
Keď sa vysloví meno Charles Bronson, takmer všetci si predstavia známeno amerického herca učinkujúceho vo filmoch ako Sedem statočných, Vtedy na Západe, či Veľký útek. No za rovnakým menom sa skrýva aj jeden z najznámejších a najnásilnejších britských väzňov, ktorý strávil takmer 30 rokov svojho života na samotkách v rôznych anglických väzeniach.
Charles Bronson sa narodil v roku 1952 ako Michel Gordon Peterson. Už od mladíckých čias mal problémy s násilim čo spôsobilo, že sa dosť skoro začal zoznamovať s väzenským prostredím. Väčšinou bol uväznený za rôzne násilné trestné činy ako lúpeže, napadnutia, či krádeže. Jeho násilnicka povaha spôsobovala, že nemal zábrany ani pred väzenskou strážou, ktorú mnohokrát napadol, čím si vyslúžil mnoho dní na samotke. Postupom času sa stal postrachov všetkých väzenských dozorcov. A len čo ho prespustili z väzenia, takmer okamžite sa tam kvôli inému trestnému činu vrátil späť.

Film nakrútil v roku 2008 dánsky režisér Nicolas Winding Refn, ktorý má za sebou zatiaľ nie príliš známe filmy ako Dealer, Push 2, či Push 3. Dielo pojal ako štýlizovanú biografiu, kde je hlavným rozprávačom príbehu samotný Charles Bronson. On nás sprevádza vo svojom rozprávaní od väzenských začiatkov až po súčasné obdobie. Hovorí ako mu násilie robí dobre, ako ho uspokojuje a divák má možnosť vidieť pred sebou takmer dokonalého devianta a recidivistu. Tom Hardy predvádza v úlohe Bronsona veľmi slušný výkon, či už je to v scenách kde sa púšťa do boja s dozorcami,alebo v scénach kde máme možnosť cez jeho monológ sledovať duševné pochody tohto recidivistu. Môžem s čistým svedomím povedať, že úloha mu padla ako uliata a je v nej ozaj presvedčivý. Dokonca som mal párkrát podozrenie, či to nie je náhodou Bronson sám osobne.
Hereckým výkonom Toma Hradyho sa však pozitíva Bronsona končia. Príbeh ako taký nie je kompaktný a je dosť často nevývážený. Chybou je podľa mňa nie príliš uvážené vkladanie Bronsonovych monológov a úvah do deja. Občas by bolo ozaj dobré, ak by nejaký ten monológ tvorcovia vypustili, alebo vložili na iné miesto vo filme. Čo sa týka naásilných scén, tak tých je tu popravde neúrekom. Väčšina z nich je veľmi dobre natočená po technickej stránke z rôznych uhlov kamery, či využitím svetla, no pravdou je, že niekedy pôsobia až samoúčelne a nemuseli by byť až v takej dĺžke ako sa vo filme nachádzajú. Z tohto dôvodu môžu na niektorých divákov so slabšími nervami pôsobiť nepríjemne a tvrdo. No to už je na povahe každého diváka, kto koľko znesie aj krvi aj násilia vo filme.

Film Bronson patril medzi favoritov Sundance festivalu aj MFF Karlove Vary. Svojím spôsobom na tieto festivaly istotne patril, no verím, že medzi filmami na oboch festivaloch sa dali nájsť aj lepšie snímky. Rovnako to bude aj v kine v ktorom budú premietať Bronsona. Preto Bronsona odporúčam len ak máte veľa voľného času, nevadí vám násilie vo filme a aktuálne nepremietajú nič lepšie.





Tomáš Zausin
Foto © archív