Milan Lasica - Intelektuálny humorista

1.1.2010|Jozef Rigo|

3. 2. 1940, Zvolen, Slovensko - 18. 7. 2021, Bratislava, Slovensko

Časť detstva Milan Lasica prežil v obci Pliešovce. Vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už počas štúdia začal vystupovať v Tatre, kde spolu s Júliom Satinským predvádzali svoje autorské dialógy. V rokoch 1964-1967 pracoval ako dramaturg Československej televízie, v rokoch 1967-1971 bol členom Divadla na korze v Bratislave. Roku 1970 mu normalizačná štátna moc znemožnila pôsobenie na Slovensku (spolu so Satinským vystupovali v kabarete Večerní Brno), o dva roky neskôr aj v Čechách. V rokoch 1972-1978 spevohry Novej scény v Bratislave a od roku 1978 členom činohry Novej scény v Bratislave.

Vedľa Mariána Labudu je Milan Lasica so zosnulým Júliusom Satinským „poslednými“ komikmi slovenského umeleckého neba. Neobyčajne populárna dvojica L+S, ktorá vznikla už v roku 1959, sa prvýkrát objavila vo väčších úlohách spoločne vo filme, ale v českom: v detskej komédii Nekonečná – nevystupovať (1978). Hrali potom aj u Lipského Srdečný pozdrav zo zemeguľe (1982); už nie ako partneri, samostatne vystúpili aj v rozprávke tohto istého režiséra Traja veteráni (1983), kde si Lasica zahral postavu rousseauovského colníka . Český film je Milanovi Lasicovi veľmi blízky. Objavoval sa v ňom buď sám, alebo pomerne často aj ako dvojica s Julom Satinským. "Prvý taký film, kde sme boli obaja a ktorý bol aj český aj slovenský, bola Nekonečná, nevystupovať. Potom sme mali hrať hlavné postavy v Herzovom filmeBuldoci a třešně,ale nepovolili nám to, tak sme boli obsadení len do menších úloh. Ale naozajstným vstupom nás dvoch ako dvojice do českého filmu je zrejme Lipského film Srdečný pozdrav zo zemegule." spomína Milan Lasica. V tomto filme od Lipského si obaja zahrali mimozemšťanov, ktorí na Zemi pristanú v kontajneri... O tomto filme sa raz Milan Lasica vyjadril, že bol rád, keď dostal ponuku zahrať si mimozemšťana, lebo sa občas takto cíti. "Už som si na to zvykol a ďakujem za opýtanie - tu u vás sa mi celkom páči," prezradil so smiechom. "Ale vážne - pravda je taká, že v čase, keď sa nakrúcal tento film, som si naozaj pripadal, ako keby som do tohto sveta nepatril. Bolo to v roku 1981, kedy som nemal na ružiach ustlané. Po profesnej stránke som to videl dosť čierne. Našťastie po stránke súkromnej to bolo dobré. Už som bol ženatý a s Magdou sme už mali prvú dcéru."

Humor Milana Lasicu je intelektuálny a inteligentný, má v sebe suchosť anglického humoru. Jeho herecký prejav je distingvovaný, Lasica čiastočne hrá a čiastočne je v postave sám sebou.V 80. rokoch sa dostal k niekoľkým väčším úlohám – v roku 1983 hral vo filme Samorast profesora etiky, ktorý je postavený pred problémom, či a ako zariadiť svojej dcére z prvého manželstva protekciu na skúške na medicíne. Nevtieravý slovný humor probleskuje filmom Vážení priatelia, áno (1989, r. D. Klein), kde Lasica hral riaditeľa továrne, ktorý príliš šéfovských buniek nemá a skôr skepticky komentuje svoju pozíciu aj rozpadajúci sa reálny socializmus. Lasicovi dobre padla postava ironického doktora Vlacha z adaptácie Jirotkovho Saturnina (1994, r. J. Věrčák), príjemného muža v pozadí, zahral nenútene a s ľahkosťou.

Hercovu oduševnenú, dôstojne starnúcu tvár potom nefunkčne využila Věra Chytilová v čiernej satire Pasti, pasti, pastičky (1998), kde hral extravagantného boháča Bacha. Lasicova mäkká čeština a charizma jeho osobnosti vždy ozvláštňuje film, jeho humor a komika sú nadčasové.

V roku 1982 sa stal neoddeliteľnou súčasťou novozaloženého Štúdia S, kde je v súčasnosti riaditeľom. Známym sa stal predovšetkým ako herec v autorských divadelných predstaveniach spolu s Júliusom Satinským. Vo svojej dramatickej tvorbe si bral za vzor českých komikov Voskovca a Wericha. Ich spoločný knižný debut Nečakanie na Godota, ale i ďalšie knihy sú súbormi dramatických scénok a poviedok. Komika je založená na ironickom posunutí tých najbanálnejších životných situácií do absurdity. Ich texty sú venované slovenskej národnej mentalite, ku ktorej sa vyslovujú so skeptickým humorom.

Milan Lasica zdramatizoval román Vladimíra Mináča Výrobca šťastia a mnohých hier (niektoré sa stali súčasťou knihy Tri hry), spolu s Julom Satinským je autorom muzikálového prepracovania hry J. Soloviča Žobrácke dobrodružstvo. S Julom Satinským vystupoval napríklad v predstaveniach Večer pre dvoch (premiéra 1966), Ako vzniká sliepka (1971) či Náš priateľ René (1991); v televízii realizovali programy Bumerang a Ktosi je za dverami. Okrem toho, že všetci poznáme Milana Lasicu ako výborného herca a komika, počas celej svoje kariéry mal veľmi blízko i k spevu a muzike. Práve preto sa aj objavil ako jeden z porotcov, či skôr glosátorov v populárnej súťaži Slovenskej televízie Hit storočia. "Ponuku do tejto šou som prijal práve preto, že v hudbe sa vyznám. V tejto oblasti som doslova pamätník a hudbou ako takou som sa zaoberal už od 50-tych rokov. Takže o nej môžem zasvätene hovoriť. Aj preto si ma v Prahe vybrali do programu, ktorý sa vysielal dva roky a ktorý sa volal Kam zmizol ten starý song. Na tému muziky, ktorá tu vznikala môžem zasvätene hovoriť, lebo som ňou žil a veľa si pamätám."

V súčasnosti píše najmä texty piesní a naspieval dva albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders. Samostatnú autorskú tvorbu predstavujú najmä Lasicove piesňové texty. Spoločne s hudobným skladateľom Jaroslavom Filipom nakrútili tri LP platne - Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982) a My (do tanca a na počúvanie, 1987). Časť z nich vyšla knižne Bolo nás jedenásť a Piesne o ničom. Jeho texty nenápadne reflektujú smutno-smiešne stránky ľudskej povahy, malosť a radosť a spokojnú obmedzenosť. Iné sú zasa lyricko-komickým odhaľovaním drobných potešení každodenného života. V roku 2008 získal Milan Lasica prestížne ocenenie Cena Dominika Tatárku za knihu Bodka.

Aj vo dvojici s Julom Satinským to mali podelené. Vždy bol Milan Lasica za toho viac vážneho, zatiaľ čo Satinský bol tou ´rozkekešenejšou´ polovičkou ich dvojice. "Ak by som ho nebol stretol, určite by to so mnou dnes vyzeralo inak. Možno by som sa ani nebol stal komikom. Študoval som divadelnú dramaturgiu, takže by som bol možno teoretik, dramaturg, režisér. Hocičo sa mohlo stať." Julo Satinský bol dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou jeho života.. "Spomínam na neho denne. Každý deň sa mi vynorí nejaká konkrétna príhoda, ktorá mi ho znovu pripomenie. Takže mám skoro pocit, ako keby bol stále tu..."

Milan Lasica aj keď ostal po smrti Satinského sám, nestal sa samotárom. Pri rôznych projektoch, či už divadelných, filmových či hudobných vždy spolupracuje s množstvom ľudí. Vždy sa však menia a len málokedy sa opakujú... "Je aj možné, že stála polovička na javisku mi chýba, ale nepokúšam sa Satinského nahradiť. Považujem našu spoluprácu za uzavretú kapitolu, za niečo, čo sa definitívne skončilo a nepokúšam sa za každú cenu to zopakovať s nejakým náhradníkom. Práveže mi celkom vyhovuje to, že sa ľudia pri mne striedajú. Tak isto, ako sa striedajú žánre, v ktorých sa pohybujem. Výhoda toho, keď človek skúša robiť všeličo možné je to, že sa vám nič nezunuje," dodal Lasica.

S manželkou Magdou Vášáryovou, herečkou a v súčasnosti poslankyňou Národnej rady SR, má dcéry Hanu a Žofiu. V súčasnosti je už Magda Vášaryová doma. Už sa nevenuje činnosti v diplomatických službách, sadla si do slovenského parlamentu ako poslankyňa... "Teším sa z toho. Tak to totiž vyzerá, že v diplomacii už nemá nijaké ďalšie ambície, vraj si toho v tejto sfére už užila dosť. Naozaj som rád, že už ju mám doma...". Jeho matka Edita Weselá zomrela koncom roku 2007 ako 92-ročná. Je nositeľ medaily Za zásluhy (2003).

Výber z filmovej a televíznej tvorby Milana Lasicu:
Vždy možno začať (1961), Výlet po Dunaji (1962), Soireé (1968), Sladké hry minulého léta (1969), Hodinárova svadobná cesta korálovým morom (1979), Plavčík a Vratko (1981), Falošný princ (1984), Utekajme, už ide (1986), Teta (1986), Neďaleko do neba (1987), Deväť kruhov pekla (1987), Adolf Eichmann (TV, 1988), Vážení přátelé, ano (1989), Svedok umierajúceho času (1990), Safari za kuchyňou (1991), Výchova dívek v Čechách (1997), Hanele (1999) s Ládou Jelínkovou, Konečná stanica (2004), Obsluhoval jsem anglického krále (2006).

Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Pavol Frešo / CC BY 2.0

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...