Číslo 9
Rok 2005 bol amerického animátora Shanea Ackera mimoriadne úspešný. Jeho krátkometrážný,jedenásť minút dlhý animovaný film s názvom 9 bol prvý krát uvedený na svetoznámom festivale nezávislých filmov v Sundance, kde získal mnoho pozitívných ohlasov a snímka samotná bola nominovaná na viacero cien. No najväščší úspech pre tvorcu sa mal dostaviť až v čase vyhlasovania nominácii na Oscara, kde bola jeho snímka nominovaná v kategórii Najlepší krátky animovaný film. A hoci film samotný Oscara nakoniec nedostal, aj tak to bol pre tvorcu dostatočný úspech. Aspoň do tej miery, že sa rozhodol svoje krátke dielko previesť do celovečernej podoby,pričom mu pri prerode z krátkeho dielka do dlhšej podoby pomáhali aj také osobnosti ako Tim Burton (Charlie a továreň na čokoládu, Sweanney Todd), či ruský režisér ,,Hliadkovej série,, Timur Bekmambetov. Poďme sa teda pozrieť bližšie o čo tu vlastne ide.Film nás privádza do obdobia akejsi postapokalyptickej budúnosti, kde už na Zemi nevládnu ľudia. No nielenže nevládnu, ale ako by ani neexistovali. Nikde sa Zemi sa nestretnete so živou ľudskou bytosťou. Ľudský rod je preč. Namiesto nich sa teraz po planéto Zem potulujú akési handrové postavičky,zjavne kedysi zostrojené človekom. Proti nim na druhej strane stoja mechanické monštrá, stroje, snažiace sa každú cenu týchto malých neborákov zničiť. To sa však nepáči každému, a preto sa postavička s menom resp. číslom 9 púšťa do boja proti týmto monštrám. Podarí sa mu s pomocou ostatných monštrá poraziť? A podarí sa mu vôbec ostatných presvedčiť, aby mu pomohli v boji proti strojom...?
Ako som spomínal vyššie, režisér a animátor Shane Acker sa po úspechu svojho krátkeho dielka, rozhodol dokrútiť ho do celovečernej dĺžky. Trvalo mu štyri roky než výsledný produkt opustil brány štúdia. Tento čin má v svetle súvislosti určite svoje opodstatnenie, no výledok samotný už nemusí každého uspokojiť. Asi hlavným dôvodom,čo to spôsobilo je nedotiahnutý príbeh v celovečernej verzii.
S pôvodným dielkom prišiel autor so zaujímavým námetom. Ľudí nechal zmiznúť z povrchu zemského a namiesto nich dosadil oživené postavičky vyzerajúce ako woodoo bábiky spravené z vrecoviny. Tie mali hlavné nepriateľa, a to strojové príšery, snažiace sa ich za každú cenu zabiť. Ak neberiem do úvahy úvodné a záverečné titulky, tak na ploche cca. 8 minút dokázal režisér vytvoriť veľmi zaujímavý príbeh, ktorý mal dosť veľký potenciál prejaviť sa naplno v celovečernej verzii.
To sa však akosi nestalo. Film sa zaoberá pôvodným námetom, no nerozvíja ho akosi viac do hĺbky, ale necháva ho plynúť len tak na povrchu.Veľa času zaberajú rôzne úteky pred zmienenými strojovými príšerami, či súboje medzi oboma tábormi a teda sa nezaoberajú príbehom viac do hĺbky ako by si isto zaslúžil. Téma nadvlády strojov nad človekom, či inými bytosťami, či téma nesmrteľnosti duše boli už síce viackrát spravované.(prvá z nich min. V Terminátorovi a sérii Matrix), no bolo by zaujímavé sledovať ako si s tým poradili tvorcovia filmu 9.
Medzi ďalšiu tému pôsobiacu určite zaujímavo patrí nesmrteľnosť duše, resp. smrť ako taká. Vo filme je prítomný odkaz na starovekú mytológiu v scéne,kde jedného z hrdinov po smrti naložia na dosku, na tvár mu položia mincu a pošlú ho dole prúdom. Každý,kto má aspoň elemntárny prehľad z mytológie iste uhádol, že tu ide o narážku na starú grécku posmrtnú procedúru, keď nebožtíka naložili na loďku, kde sa ho už ujala rieka Acheron a jej vládca Cháron,pre ktorého bol určený aj peniaz ako odmena za prevoz do ríše mŕtvých.
Ďalšou nemenej zaujímavou vecou je spôsob získavania sily kovových monštier. Získavajú ju zabitím a následným ukradnutím duše našich malých hrdinov. Duša sa doslova prenáša po akejsi elektrickej dráhe z jednej bytosti do druhej. Postavy našich malých hrdinov tiež nemajú mená. Majú na chrbte len čísla podľa ktorých sa dajú rozpoznať. Tento fakt spôsobuje, že hlavní hrdinovia aj keď nemajú mená, ale dajú sa rozoznať pomocou čísel, pôsobia akoby boli len produktom sériovej výroby, kde číslo znamená v akom poradí vyšli z rúk vedca, ktorý ich zostrojil.
Vo filme môžeme aspoň v náznaku odsledovať aj inšpiráciu Orwellom, keď sa vo filme objavia scény v ktorých je jasne vidieť, že svet ovláda nejaká strana nápadne pripominajúca nielen tú Orwellovu z románu 1984, ale aj tie s ktorými malo v predošlom stroročí mnoho ľudí dočinenia. A v ktorej vystupuje ako hlavná postava, podľa všetkého, výborný rečník. A je dosť možné, že práve táto strana na čele s týmto vodcom má dosť veľkú zodpovednosť na fakte, že na Zemi už nefiguruje človek ako hlavný druh.
Zmenou oproti pôvodnému kraťasu je, že v tomto diele už hlavné postavy aj rozprávajú. Predsa len jedenásť minút vie povedať príbeh aj bez slov, no ak chceme aby na film prišli diváci aj menej nároční, je lepšie nejaké tie dialógy pridať a napísať. A tak sa hlavných úloh ujali známi herci ako Elijah Wood, John C. Reiley,Jennifer Conelly, či Martin Landau. Výborné herecké obsadenie, preto odporúčam film vidieť v originálnom znení. Ak už kvôli ničomu inému, tak kvôli stále detskému hlasu Elijaha Wooda,ktorý je ozaj zaujímavý.
Ďalším plusom je veľmi pekná animácia. Postavičky vyzerajú ako kvalitne ušitá vrecovina s výborne urobenou gestikuláciou aj mimikou. Divák vie z ich tváre odčítať všetky emócie a pocity a priznám sa, že som s nimi naozaj súcitil.Najmä vo viac vypätých scénach.
Konečný výsledok je však v mojich očiach skôr pozitívný. Aj napriek výhradam k scenáru sa nájde vo filme dosť iných pozitív, vďaka ktorým sa oplatí tento film vidieť. No ak sa rozhodnete na to vziať svoje deti, vedzte, že vďaka množstvu odkazov, spomenutých vyššie a relatívne temnej atmosfére nemusia odísť z kina práve v najlepšej nálade.
