Zo škaredého káčatka krásna labuť zvaná Barbra Streisandová
„Keď som bola mladá, bola som najškaredšia v Brooklyne, ale časy sa zmenili, teraz som najškaredšia v Hollywoode,“ vyhlásila herečka Barbra Streisandová v jednom rozhovore.
Životná dráha tejto americkej herečky je ako z Andersenovej rozprávky, kde malé škaredé kačiatko túži byť krásnou labuťou.
„Narodila som sa vo veľmi chudobnej rodine v ľudnatej brooklynskej štvrti v špinavom činžiaku z červených tehál, v miniatúrnom byte, do ktorého slnko nenazrelo. Celé moje detstvo mi pripadá ako toto prostredie. Ešte šťastie, že v škole bola dobre vybavená knižnica. Často som ta chodila s chlapcom rovnako bojazlivým a utiahnutým ako ja. Neskôr sa stal šachovým majstrom, bol to Bobby Fischer,“ povedala Barbra o svojom detstve.
Škaredé káčatko Barbra Streisand
Od malička túžila byť herečkou. Navštevovala kurzy dramatického umenia, na živobytie si zarábala spievaním v baroch, pracovala ako telefonistka, uvádzačka v kine, zúčastňovala sa na konkurzoch. Svojou nesmiernou vôľou a všestranným talentom sa prebojovala až na scény na Broadwayi. Víťazstvom v speváckom konkurze v Greenwich Village si zaistila angažmá v nočných kluboch Bon Soir Blue Angel.
Okamžite si získala obecenstvo šarmom a hereckou všestrannosťou. Jej doménou bol muzikál.
Upozornila na seba v roku 1962 v malej úlohe škaredej sekretárky Yetty Marmelsteinovej v broadwayskom satirickom muzikáli Harolda Ronna a Jeroma Weidmana Môžem ti to obstarať vo veľkom mimoriadne spevácke dispozície v spojení s hereckými schopnosťami, kde sa naplno uplatnila v titulnej úlohe revuálnej hviezdy Fanny Briceovej a o jej osudoch a láske k hazardnému hráčovi /S.Chaplin/. Je to aj životopisný muzikál Jule Stinea Funny Girl z roku 1964 na Broadwayi /1966 tiež v Londýne/, kde dosiahla triumfálny úspech a za svoj výkon v rovnomennej filmovej verzii režiséra Wiliama Wylera, kde mala partnera Omara Sharifa, získala roku 1968 Oscara a roku 1969 Donatellovho Davida.
Jej sny sa začali napĺňať. Za prvý hudobný album získala cenu Grammy, za prvú televíznu show Volám sa Barbra /“My Name Is Barbra/ dostala televízneho Oscara - cenu Emmy.
Film ju tentoraz privítal s otvorenou náručou, úlohy si mohla vyberať. Ďalší úspech nedal na seba dlho čakať.
Sfilmovaný muzikál Michaela Stewarta a Jerryho Hermana Hello, Dolly /1969/ známeho režiséra a tanečníka muzikálov 50 rokov Genea Kellyho ju preslávil na celom svete. Barbra Streisandová v tomto muzikáli predstavila známu sprostredkovateľku stykov a sobášov, vdovu Dolly Leviovú, v ktorej ruku požiadal nakoniec jej klient – bohatý obchodník /Walter Matthau/.
Jej herecký talent sa zaskvel v ďalších filmoch: Za jasného dňa môžete vidieť večnosť /On a Clear Day You Can See Forever, 1970/ režiséra muzikálov Vincenta Minneliho v postave Daisy Gambleovej, ktorá sa zveruje do rúk hypnotizéra francúzskeho pôvodu /Yves Montand/, aby sa odnaučila fajčiť a v postave modelky Doris, kde jej hlučné správanie privádza do šialenstva jej suseda – spisovateľa /George Segal/, v komédii Básnik a mačička /Owl and the Pussycat, 1970/ režiséra H.Rossa.
V roku 1972 nakrútila pod réžijným vedením Petra Bogdanovicha v štýle „crazy komédie“ z tridsiatych rokov veselohru Čo ďalej, doktor? /What´s Up Doc, 1972/ s Ryanom O´Nealom v hlavnej úlohe, kde v celej šírke ukázala svoj komický talent v postave excentrickej slečny voľnejších mravov Judy Maxwellovej, ktorá vyrobila zámenu batožiny s roztržitým hudobným vedcom.
Z jej muzikálovej a komediálnej hereckej tvorby sa vymyká film Takí sme boli /The Way We Were, 1973/ režiséra Sydneyho Pollacka.
Barbra Streisand a Robert Redford si spolu zahrali vo filme Takí sme boli (The
Way We Were, 1973)
Je to príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí sa líšia spoločenským postavením i politickými názormi. Každý z nich uprednostňuje iné hodnoty, a tak po čase zistia, že nedokážu spolu žiť. Dramatickú dvojicu vynikajúco stvárnili Barbra Streisandová ako nadšená komunistka Katia Moroskiová a Robert Redford.
Vo filme Zrodila sa hviezda /A Star Is Born, 1976/ rozvinula Barbra Streisandová opäť svoj všestranný muzikálový talent a len potvrdila, že v tomto žánri nemá konkurenciu. Je to príbeh začínajúcej speváčky Esther Hoffmanovej, z ktorej objaviteľ – rockový spevák /Kris Kristofferson/ vytvoril hviezdu.
Zložila a naspievala ústrednú pesničku k filmu Evergreen, za ktorú ju poctili zase Oscarom.
Z jej komických filmov spomeňme ešte snímky Žena v ringu /The Main Event, 1979/ režiséra Howarda Zieffa a Jean-Claude Tramontov Celá dlhá noc /All Night Long, 1981/.
Barbra Streisandová sa usiluje pozdvihnúť filmové umenie aj iným spôsobom ako hereckými výkonmi. Časťou svojich príjmov sa podieľa na produkcii diel, ktoré si kladú vyššie umelecké ciele. Napísala scenár podľa literárnej predlohy nositeľa Nobelovej ceny Issaka Bashevisa Singera a roku 1983 podľa neho nakrútila ako svoj prvý réžijný pokus film Yentl, v ktorom hrala aj hlavnú postavu. Príbeh sa odohráva na prelome nášho storočia. Odvážne židovské dievča, aby sa mohlo zapísať na univerzitu, preoblečie sa do mužského odevu. Obavy z odhalenia a utajovaná láska k spolužiakovi sa odrážajú v piesňach, ktoré pre film skomponoval Michel Legrand.
Niektoré scény filmu boli nakrúcané a istý čas aj pobudla v Prahe a v Českom Krumlove. Film mal obrovský úspech a debutujúca režisérka zaň dostala 2 Zlaté glóbusy, čo sú ceny, ktoré udeľuje Hollywoodske združenie zahraničných novinárov.
Jedna cena bola za režijný debut a druhá za najlepší muzikál roku.
Dramaticky najpôsobivejšiu kreáciu predviedla Barbra Streisandová v súdnej dráme podľa hry Toma Topora Bláznivá /Nuts, 1987/ režiséra M.Ritta, kde stelesnila prostitútku Claudiu Draperovú, ktorá v sebaobrane zabila svojho dotieravého zakazníka a domáha sa riadneho súdneho procesu.
V roku 1969 spoluzaložila produkčnú filmovú spoločnosť First Art Productions a napokon sa sama stala producentkou v rámci svojej vlastnej spoločnosti Barwood Films.
Jej druhý režijný pokus, rovnomenná filmová adaptácia románu Pata Conrada Pán prílivu /The Prince of Tides, 1991/, kde si zahrala židovskú psychiatričku Susan Lowensteinovú, bol v siedmich kategóriach iba nominovaný na Oscara v roku 1991.
Tiež bezúspešne sa uchádzala o Zlatý glóbus v r.1996 za hlavnú úlohu zakomplexovanej univerzitnej profesorky Rose Morganovej, v ktorom jej manželstvo na inzerát s kolegom tejto školy /Jeff Bridges/ dosiahne plnohodnotného naplnenia až po prekonaní vypestovaných predsudkov oboch partnerov.V romantickej milostnej komédií Dve tváre lásky /The Mirror Has Two Faces, 1996/.
Jej zatiaľ najnovší film
Jeho foter, to je lotor! /Meet the Fockers, 2004/, kde hrala postavu
bláznivej a oduševnelej Roz Yebalovej.
Streisandová z vlastného rozhodnutia už 8 rokov nehrala vo filme (od
filmu Dve tváre lásky). „Celkom som si zvykla na pohodlný spôsob života, kedy
človek kvôli natáčaniu už nemusí vstávať o piatej ráno. Ale Jay Roach bol
vo svojom naliehaní veľmi presvedčivý a naviac ho mám rada. A tiež je príjemné,
keď vám ponúkne úlohu režisér, ktorý má o vás naozaj záujem a má pre vás úlohu,
ktorá vám sedí. Ben mi dokonca telefonoval z Európy a veľmi naliehal, aby som
hrala jeho matku. Nakoniec som rezignovala a súhlasila, že budem opäť vstávať o
piatej ráno. Ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie,“ spomína Barbra
Streisandová.
Barbra Streisandová patrí v súčasnosti k najvšestrannejším herečkám. Jej doménou zostáva muzikál, kde v maximálnej miere môže uplatniť svoj talent. Ako máloktorá z herečiek s nesmiernym šarmom rovnako dobre hrá i spieva v divadle, v televízii či vo filme.
Nahrala niekoľko desiatok gramofónových albumov, ktoré boli natoľko komerčne úspešné, že za ne obdržala zlaté a platinové platne a osemkrát cenu Grammy /prvýkrát v roku 1963 za svoje prvé LP „The Barbra Streisand Album“/.
Barbra Streisand s manželom Jamesom Brolinom
V rokoch 1962-71 bola vydatá za herca Elliotta Goulda /vyustupovala s ním iba v divadle/,s ktorým má syna Jasona Emanuela Goulda /1966/ - pokračuje v rodinnej hereckej tradícii /hral napr.po boku svojej matky v jej filme Pán prílivu/. O svojom synovi, Barbra Streisand hovorí, že je tým najkrásnejším kvetom jej prvého manželstva. "Je jediným mužom v mojom živote, s ktorým ma viaže skutočné citové puto, je môj syn Jason. Je pre mňa to najdôležitejšie na svete," vyhlásila pred časom.
"Keď som pred časom zistila, že je gay, bola som v šoku. Dnes mi to vrásky nerobí a milujem ho takého, aký je," hovorí umelkyňa. Má naopak zo svojho jediného syna radosť, pretože pokračuje v rodinnej tradícii. Po niekoľkých hereckých úlohách sa začal Jason Emanuel Gould venovať réžii.
Elliot Gould sa vyjadril, čo bolo dôvodom ich rozvodu: "Barbra je skvelá a talentovaná, ale žiť s ňou nie je možné, aspoň pre mňa to nebolo možné. Keby som s ňou vydržal o niečo dlhšie, udusil by som sa jej osobnosťou. Je totiž egocentrická, sebecká a neuspokojí sa s ničím menším, prostredným či priemerným. Miluje dokonalosť. Dokonalé scenáre, dokonalé výrobky, dokonalé telá, dokonalé výkony...".
Potom už nasledovala smršť lások a vzťahov s osobami zvučných mien ako boli Richard Gere, Waren Beatty, Robert Redford, Omar Shariff, Ryan O´Neil, Don Johnson či Liam Neeson, ale takisto tiež tenista André Agaassi, producent Jon Peters či kanadský expremiér Pierre Trudeau...
Od roku 1998 je manželkou o rok staršieho herca Jamesa Brolina.
Ten ju najskôr okúzlil svojím zrelým šarmom, potom Barbre venoval prsteň s diamantom a nakopon si ju odviedol k oltáru. A slávna diva je šťastná, pretože konečne našla v jeho pevnej náruči presne to, čo jej vraj robí potešenie. Úctu, ale tiež toleranciu, kľuď a pohodu ako rodení domasedi...
Zdroj: MovieMania.sk
