Iron Man 2
Keď som v máji 2008 písal vcelku pozitívnu recenziu na film Jona Favreaua Iron Man, netušil som, že bude až tak úspešný. Hoci nebol dokonalým výtvorom a hlavná postava jednoznačne nepatrila medzi najznámejších hrdinov Marvelu, predsa len si dokázal získať srdcia publika, najmä vďaka výkonu Roberta Downeyho Juniora, pričom Gwyneth Paltrow a dnes už Oscarom ocenený Jeff Bridges za ním vôbec nezaostávali. Aj vďaka tomu sa jeho tržby v celosvetovej Box Office zastavili na hranici 585 miliónov Amerických Dolárov, čo je v porovnaní s jeho rozpočtom 140 Miliónov USD viac ako trojnásobok. S neočakávaným úspechom sa samozrejme dostavila aj odozva – správy z Marvel Studios o pokračovaní Iron Mana sa na stránkach agentúry Reuters objavili už po jeho premiérovom víkende, počas ktorého inkasoval zdravých 102 miliónov USD. Necelé dva roky po premiére Iron Mana sme sa teda dočkali jeho pokračovania.
Priznám sa, že hneď po vydaní prvých recenzií na portáloch Empire a TotalFilm som zostal dosť zaskočený, keďže v oboch prípadoch bol Iron Man 2 ohodnotený na priemerných 70 percent. Avšak môj názor je iný a osobne si myslím, že Iron Man 2 má na viac a istotne sa v mnohých aspektoch v porovnaní s jeho predchodcom zlepšil. Dej mi vzdialene pripomína úvod Spidermana 3. Keďže v prvej časti Tony Stark odhalil identitu Iron Mana, stala sa z neho v podstate celosvetová hviezda, ktorá sa postarala o mier na blízkom východe a v podstate na celej planéte. Bohužiaľ svoju slávu veľmi nezvláda a hoci aj dovtedy bol poriadne cynický a narcistický, v tomto prípade už Stark začal preháňať doslova všetko. Jeho úpadok urýchľuje aj ďalší aspekt, ktorý ale nechcem prezrádzať. Tento nie príliš potešiteľný proces ale zastaví Whiplash, ruský vynálezca, ktorý má s rodinou Starka nevybavené účty a vstupuje na scénu. Do celého diania sa postupne primieša aj snaha Marvelu o reklamu na Avengers (premiéra 2012, ak chcete viac info, Google vám istotne poradí) a tým pádom aj jej odpovedajúce nové postavy, ktoré spomeniem neskôr. Nastáva boj Iron Mana s početným množstvom problémov, vrátane samého seba.
Uznávam, príbeh nie je ničím originálny a už sme to na plátnach a DVD niekoľko krát videli, ale je tu zopár dôležitých aspektov, ktoré mi nedovolili odsúdiť toto pokračovanie ako absolútnu zbytočnosť. Tým prvým a podstatným je Robert Downey Jr. Áno, ja viem, že to bolo viac-menej očakávané, ale jeho výkon sa jednoducho nedá prehliadnuť. Ak to mám porovnať so Sherlockom Holmesom, tak podľa môjho skromného názoru hrá postavu Tonyho Starka o sto percent lepšie. Suchý, cynický, sebavedomý a exhibicionistický Stark bez pochybností pre seba ukradol celý film, aj napriek prítomnosti iných postáv a hviezd. Hociktorá scéna je živšia a zábavnejšia iba vďaka prítomnosti Downeyho Juniora, ak by som to mal opísať jednoducho: napriek skvelým digitálnym efektom a nadpriemernej porcii akcie, práve Tony Stark je tou vlastnosťou filmu, ktorá ho drží na dostatočne vysokej úrovni. A hoci Downey Junior exceluje a znovu zatieňuje ostatné postavy, neznamená to, že ostatní herci sa iba tak flákali. Gwyneth Paltrow znovu dokazuje svoje herecké umenie ako Starkova partnerka Pepper Potts a iskrenie medzi ňou a Starkom spôsobuje skvelé scény so zábavnými dialógmi, ktoré pobavia každého diváka. A aj keď by mal byť hlavnou zápornou postavou Ivan Vanko alias Whiplash (Mickey Rourke), mňa osobne skôr zaujal konkurent Tonyho Sparka, Justin Hammer, ktorého si zahral Sam Rockwell (Moon). Jeho postava je zmätená a večne nepokojná, čo zväčšuje pravdepodobnosť, že vykoná niečo neočakávané. Rockwell už v Moone potvrdil, že patrí medzi kvalitných hercov a jeho prevedenie Hammera je fakt hodné ďalšieho uznania. Rourke ako Vanko síce hral dobre, ale osud Whiplasha bol veľmi ľahko predvídateľný a jednorozmerný, skoro ako podľa nejakej šablóny.
No a postupne prejdem k postavám Avengers. Hoci Scarlett Johansson sa v role Natashe Romanoff (aka Natalie Rushman) objavovala pravidelne na reklamných posteroch na film, predsa len nepatrí medzi vedúce postavy a ja som sa nemohol zbaviť dojmu, že ak by ju scenárista Justin Theroux (Tropic Thunder) zo scenára úplne vymazal, nik by si to ani nevšimol. To isté ale platí aj pre Nicka Furyho v podaní Samuela L. Jacksona a agenta Coulsona, ktorého znovu stvárnil Clark Gregg. Dôvod prítomnosti je ľuďom, ktorí sledujú filmovú scénu, jasný – všetky spomínané postavy spoločne s Iron Manom sa o dva roky objavia vo vlajkovej lodi Marvelu, The Avengers. Štúdio chce týmito krokmi zjavne pripraviť divákov na to, že ich v najbližšej budúcnosti uvidia spolu v jednej snímke, ktorá sa nebude zaoberať primárne iba jedným z nich (iste ste si všimli malé cameo Tonyho Starka vo filme Incredible Hulk, teda ďalší z náznakov tejto stratégie). V každom prípade, Iron Manovi 2 ich prítomnosť nijako nepomohla, Johansson možno priláka ďalších divákov z mužského publika.
Technickým aspektom nie je v podstate čo vytknúť. Digitálne efekty za odhadovaný rozpočet 200 miliónov USD už v dnešnej dobe asi nik nepokazí, strih je premyslený a nik sa nemusí obávať žiadneho zmätku. Veľmi ma ale potešila krásne stabilná kamera, ktorá aj napriek obrovskému množstvu akčných a rýchlych scén (Iron Man 2 ich počtom tromfne asi aj Michaela Baya) stabilná a plynulá, netrasie sa a nepobehuje experimentálne po celej scéne. Je radosť sledovať adrenalínové scény, v ktorých vám neujde ani jeden detail vďaka kameramanom s premyslenou stratégiou, na rozdiel od tých v najnovšom Súboji Titanov. Výprava nezaostáva; USA, Rusko, Monako, záverečné scény v meste vybudovanom Howardom Starkom (otec Tonyho), všetko pôsobí efektne veľkolepo.
Hudba je, ako to už v týchto prípadoch tradične býva, rozdelená na dve kategórie. Jednou je Soundtrack zložený z hitov rôznych kapiel (dal by som ruku za to, že som tam počul Queen a Daft Punk), na moje veľké prekvapenie je však vydaný ako samostatný album skupiny AC/DC. Myslím, že prehliadnuť sa nedá, jeho predajnosť na hudobných trhoch aj napriek priemerným recenziám je veľmi vysoká. A práve tento album zjavne popularitou zatienil hudobný podmaz, Score od amerického skladateľa Johna Debneya, ktoré sa mi v samotnom filme celkom páčilo. Jeho jediná chyba je, že podľa Debneyho Twittov bude oficiálne vydaný až 7 Júla, čo je pre milovníkov filmovej hudby negatívna správa. Kombinácia Soundtracku a Score je ale v snímke vyvážená a pôsobivá.
Pokračovanie Iron Mana našťastie nedopadlo ako veľká časť iných druhých častí, ktoré sú zvyčajne menej kvalitné a zaslepené úspechom svojich predchodcov. Robert Downey Jr. znovu upútava na seba pozornosť a svojím hereckým výkonom v role Tonyho Starka dvihol úroveň celej snímky. Pre mňa bol najlepším aspektom celého filmu, aj napriek vysokej kvalite jeho technickej stránky. A hoci chybičky sa nájdu aj v Iron Manovi 2, poniektorým sa nebude pozdávať relatívna jednoduchosť príbehu a iní zasa budú mať ten známy pocit “už to tu raz bolo”, Iron Man 2 ma v kine výborne pobavil aj bez dnes populárneho 3D a to hlavne vďaka výkonu hercov a skvele napísaným dialógom, čo sa v dnešnej dobe vlády vizuálnych efektov v prípade Blockbusterov len tak často nevidí. Návštevu kina jednoznačne odporúčam.
