Shrek: Zvonec a koniec (Shrek Forever After)
Štúdio DreamWorks Animation začalo svoje pôsobenie pred dvanástimi rokmi filmom Mravec Z. Prvotina bola síce medzi kritikmi celkom úspešná a na stránke RottenTomatoes dodnes svieti pozitívne hodnotenie 95%, ale finančný úspech sa bohužiaľ nedostavil. Prvý významný krok v celosvetovej Box Office priniesla až spolupráca s britským štúdiom Aardman, ktorej výsledkom bol sympatický, netradičný animák Slepačí Úlet. No a tri roky po svojom vzniku dosiahlo DreamWorks svoj prvý samostatný komečný úspech rozprávkou Shrek – pri svojom rozpočte iba 60 miliónov Amerických Dolárov bol celkový príjem z Box Office skoro pol miliardy Dolárov, čo je viac ako osemnásobok investovanej sumy. Od tých čias bolo jasné, že DreamWorks nezostane iba pri jednej časti Shreka a že na úspechu prvého filmu postaví celú sériu pokračovaní. V roku 2004, teda tri roky po obrovskom úspechu, sa dostavil do kín aj druhý Shrek, ktorý síce masívny úspech svojho predchodcu nezopakoval, ale viedol si nadmieru dobre (zarobil šesťnásobok svojho rozpočtu). O ďalšie tri roky Shrek Tretí mal nie len nižšie finančné príjmy, ale aj oveľa menej nadšené recenzie od kritikov a divákov, ktorí už začali istotne pociťovať takpovediac presýtenie touto sériou a ja osobne som dúfal, že tvorcovia zvážia pokles v popularite a nechajú už sériu na pokoji. Ale bohužiaľ, mýlil som sa.
Štvrté (a vraj definitívne záverečné) pokračovanie animáku o Shrekovi s podtitulom Zvonec a Koniec (ktorý považujem za ďalšiu facku prekladom originálnych názvov filmov) prišlo znovu s trojročným odstupom od posledného dielu a dopadlo presne tak, ako som očakával. Posledná časť bola podrobená veľkej kritike a najhorším hodnoteniam zo všetkých štyroch dielov a to aj napriek tomu, že si na pomoc prizvala aj čoraz viac populárnejšiu technológiu 3D (tento krát od firmy RealD). Dôvodom je bohužiaľ samotný dej. Štvrtý Shrek je iba akýmsi zlepencom rôznych zápletiek, ktoré sme už raz v minulosti videli, nie len v tejto sérii, ale aj v desiatkach ďalších filmov. Napriek veľkej snahe tvorcov o prepracovanie príbehu a zvýšenie jeho originality je celý film postavený na starej známej báze: “Shrek spraví blbosť, stratí Fionu, oľutuje to, prejde dobrodružstvom, znovu získa Fionu, všetci žili šťastne, až kým nepomreli.”Nech už sa to všetko deje akokoľvek, aj s pomocou celej plejády nových postáv, jednotvárnosť dejovej línie jednoducho nie je možné zamaskovať. V kine som neraz pociťoval potrebu tlačidla na presunutie alebo preskočenie niektorých scén, prípadne na urýchlenie celého filmu, pretože som sa doslova nudil. Nepomáhalo ani 3D (tak ako v prípade Alice v Krajine Zázrakov) a ani zopár celkom slušných gagov a zábavných scén. Nedá sa napísať, že by som prežíval nejaké obrovské sklamanie, pretože aj napriek tomu, že nádej umiera posledná, som od tohto posledného pokračovania nič prevratné nečakal.
Čo sa týka technického spracovania, tam sa nedá filmu asi nič vytknúť. Počítačová animácia je v dnešnej dobe na dosť vysokej úrovni, takže žiadne odfláknuté textúry, alebo neprirodzené pohyby sa v snímke nenachádzajú. Všetko je utešene farebné a fantázia prostrediu jednoznačne nechýba, škoda len, že scenáristi podobnú dávku nepoužili pri písaní príbehu. Zvuku síce podľa mňa chýbal v niektorých momentoch priestor a zišlo by sa mu naplno využiť multikanálovú tenchnológiu Dolby Digital Cinema, čo by v prípade spojenia s 3D prinieslo určite lepší audio-vizuálny zážitok. Najviac ma aj v tomto prípade sklamal hudobný doprovod a to v oboch smeroch – či už v prípade klasického Score od Harryho Gresona-Williamsa, alebo komerčného Soundtracku. Gregson-Williams v poslednej dobe produkuje obrovské množstvo filmovej hudby a zjavne mu to neprospieva, teda hlavne originalite jeho výtvorov. Score k poslednému Shrekovi som počul niekoľko krát, ale vôbec ma nezaujalo. Ešte horšie je to ale v prípade komerčného Soundtracku – producenti každého Shreka stavili na jednu kartu – na používanie ľahkých gitarových Indie skladieb ako doprovod v niektorých scénach. Toto sa stalo priam tradíciou a bohužiaľ je tomu tak aj v tomto prípade, Shrek je prepchatý populárnymi pesničkami napríklad od Boba Marleyho, alebo Lionela Richieho. Úprimne sa priznám, že tieto scény na mňa pôsobili rušivo, dojmom otrepanosti a zbytočného opakovania. Už sme tento recept predsa ochutnali tri krát v minulosti, prečo znovu všetko staviť na tú istú kartu? Verím, že nejaký ten hudobný experiment by pomohol, napríklad výmena skladateľa klasického Score a zvýšenie počtu scén s klasickým doprovodom, napríklad tak, ako to bolo v prípade Johna Powella a jeho skvelej hudbe v inom animáku od DreamWorks, Ako si Vycvičiť Draka. Na to je už ale neskoro a hudba u mňa na celej čiare prepadla.
Záver úspešnej série filmov by mal byť vždy tým najlepším, čo tvorcovia zo seba dokážu vydať. V prípade Shreka je jeho posledné pokračovania ale iba pokusom o vyžmýkanie peňazí z divákov, ktorí si v minulosti zeleného obra a jeho na hlavu obrátené rozprávkové kráľovstvo obľúbili. Shrek: Zvonec a Koniec nepovažujem za dôstojné ukončenie a podobný názor so mnou zjavne zdieľajú aj diváci – hoci sa štvrtý diel v USA premieta už skoro dva mesiace, zarobil iba 234 miliónov USD, čo je iba o 60 miliónov viac, ako je jeho rozpočet. Hoci sa vďaka oneskoreným premiéram vo zvyšku sveta jeho príjem neustále zvyšuje, posledný Shrek ani zďaleka nedosahuje úspechov svojich predchodcov. Ľudia sú už možno presýtení týmto produktom a ja osobne považujem záverečnú časť za totálne zbytočnú. Na Shreka budem pozitívne spomínať aj naďalej, ale iba v prípade prvých dvoch filmov, tretí bol iba priemerom a ten posledný za veľa teda nestál. Škoda peňazí, toto mohlo vyjsť priamo na DVD.
