To bol zajtra žúr (Hot Tub Time Machine)

Leto je v plnom prúde a v kinách zatiaľ samá voda. Tohtoročné blockbustery len smutne
závidia tým minuloročným, a letná oddychová zábava v podobe inteligentných či
bláznivých rodinných komédií, si zobrala dlhodobú dovolenku. Podobne je na tom
i aktuálna rádobynapodobenina minuloročného hitu Vo štvorici po opici, To bol zajtra
žúr. Okrem zaujímavého slovenského, resp. českého prekladu neprináša ani zďaleka
takú „šťavu“ ako Phillipsova nápaditá pánska jazda a dej plne odpovedá svojmu takmer
nepreložiteľnému a neskutočne stupídnemu pôvodnému názvu Hot Tube Time Machine
(vo voľnom preklade „Vírivkový stroj času“ ,WTF!). Tento takmer rozprávkovo detský
názov každého inteligentnejšieho diváka doslova upozorňuje, na čo sa má v najbližších
minútach pripraviť. Podľa šablóny dovolenkového leta si zrejeme tvorcovia povedali, že
na podobnú zábavu stačí: a) priživiť sa na iných, b) minimalizovať namáhanie
mozgových závitov potenciálnych divákov. A tak sa len márne môže niekto
trápiť s pochopením hlbšieho zmyslu toho, čo sa vo filme deje. Keď sa už
príbeh raz vystaval na myšlienke cestovania v čase a problémov s tým
spojených, bolo by fér držať sa pravidiel normálne uvažujúceho človeka, a to aj
napriek tomu, že sa jedná o veľmi oddychovú záležitosť. Paradoxne práve
naopak som neveriacky uvažoval nad tým, čo to všetko má znamenať, a do
samotného konca sa snažil prísť na koreň logike a zmyslu konania ústrednej
štvorice.

Jednotlivé scény a vôbec celá zápletka stojí na úvahe „nič nevykonať
inak, ako to už raz bolo vykonané v minulosti“ a získať späť predmet (ak sa dá
tomu vlastne tak povedať), ktorý má tu „moc“ vrátiť hrdinov naspäť do
prítomnosti. Na základe toho vzniká množstvo vydarených, veľmi vydarených,
ale aj trápnych situácií, ktoré sú len preto, aby bola jednoducho povedané
sranda. Na ničom inom zjavne nezáleží, a keď príde konečne záver, jedným
šmahom zmätie čo i len najmenšie náznaky logiky predchádzajúceho deja
a všetko je odrazu tak ideálne ako si to hlavné postavy ale najmä tvorcovia
predstavovali. Zázrak... Priznám sa, miestami som sa bavil dokonale. Najmä
v pasážach, kedy najmladší a najprezieravejší zo štvorice Jacob nerieši
problémy s cestovaním v čase a tým svoju vlastnú existenciu. Osviežujúco
padol aj nápad s komorníkom, ktorý takmer polovicu filmu zabáva tým, ako má
prísť o svoju pravú ruku. Tieto momenty však boli tak premenlivé, že všetky
ostatné kŕčovité a nelogické chvíľky ťahajú celý film do šedého priemeru.
Rovnako smutne nevyužitá postava zázračného opravára vírivky minimálne
zamrzí. Niekto si zrejme v naj(ne)vhodnejšom mieste v scenári uvedomil, že by
to s tým plagiátorstvom vyzeralo už príliš nápadne. Situáciu zachraňuje snáď
len prezieravo vyberaná hudba 80-tych rokov, skvelý výkon Roba Corrdryho
(Lou) (John Cussack len smutne prehráva) hrajúceho v množstve takmer
neznámych komédií, z ktorých si ho zaručene nikto nikdy nevybaví, a bravúrne
rozohraný zhruba 10 minútový úvod s kopou vydarených slovných hračiek
a gagov. Na ostatnom sa niekto pousmeje, iný zasa trápne zamračí, a vaša
polovička možno veselo skonštatuje, aký to bol úlet, len škoda , že ho vôbec
nepochopila. Isté je, že po týždni či dvoch, si možno nikto nespomenie, že
v kine navštívil niečo podobné, a radšej skočí na niečo viac záživnejšieho alebo
si jednoducho zopakuje výrazne vychytanejšiu pecku Vo štvorici po opici.

VERDIKT MOVIEMANIA: 

Hot Tub Time Machine, 2010
Kanada, 100 min.
Komédia

Ľubo Martiniak

Foto © Palace Pictures

Tlač

Diskusia (0)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook