G. I. Joe
Stephen Sommers nepatrí práve medzi cenami ovenčených režisérov - naopak, za svoje výtvory si už v minulosti zožal slušný údel kritiky. Aj napriek tomu, že jeho filmy nie sú dokonalé zo všetkých strán, zdá sa, že svojou schopnosťou pobaviť publikum bez zbytočných hlavolamov a dejových zvratov si získal sympatie veľkého množstva divákov. Jeho prvé dve Múmie boli príjemnou, hoci jednoduchou zábavou, kde sa v rozumnom množstve preplietol dostatok akcie, na svoju dobu nadčasových digitálnych efektov a v neposlednom rade aj humoru. Van Helsing na tom bol už podstatne horšie a po piatich rokoch od tohto prešľapu sa Sommers znova postaral o jeden z Blockbusterov tohto leta - G. I. Joe: Rise of the Cobra.
V prípade G. I. Joe ide po Transformeroch o ďalšiu kolaboráciu spoločnosti Paramount s hračkárskym gigantom Hasbro. Neviem, či bolo cieľom týchto dvoch firiem priniesť do kín bezduchý film plný digitálnych efektov a akcie, pri podpisovaní zmluvy so Sommersom ale asi vedeli, do čoho idú. No a Sommers znova nezaprel svoj štýl a výsledok vyzerá ako mix štýlov Rolanda Emmericha (Deň Nezávislosti, Deň Po Tom) a Michaela Baya (Ostrov, Transformers), ktorý avšak postráda akýkoľvek rozumný a hlavne logický príbeh. Práve vďaka tejto vlastnosti filmu nebudem dej vôbec opisovať, pretože predpokladám, že po piatich minútach po krátkom úvode bude každý vedieť, ako sa to (až na malé detaily) všetko skončí - predvídateľnosť je v tomto prípade úplne jednoduchá a zápletke chýba akákoľvek originalita. Film je jednoducho totálna hlúposť, v ktorej prítomnosť trápneho príbehu iba napomáha dať do istého sledu nespočetné množstvo akčných scén, výbuchov a plejáde efektov, ktoré sú občas okorenené klišé dialógmi.
Výkony hercov sa taktiež nevymykajú nižšiemu priemeru, vďaka vysokému rozpočtu (175 miliónov USD) si Sommers mohol dovoliť celkom slušnú zostavu, ktorá však podľa svojich výkonov nebrala asi celý projekt úplne vážne, skôr ako zábavu. Baroness (Sienna Miller) sa v skoro všetkých scénach pohybuje ako modelka na módnej prehliadke, generál Hawk (Dennis Quaid) je zasa hrdinský generál, ktorý produkuje jednu trápnu vetu za druhou (niečo ako Morpheus v poslednom Matrixe) a Duke (Channing Tatum) počas celého filmu vyzerá poriadne zmätene. Rachel Nicols v úlohe Scarlett za Siennou ani kúsok nezaostáva. Okrem spomínaných hercov si Sommers do projektu prizval aj svojich obľúbencov z predchádzajúcich filmov, hlavne z Múmie - na plátne si môžete všimnúť napríklad Arnolda Voslaa, Kevina J. O'Connora a prisahal by som, že počas Dukeovho tréningu som tam videl aj Brendana Frasera, hoci v zozname hercov na IMDB jeho meno nefiguruje. Za zmienku ešte stojí aj prítomnosť českej modelky Karolíny Kurkovej.
Technické stránky filmu na tom taktiež nie sú najlepšie. Všadeprítomná roztrasená "akčná" kamera mi už po polhodine začala liezť poriadne na nervy, poniektoré scény boli vďaka nej skoro nesledovateľné. Strih v spomínaných scénach taktiež poriadne pokuľhával. No najviac ma však prekvapila úroveň digitálnych efektov - Industrial Light&Magic zvyknú svoju prácu robiť na veľmi vysokej úrovni, tentokrát sa ale zjavne majster tesár uťal - obrovský počet efektov bol na úrovni tak zpred piatich rokov, vôbec neboli dotiahnuté tak ďaleko ako napríklad v Star Trek, alebo Transformers. Všimnite si hlavne moment s ľadovým medveďom - doslova mi to pripomínalo jednu staršiu reklamu na Coca Colu. Tak vysoký rozpočet mal zaručiť úplnú dokonalosť a keďže digitálne upravené zábery tvoria majoritný podiel z celého filmu, výsledok nie je vôbec taký úchvatný, ako by mal byť. Hudba od klasika Alana Silvestriho, ktorý patrí medzi mojich obľúbených, ma taktiež nezaujala, typické heroické pochody zmiešané zriedkavo s pomalšími témami sú v samotnom filme aj tak prehlušované explóziami alebo streľbou, takže Score asi nebolo až také podstatné. Trend používania populárnej hudby vo filmoch pokračuje aj v tomto prípade, budete ich počuť niekoľko.
G. I. Joe je filmom s primitívnym dejom, ale obrovskou kopou akcie a nie vždy ohurujúcimi digitálnymi efektmi. Po takto negatívnej recenzii by som vo väčšine prípadov návštevu kina vôbec neodporúčal, avšak v tomto spravím výnimku - Sommersov projekt je síce hlúposť, ale je to zábavná hlúposť a ak počas jej sledovania na necelé dve hodiny úplne vypnete, zážitok z filmu neoľutujete. V krátkosti by som film definoval ako bezhlavú a jednoduchú popcornovú zábavu, ako typického predstaviteľa akčných letných Blockbusterov bez akejkoľvek dejovej hĺbky.
