Fame: Cesta za slávou
Príbehy, zachytávajúce mladých talentovaných ľudí, ktorí sa musia predrať cez chudobu a nešťastie, aby dosiahli na svoje sny, sa čoraz častejšie objavujú vo filmovom svete. Flashdance, Moonwalker či All that Jazz naštartovali tanečnú filmovú tvorbu, ktorej hrdými pokračovateľmi sa snažia byť filmy typu Step up 1 – 2, Honey, Smiem prosiť? a podobne. Režisér Kevin Tancharoen sa rozhodol tentoraz oprášiť stepovacie topánky filmy Fame z roku 1980 a 14.januára 2010 sme sa konečne dočkali remakeu pod názvom FAME: Cesta za slávou. Či sa tento film bude líšiť od ostatných sa dá len ťažko povedať. V každom z nich ide predsa len o jedno. O tanec.
Skupinka mladých talentovaných hercov, spevákov, tanečníkov a iných umelcov posledné štyri roky tvrdo pracovala na strednej škole hereckých umení. Prácou a odhodlaním sa čo najviac chceli priblížiť k snom, ktoré ich vynesú na vrchol stálej slávy. Lenže aj medzi umelcami sa často odohrávajú sklamania, nádejné romániky a ťažký stredoškolský život. Študenti však nesmú zabúdať, že jedinou možnosťou ako preraziť je mať talent.
Ak patríte medzi šťastlivcov, ktorí nevideli verziu z roku 1980, pokojne sa oddajte romantickým scénam, tanečným kreáciám či mladým hercom, ktorí svojou pohľadnosťou zachránia pokrivkávajúci scenár. Ak patríte medzi nešťastníkov, ktorí môžu porovnávať, nuž Vám len poradím, aby ste mali pevné nervy. Verzia z roku 1980 mala všetko. Homosexualitu, pochybnosti, bezdomovcov a negramotných tanečníkov, ktorí to dotiahli najďalej. Remake sa môže oháňať súčasnou tanečnou vychytenosťou, mladými krásnymi ľuďmi, ale to je asi tak všetko. Žiadne veľké drámy Vás nečakajú a pri pohľade na nechápavých rodičov, ktorí sa na záver filmu rozplačú, keď uvidia svoje dieťa naťahovať si piškóty na nohy, hoc ich predtým karhali a odsudzovali, budete len ľútostivo spomínať na fajného Tatuma, ktorý to roztočil v Step up. Na to sa dalo aspoň pozerať bez zbytočného výsmešného úsmevu.
Kay Panabaker, Naturi Naughton, Kherington Payne či Asher Book sa môžu pýšiť svojimi tanečnými schopnosťami, no čo sa týka schopností hereckých, tam by sa im zišlo ešte riadne potrénovať. Na moje počudovanie Kelsey Grammer zahral pána Cranstona vcelku solídne, i keď jeho seriálový Dr. Frasier Crane sa dá len ťažko prekonať. Snáď Vám bude útechou aspoň parádny soundtrack, ktorý určite poteší hip – hopových nadšencov, alebo prepracované tanečné sekvencie, ktoré boli poslednou záchranou scenáru, ktorý sa, bohužiaľ, nemôže pýšiť ani brisknými dialógmi.
Kevin Tacharoen nás presvedčil, že s tanečnými scénami, v ktorých sa nehovorí, mu to ide naozaj dobre. Zvyšok sa, takpovediac, mierne ťahá a jeho nezáživnosť je prisilnou kávou. Prznitelia filmu sú so sebou ale spokojní. Peniažky sa im len tak hrnú, tak načo sa zaoberať dejovou kvalitou filmu?
