Piráti na vlnách (Boat That Rocked)
Meno Richard Curtis je vo Veľkej Británii veľmi známe. Písal scenáre k seriálom Čierna zmija a Mr. Bean, na konte má aj romantické komédie Štyri svadby a jeden pohreb, Notting Hill či oba diely Denníka Bridget Jonesovej. V roku 2003 si prvýkrát vyskúšal réžiu, keď podľa vlastného scenára natočil Lásku nebeskú. Piráti na vlnách sú jeho ďalším režijným počinov a práve sa dostávajú do našich kín.Šesťdesiate roky predstavovali pre britský rock’n’roll najlepšie časy. Napriek tomu mu britské rozhlasové stanice venovali vo svojom programe iba minimum priestoru. Vznikali preto pirátske stanice vysielajúce z lodí v Severnom mori, ktoré ho hrávali celý deň a celú noc, čím si získali pozornosť nielen polovice britského obyvateľstva, ale aj vlády. Rádio Rock je jednou z mnohých pirátskych staníc. Vysiela nepretržite, má niekoľko obľúbených DJov a ich programov a nespočetné množstvo fanúšikov. Počúvajú ho študenti v škole, slečny v kúpelni, dvojice na piknikoch či v parku, služobníctvo v dome, úradníci v kancelárii. Problémy nastávajú vo chvíli, keď vláda (reprezentovaná Kennethom Branaghom, ktorý vyzerá a vystupuje ako Hitler v okuliaroch) pokúša o zánik rozhlasových staníc prostredníctvom zastavenia reklamných príjmov od britských spoločností. Keďže očakávaný efekt sa nedostavil, v novej legislatíve v podstate zakáže podobné rozhlasové stanice. Z pirátskeho vysielania sa stáva vysielanie ilegálne, čo spôsobí DJom na tvári viac vrások ako rýh na obohranej platni a víťazoslávny úsmev na Branaghovej tvári.
Tým sa dostávame k prekvapujúcej slabine filmu, a to ku scenáru. Kostrou príbehu je partia najrôznejších ľudí na lodi, ktorej sa vláda snaží zabrániť vo vysielaní. To by nemuselo byť zlé, keby táto snaha nebola len akýmsi slabým protipólom bezstarostného pobytu na lodi. Vo filme má málo priestoru a v druhej polovici, keď sa celý dej trochu rozhýbe, sa takmer úplne stráca. A dejová línia s hľadaním otca nemá žiadny väčší význam. Základom Pirátov na vlnách sú DJovia a ich spolužitie na lodi. Nejaký výraznejší dej tu je nahradený skôr sledom rôznych palubných a podpalubných situácií. Napriek vyššie popísanému nedostatku pokladám Richarda Curtisa za výborného scenáristu a scény z lode, ktorých je drvivá väčšina z celkovej minutáže, mi dávajú jednoznačne za pravdu. Zanadávanie do rozhlasu počas živého vysielania, súboj dvoch hlavných hviezd Rádia Rock podfarbený hudbou Ennia Morriconeho alebo finále à la Titanic boli úžasné.
Curtisova meno je veľmi silné lákadlo a preto nie je prekvapujúce, že podobne kvalitnú hereckú zostavu, ktorá by tak vynikajúco sadla do svojich rolí sme už nejaký čas nevideli - Bill Nighy ako majiteľ lode i stanice, Philip Seymour Hoffman a Rhys Ifans ako hlavné hviezdy Rádia Rock, Nick Frost, Tom Sturridge, Chris O’Dowd, Gemma Arterton, Emma Thompson či už spomínaný Kenneth Branagh. Vďaka celému hereckému ansámblu z filmu vyžaruje akási pozitívna energia, dobrý pocit a pohoda.
Veľkú zásluhu na týchto pocitoch má i hudba, ktorá si v Pirátoch na vlnách zaslúži absolutórium. Spája všetkých rozhlasových pirátov a je dôvodom, prečo sa zišli na lodi. Film je plný pesničiek od Rolling Stones, The Who, The Kinks, The Beach Boys, Leonarda Cohena, Davida Bowieho, Jimiho Hendrixa a desiatok ďalších interpretov. Dvojdiskový soundtrack bez pochyby patrí medzi najlepšie pesničkové soundtracky posledných rokov.
Richard Curtis sa vo svojom filme nechal voľne inšpirovať skutočnou rozhlasovou stanicou a reálnymi DJmi. Nesnaží sa ukázať históriu konkrétnej stanice na konkrétnej lodi, ale popísať tento kult zo šesťdesiatych rokov minulého storočia. Základný príbeh odplával kamsi do diaľav, no Curtis našťastie hodil Pirátom na vlnách záchranné koleso v podobe výborne zahraných postáv, niekoľkých nezabudnuteľných scén, uvoľnenej atmosféry a hudby. Rock’n’roll, baby, rock’n’roll!
