej ženy Kláry(Markéta Hrubešová). Majú tieto udalosti nejakú súvislosť, alebo zaúradovala pani „až príliš veľká náhoda“?
Zápletka ako vystrihnutá z Vrážd v Midsomeri by určite potešila skúseného detektíva ako je Tom Barneby, no na jeho vkus je tam až príliš „málo“ mŕtvol. Keďže Tom Barneby zúfalo potrebuje anglické ovzdušie, neostávalo nič iné len do úlohy stredovekého „ Sherlocka Holmesa“ obsadiť vždy „chmúriaceho sa zločinca“, herca Karla Rodena, ktorý sa v odeve chrabrého Oldřicha nechal pasovať za čestniaka, z ktorého každou minútou sála kľud a dobrota. Roden bol , ako obyčajne, neprehliadnuteľný a jeho zmena zo zlého chlapca na dobrého a statočného záchrancu neprišla navnivoč. Klára Issová v úlohe sladkej a, podľa môjho skromného názoru, falošne zahranej dcéry pána z Vartemberka, neprekročila o nič viac svoj doterajší úspech vo filmoch a jej vždy bledá tvár zbledla o stupeň viac. A ako to dopadlo s ostatnými hercami? Ako obyčajne. Hrubešová bola až príliš hriešna a vnadná, Dolanský neporušil tradíciu a zahral , vcelku podarene, hnusáka a Vaculík sa snáď ocitol v omyle.
Vtipná imitácia stredovedčiny a kamera , ktorá ako keby sa odmietala pohnúť a zaberá len postavy stojace na mieste , boli ďalšími „prešľapmi“ a ani krásne zábery hradu Točník a stredovekého mestečka Řepora nevytiahli film z priepasti zvanej priemerná blbosť. Ale ako sa vraví: Lepšia priemerná blbosť ako ambiciózne bubliny. Film V mene kráľa nie je práve najhorším filmom, ale ani najlepším z dielne našich susedov. Niekedy je lepšie držať sa pôvodného plánu , a tento film tomu priložil súhlasnú bodku.
Preto slyšte, drahý poddaný. V mene kráľa nepresvedčí nikoho, že si zaslúži svoje miesto na striebornom plátne, ale berte to z toho druhého uhlu. Aspoň sa pri návšteve kina budete vďaka tomuto filmu cítiť, ako keby ste stále sedeli doma na pohovke a sledovali vcelku priemerný film v televízii.
