District 9
Segregáciou k lepšiemu zajtrajškuŽánre sci-fi a hororu sa od 40-tych rokov dvadsiateho storočia využívali ako efektívny nositelia varovaní a globálnych posolstiev. Dystopická snímka Fritza Langa, Metropolis, z obdobia nemeckého expresionizmu, založila tradíciu, ktorá je aktuálna aj v 21.storočí. Najvýraznejšie sa tieto žánre rozmohli v období studenej vojny a za éry expandujúceho komunizmu. Do filmov sa dali nenápadne prepašovať upozornenia na červenú hrozbu (Invázia zlodejov tiel), strach z atómového veku (Gorija), či zo súťaže v zbrojení (Deň, keď sa zastavila Zem). V hororovej doméne sa darí úspešne udržiavať túto tradíciu popularizátorovi zombie žánru, Georgeovi A. Romerovi a dominantnou postovou science fiction je Steven Spielberg. Debutový celovečerný film Neilla Blomkampa natočený pod ochrannými krídlami Petera Jacksona pokračuje v šľapajach oboch žánrových legiend, pričom nezabúda ani na súčasné trendy a požiadavky divákov.
District 9 je žánrovou alegóriou na apartheid v Južnej Afrike. Námet vznikol pri dopytovaní sa domáceho obyvateľstva na nelegálnych imigrantov. Všetky odpovede, ktoré zaznejú aj vo filme v skutočnosti odkazujú nelegálnych prisťahovalcov, napríklad aj zo Zimbabwe. Sám režisér tvrdí, že chcel natočiť hollywoodsky film v nehollywoodskom prostredí. Celovečerný film je rozvinutím idei Blomkampovej krátkometrážnej snímky Alive in Joburg. V jeho univerze nepredstavujú mimozemšťania hrozbu, akou nás celú dobu kŕmil Hollywood. Nie sú intergalaktickými agresormi kočujúcimi rôzne slnečné sústavy a zotročujúce ostatné národy, či rasy. Sú obyčajnými stvoreniami, ako my, a chcú sa len vrátiť domov. Novozniknutá minorita, ale predstavuje domnelú hrozbu pre domáce obyvateľstvo.
Johannesburg zdobí nový monument. Gigantická materská loď, ktorá nevykazuje žiadne známky aktivity. Prileteli pred dvadsiatimi rokmi. Nikto nevedel kto sú a a čom ide. Až do okamihu, kedy vláda nevyslala prieskumný tím. Vedci a vojaci narazili na šokujúce odhalenie. Materská loď je v podstate gigantické geto insektoidných mimozemšťanov žijúcich v otrasných podmienkach. Mamutia korporácia MNU zabezpečila exodus návštevníkov na (Z)zem a bola poverená ich dohľadom. Čoskoro začali mestom zmietať nepokoje a úrpveň hygieny rapídne poklesla. Segregácia bola nevyhnutným riešením. Ich druhým domovom je opäť geto, otrasné podmienky vystriedali ešte otrasnejšie. Žijú na skládke v úbohých chatrčiach, v podstate bývajú v slume. No miestnym to nestačí. Chcú, aby im zmizli z očí. Naplánovaná hromadný transport takmer dvoch miliónov vesmírnych imigrantov upomína na neslávne obdobie ľudstva. Snímka začína ako dokumentárny pohľad na fenomén v Johannesburgu. Náhľad na aktuálnu situáciu pozostáva z koláže ,,autentických“ výpovedí vedeckých pracovníkov, ale i civilistov. Mozaika sa postupne vyskladáva z rozličných záberov utvárajúcich ilúziu reality, čo len prispieva k naturalizmu známeho aj z filmu Monštrum. Myriáda rozličných záberov, hlavne trasľavé zábery ručnej kamery, utvárajú ilúziu skutočnej udalosti, tzv. mockumentary (fiktívny dokument) upomínajúci na film Briana De Palmy, Redigované, ale i žánrovú záležitosť Záhada Blair Witch. District 9 extrahuje z oboch prvky, ktoré kombinuje eklektickým štýlom. Od De Palmu preberá závažnú socio-politickú tému a podľa Romerovho vzoru ju kóduje do divácky prijateľnej a atraktívnej podoby, pričom nezabúda ani na žánrové konvencie a súčasného trendy (estetika dokumentu).
Hlavnou postavou je Wikus van de Merwe byrokratický úradníček, ktorý si vyženil sľubnú kariéru. V podstate je to obyčajný nýmand. Wikus od začiatku stráca sympatie publika, no hlavným dôvodom je jeho xenofóbne správanie voči ,,prisťahovalcom.“ Bez mihnutia oka nechá napalmom vypáliť mimozemské hniezdo. Hlavná postava je totižto antagonistom celého deja. Úlohou emzákov, konkrétne toho s menom Christopher Johnson, je vyvolať a vyvolávať empatiu. Zámerne antropomorfizovné intergalaktické kobylky utláčané ľudským režimom, ktorý nemá ďaleko k fašizmu chcú len jedno: vrátiť sa domov. Prostý a odzbrojujúci fakt vďaka, ktorému si naklonia divákov na svoju stranu. Van de Merwa postihne čoskoro osud Gregora Samsa z Kafkovej poviedky Premena. Uplatnením rozprávkového princípu potrestania sa postava ocitne uprostred Cronenbergovského ,,body horroru,“ kedy mu nezostáva iná možnosť, len prebehnúť na opačnú stranu barikády. Tam spoznáva, že nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdalo, čiastočne prehodnotí i hodnoty a svoje názory na mimozemský národ, no aj tak má problémy s objavením vlastnej chrbtovej kosti. Okrem xenofóbie, segregácie a kultúrnej asimilácie tvorcovia varujú pred multinárodnými korporáciami a ich zneužívaním svojho výhradného postavenia. S nimi je nevyhnutne spätý fakt, že aj keď už nepanuje studená vojna, závody v zbrojení pokračujú. Bez zbytočnej publicity môžu v podzemných laboratóriách prebiehať omnoho desivejšie pokusy a experimenty. Udalosť 9/11 významne poznačila aj filmový priemysel a nevyhla sa ani sci-fi a hororu. Diváci si mohli následky pohromy všimnúť na snímkach ako už spomínané Monštrum ničiace Manhattan, či adaptácia Kignovej Hmly. V District 9 sa boj s terorizmom explicitne nemanifestuje, ale niekoľko scén upomína i na kontroverznú adaptáciu V ako Vendetta, ktorá glorifikuje terorizmus. Človek sa spojí s mimozemšťanom a spolu sa vydajú na krvavý výlet do priestorov MNU, pričom za sebou zanechávaú slušnú spúšť. Aj napriek tomu, že votrelci bojujú za ,,dobrú“ vec, paralela s islamskými hnutiami sa nedá prehliadnuť.
Režisér Blomkamp spáchal najlepší blockbuster letnej sezóny, no ťahanie producentov za šnúrky je badateľné. Z neznámeho dôvodu sa film v tretom dejstve pretransformuje zo semidokumentárneho putovania na čistokrvnú akčnú záležitosť s koreňmi v kultových záležitostiach ako Robocop a Terminátorov. Americkú posadnutosť zbraňami obaľuje do japonskej obsesie technológiami a inšpiruje sa aj obľúbenou anime. Hlavne v tomto dejstve naráža snímka na žánrové mantinely a nevyhne sa ani známym klišé. Signifikantná retardácia deja a prechod zo sympatickej sci-fi agitky do biotechnologických gladiátorských zápasov uberá na počiatočnom kúzle, no aj napriek tomu film obstojí v tohtoročnej konkurencii. Príjemná zmena a dôkaz, že aj ne-hollywoodsky (v District 9 nevystupujú žiadne ,,hviezdy,“ vyhnutím sa implementácie star systému, až podozrivo nízky rozpočet, jedna postava hrá a dabuje všetkých mimozemšťanov) film si dokáže získať srdcia divákov po celom svete a zároveň byť aj nositeľom varovania i závažného posolstva. Tohtoročný kinoklenot.
