Psycho
1960 – žena ukradne svojmu zamestnávateľovi peniaze a utečie za svojím milencom s cieľom nového života. Na úteku sa zastaví na noc v osamelom moteli...
TVORCOVIA:
Anthony Perkins (28) ako Norman Bates; z podobných úloh sa už nevymanil a svoj úspech nikdy neprekonal.
Janet Leighová (33) ako Marion Craneová; pred rozvodom s Tonym Curtisom. Ich dcéra Jamie Lee Curtisová sa stala hviezdou 80-tych rokov.
John Gavin (32) ako Sam Loomis; nevýznamný svalovec, ktorý sa neskôr stal americkým veľvyslancom v Mexiku.
Vera Milesová (31) ako Lila Craneová; Hitchcock by z nej asi urobil hviezdu, keby po filme Nepravý muž (The Wrong Man, 1957) nebola otehotnela.
Martin Balsam (41) ako Milton Arbogast; jeden z najznámejších hercov vedľajších úloh od svojho debutu vo filme V prístave (On the Waterfront, 1954).
Alfred Hitchcock (61) producent a režisér; brilantný filmový kúzelník, po tomto filme mu už v rukáve nezostalo takmer nič.
VZNIK:
Film Psycho (1960) je v podstate prevratným dielom v dejinách thrilleru. Pre vyjadrenie násilia režisér nepotrebuje žiadne hrôzostrašné a krvavé scény, bez veľkého hluku a zbytočnej pompéznosti podáva príbeh spočiatku nevysvetliteľnej vraždy. Po desaťročiach strávených na výslní Alfred Hitchcock zariskoval s povesťou aj peňaženkou. Psycho s rozpočtom 800 000 dolárov musel uhradiť z vlastných úspor. To žiadny režisér nerobí rád, lenže Hitchcock vedel, že ide o dobre spočítané riziko. Vychádzal z veľkého finančného úspechu nedávnych nízkorozpočtových hororových filmov, ktoré do Ameriky dovážala britská Hammer Films a iné spoločnosti. V jednom okamžiku po výrobnej fáze stratil na chvíľu vieru v úspech projektu a chcel Psycho zmeniť na epizódu vo vlastnom veľmi úspešnom televíznom seriáli. Vysoká hra sa však vyplatila. Práve Psycho je jeho finančne najúspešnejším filmom, ktorý dosiaľ na celom svete získal asi 20 000 000 dolárov. Hitchcock sám získal viac než 2 500 000 dolárov počas štyroch prvých mesiacov a celkovo najmenej dvojnásobok. Pretože film platil sám, rozhodol sa držať náklady na nízkej úrovni. Nakrúcať na čiernobiely materiál bolo úsporné, neskôr svoju voľbu ospravedlnil tvrdením, že farba by znížila realistický dopad filmu. Naviac by musel namiesto umelej krvi použiť čokoládový sirup.
Vo filme nehrala žiadna hviezda s drahým menom ako Cary Grant alebo James Stewart. Vera Milesová mala uzatvorenú zmluvu s Hitchcockovou spoločnosťou a Anthony Perkins dlhoval za jeden film tisíc dolárov, teda rovnakú sumu, akú postava Janet Leighovej ukradla svojmu zamestnávateľovi. Jej spolupracovníčka v kancelárii tiež Hitchcocka veľmi draho nevyšla. Je to jeho vlastná dcéra Patrícia (objavila sa predtým v Hitchcockovom filme Cudzinci vo vlaku (1951).
Úspech filmu Psycho nikomu neuškodil, snáď len Anthonymu Perkinsovi, ktorý sa musel naučiť žiť v škatuľke, do ktorej ho film uzavrel. Hral obdobné úlohy vo filmoch Psycho II. a Psycho III., poslednú verziu dokonca sám režíroval. Pre Janet Leighovú nebol tento film veľmi po chuti. Dokonca v 80-tych rokoch ešte stále jej volajú psychopati a úchyláci, kedykoľvek sa Psycho objaví v americkej televízii, čo býva asi 25-krát do roka. Vyskytli sa, ale aj kuriózne prípady, keď napríklad jedna matka napísala štúdiu list, kde tvrdila, že jej dcéra po pozretí filmu sa nechce vôbec sprchovať. Hitchcock jej odpísal nech ju pošle do chemickej čistiarne.
ZO ZÁKULISIA:
Celý film je takmer o voyeurizme. Najprv pozeráme do miestnosti, kde sa Janet Leighová a jej filmový milenec John Gavin venujú jeden druhému – na svoju dobu veľmi vášnivá scéna. Pre voyeuristov bola scéna obrovskou pastvou pre oči než sa na prvý pohľad zdá. John Gavin bol nervózny, keď mal hrať bez košele a nepôsobil príliš presvedčivo. Hitchcock preto niečo zašeptal profesionálnej Janet Leighovej, aby so zvodnými dotykmi vyvolala v Johnovi razantnejšiu reakciu. Režisér tvrdil, že Gavin mal erekciu. Hitchcocka často novinári uvádzali ako človeka, ktorý obvykle jedná s hercami veľmi chladne, lenže Janet Leighová mu zrejme padla do oka. Bola skúsenejšia a dokonalejšia než ostatné herečky v hlavných úlohách Hitchcockových filmov a zapadla do jeho štýlu. Režisér totiž nechával hercom istú voľnosť, mohli hrať ako chceli, pokiaľ držali svoj výkon v hraniciach, ktoré stanovil pre každý záber. Anthony Perkins pracoval v Psycho s veľkým nadšením a režisér ho obdivoval. Hitchcock neocenil Gavina a Milesová ho nudila, preto sa k nim správal odmerane.
Psycho a Perkinsova rola sa stali filmovou legendou, takže dnes sa nedá dosť dobre vidieť snímok ako ho režisér pôvodne zamýšľal. Problém bol v tom, že väčšina ľudí pozná štruktúru príbehu (brakový román od Roberta Blocha a scenár Josepha Stefana). Podľa románu by očakávali príbeh o krádeži a úteku. Hitchcock nastražil na divákov pascu neočakávaného príbehu. Hitchcockovi sa podaril jeden skvelý kúsok, keď zistil, že Perkinsov plachý herecký prejav vyplýva zo skrývanej homosexuality. To následne dokonale využil, aby vykreslil Normana Batesa presne, tak ako chcel. My môžeme len žasnúť, čo herec Perkins vo svojej roli pod vedením režiséra Hitchcocka predvádza. Navyše v pôvodnej knižnej predlohe je Bates tučný, nízky a škaredý starší muž. Hitchcock, ale chcel, aby Normana hral pekný slušný mladý muž, aby bolo ešte šokujúcejšie, že takýto človek môže vraždiť. Najlepšie je herecké umenie Perkinsa vidieť v záverečnej scéne vnútorného monológu, na ktorého konci splynie Batesova tvár s tvárou jeho matky.
Scéna vraždy nožom v sprche z tohto filmu sa stala legendárnou. Zaujímavé je, že nôž drží ruka akejsi starej ženy, hoci po takejto postave v doterajšom deji niet ani stopy. Trvá len 45 sekúnd, vyžiadala si však celý týždeň nakrúcania a takmer 80 rôznych dekorácií. Keďže predstaviteľ Normana Batesa Anthony Perkins nebol ešte na natáčaní, ruka ktorou je Marion zabitá patrí režisérovi Hitchcockovi a pri celkových záberoch zasahuje rany 24-ročná dublérka Margo Epperová. Anthony Perkins nebol po ruke, a naviac ani Janet Leighová. Tvár a ruky síce patria Janet, avšak nahé telo patrilo 23-ročnej Márie Renfrovej. Hitchcock pôvodne plánoval krutejšiu scénu, nechal si u ľudí z oddelenia zvláštnych efektov vyrobiť napodobeninu torza, z ktorého mala striekať krv, pripustil však, že by to bolo príliš. Krv v scéne predstavuje čokoládový sirup a zvuk zabitia predstavuje zapichnutie noža do melónu. Americkí cenzori totiž sledovali film veľmi pozorne, ale scény v sprche sa vôbec nedotkli, hoci bola objavená časť bradavky slečny Renfrovej. Na druhej strane vo Veľkej Británii cenzori túto scénu zostrihali zo sedemnástich bodnutí na britské tri bodnutia.
Hitchcock vďačí za vizuálny štýl slávnej filmovej vraždy Saulovi Bassovi, jednému z najavantgardnejších grafických umelcov a autorovi titulkov pre Psycho, ďalej pre filmy Vertigo (1958) a Na sever severozápadnou linkou (North by Northwest, 1959) a mnoho ďalších. Bass scénu v sprche detailne pripravil a tvrdil, že ju dokonca režíroval. Bass tiež podrobne rozpísal scénu smrti detektíva Arbogasta a tentoraz Hitchcock skutočne nerežíroval prvú verziu. Bass sa nakazil vírusom chrípky, takže jeho réžiu na jeden deň prevzal jeho asistent Hilton Green, ktorý využil Bassove predstavy. Pyšne predviedli výsledok svojej práce starému majstrovi, ten však ukázal palcom k zemi. Bass totiž opakoval trik rýchlych strihov a nezvyklých uhlov, ktoré tak dobre fungovali pri snímaní scény v sprche. Hitchcock však tvrdil, že rovnaký spôsob snímania pripraví divákov na to najhoršie a že gýčový efekt prekvapenia vyvolá naopak celkom obyčajný záber. Ťažko povedať, či je to obyčajný záber, faktom však zostáva, že ide o jednu z finančne najnáročnejších pasáží celého filmu!
Hitchcock sa vyžíval v monštróznejších výskumoch, napríklad ho zaujímalo ako znie zvuk noža krájajúceho ľudské mäso (skúšal to s melónmi) a ako by na mŕtvolu zapôsobili skladovacie podmienky, ktorým bola vystavená matka Normana Batesa. Odborná škola pre pracovníkov pohrebných ústavov potvrdila, že pokiaľ by vaša matka bola muminka, vypadala by presne ako filmová guminka. Prevratnosť filmu tkvie aj v tom, že v ňom nie sú podrobne vykresľované charaktery jednotlivých postáv. Napätie nie je nijak zjemňované. Tento film sa obracia na mladšiu generáciu divákov a odzrkadľuje názorové zmeny v Hollywoode. Celkovo na Oscaroch Psycho veľmi neobstálo, aj keď malo štyri nominácie (réžia, herečka vo vedľajšej roli - Janet Leighová, výprava a kamera).
V roku 1998 sa režisér Gus Van Sant rozhodol urobiť remake Psycha. Lenže urobil chybu, lebo veril, že vo farbe bude film rovnako desivý. A nebol. Jednoducho na Hitchocka a jeho genialitu nemal. Aj keď sa snažil aby film vyzeral takmer rovnako ako originál (napríklad väčšina scén je snímaná úplne rovnako).
ZÁŽITKY:
- „Stracho“ . Picturegoer
- „Práve som videla jeden z najhnusnejších a najodpornejších filmov všetkých dôb“. Rene MacCollová, Daily Express, 2. júla 1960.
- „Tento film nie je len úchylný vtip, je to tiež veľmi smutný vtip. Presahuje všetky medze a preto vzbudzuje istú veselosť, súčasne je to však veľmi deprimujúca snímka“. Raymond Turgnat, The Strange Case of Alfred Hitchcock, 1974.
VŠIMNITE SI:
- Hrôzostrašnej predlohy. Blochov román Psycho voľne vychádza zo skutočného príbehu istého šialenca menom Ed Gein, ktorý vyčíňal v 50-tych rokoch v štáte Wisconsin a spravil so ženskými telami veci, z ktorých by sa vám skutočne robilo zle. Podobne to bolo s filmom Texaský masaker s motorovou pílou (The Texas Chainsaw Massacre, 1974).
- Troch stratených dní. Úvodný titul pedantne uvádza, že dej sa začína v piatok 11. decembra. Záverečný dátum na kalendári v Batesovej hotelovej kancelárii je 17. december, hoci podľa filmového času by muselo byť najmenej 20. decembra. Naozaj záhadné.
- Patologické chyby. Známy pohľad na Marionine mŕtve oko – dúhovka sa sťahuje vplyvom osvetlenia v štúdiu. Dúhovka skutočnej obete by samala roztiahnuť. Všimla si toho skupina optikov a navrhovali použiť kvapky „belladony“, čo potom Hitchcock použil aj vo svojich neskorších filmoch.
- Parochne Very Milesovej. Práve natočila Päť poznamenaných žien (Five Branded Women, 1960), v ktorom hrala s oholenou hlavou.
