Najindiánskejší herec Gojko Mitić

30.1.2006|Jozef Rigo|
Najindiánskejší herec Gojko Mitić

/13.7.1940, Srbsko/

Keď sa Gojko Mitić v roku 2003 postavil na pľac v nemeckom Bad Segebergu, bolo to už jeho 800. vystúpenie v úlohe náčelníka Apačov Vinnetoua na tamojších hrách Karla Maya.
"Zdá sa mi, akoby som začal iba včera," povedal vtedy 63-ročný herec. Winnetoua hral už jedenásť rokov, čo pred ním nedokázal žiadny iný herec. Za socializmu bol tento populárny juhoslovanský herec, ktorého preslávili najmä postavy Indiánov vo filmoch východonemeckej DEFY spolu s Pierre Briceom považovaný za „najindiánskejších“ mužov v európskej kinematografii.

Gojko Mitić sa narodil v srbskom Leskovači. V rokoch 1958-1963 študoval na Akadémii telesnej výchovy v Belehrade a stal sa profesorom telocviku.
Gymnastika, kanoistika, ľahká atletika, kulturistika, to sú športy, ktoré mu učarovali a ktorým holduje aj dnes, lebo šport je mojím dablérom. Herecká profesia mu však zaberá množstvo voľného času. Na tréning mu zostáva len pár hodín denne, niekedy len týždenne.
Najdôležitejšie pri každom počínaní je zdravý cieľ
, povedal Gojko Mitić novinárom a pokračoval: Potom stačí už len pevná vôľa a vytrvalosť. V športe aj v živote. Svedomitá práca a zdravá ctižiadosť musia vždy priniesť úspech.


Gojko Mitic vo filme Apači (1973) (Foto: www.cinegraph.de)

Gojko Mitić začal s filmármi spolupracovať v prvej polovici 60.rokov. Bol členom komparzu, kaskadérom v príbehoch, ktoré nakrúcali v bývalej Juhoslávii západní producenti /Nemecka, Anglicka, Talianska, Francúzska, USA/. Boli to malé úlohy. Objavuje sa v troch dieloch Vinnetoua – Vinnetou /1963/, Vinnetou - červený gentleman /1964/, Vinnetou - posledný výstrel /1965/, v roku 1964 hrá Wokadeha po boku Nemca Pierra Bricea a Američana Stewarta Grangera vo filme Medzi Supmi /1964/.
Presťahoval sa do Berlína. V rokoch 1966-83 účinkoval vo všetkých dvanástich indiánkach z východonemeckej produkcie DEFA.
"Najprv prišli malé úlohy a potom tie väčšie," spomína Gojko Mitić. V bývalej NDR ho odmenili mnohými diváckymi cenami. Ako herec zažil všetko, čo si mohol v tomto povolaní želať, povedal Mitić. Jeho filmy sa dostali ďaleko za hranice bývalej NDR. Westerny pozeral už ako malý chlapec, ale že sa raz stane známym hercom, na to nikdy nepomyslel. Počas svojej štyri desaťročia trvajúcej kariéry pracoval aj pre televíziu, nahrával pesničky a režíroval.

Veľkú príležitosť dostal Gojko Mitić v roku 1965, keď mu český režisér Josef Mach zveril hlavnú úlohu v prvej indiánke bývalej NDR Synovia Veľkej medvedice /The Sons of the Great Bear,1965/, v ktorej stvárnil postavu Tokei-Ihta. Týmto filmom začala najslávnejšia a najúspešnejšia séria filmov v histórii východonemeckej kinematografie a viac ako 30 ročná úspešná filmová kariéra Gojka Mitića.
Bol to jeho "šťastný deň", keď mu dal túto šancu režisér Jozef Mach, ktorý ho uviedol do dlhoročnej kariéry, trvajúcej až do dnešných dní. Jeden z kamarátov Gojka Mitića pri jednom rozhovore rád spomína: „bol som sám svedkom tohoto fenomenálneho úspechu filmu, ale i popularity hlavného predstaviteľa Gojka Mitića v roli Tokei-itho. Spolu sme často cestovali z mesta do mesta počas letných filmových festivalov a zúčastňovali sa s ďalšími na premiérach tohoto filmového východonemeckého úspechu. To čo pre Západné Nemecko predstavoval Pierre Brice, to pre Východné Nemecko  Gojko Mitić.“
S uvedením filmu Synovia Vetkej medvedice začala produkcia série indiánskych filmov "Westerns from The East Germany". Východní Nemci nemali možnosť v tom čase vidieť Winnetouovky. Séria filmov, ktorá nasledovala, rok čo rok, lámala všetky rekordy návštevnosti vo Východnom Nemecku.


Gojko Mitic vo filme Synovia veľkej medvedice (1966)

V nasledujúcich rokoch prichádzajú ďalšie postavy Indiánov: Veľký had vo filme Náčelník Veľký had /1967, r.R.Groschop/, Bystrozraký sokol vo filmoch Zlato v Black Hills /1968, r.G.Kolditz/ a Bieli vlci /1969, r.K.Petzold/, Hladká tvár v snímke Smrteľný omyl /1970, r.G.Kolditz/, Osceola v Statočnom Osceolovi /1971, r.G.Kolditz/, Tucumseh v rovnomennom filme /1972, r.H.Kratzert/, postavu náčelníka Ulzana v Apačoch /1973, r.G.Kolditz/ - ako "archetypálny" juhoslovanský indián Gojko Mitič v najlepšej adaptácii Karl – Mayovskej indiánky aká kedy v Nemecku vznikla. Potom nasledovali Ulzana v rovnomennom filme /1974, r.G.Kolditz/ a Tvrdá skala v Pokrvných bratoch /1975, r.M.Wallroth/.
Z filmov iných žánrov pripomíname u nás známy film Ikaros /1970, r.G. Kolditz/, v ktorom stvárnil postavu kozmonauta Terryho a Muž, ktorý išiel do Omy /1972/ a Víza pre Acantros /1975/.
Mitićovi hrdinovia vystrájajú také kúsky, že sa divákom často zatajuje dych a nechcú veriť, že herec je schopný dokázať toto všetko bez dabléra, len vďaka fyzickým danostiam. Jazdí, pláva, behá, skáče a padá, šplhá sa ako kamzík po skalách, vedie svojím bojovným pokrikom Indiánov do útoku, diváci mu držia palce. Radujú sa z jeho víťazstva, smútia, keď smúti on. Jeho tvár akoby ani nepoznala únavu. Niet vari športovej činnosti, ktorú by si Gojko Mitić nevyskúšal.
Na filme Apači a Ulzana dokonca spolupracoval ako scenárista. K postavám  pristupoval  náročne. Preštudoval, čo sa dalo, a tak sa stal na indiánsku problematiku uznávanou kapacitou.

Gojko Mitić rád pripomínal mladým ľudom, že šport je najlepším liekom, prevenciou pred každou chorobou. Náhodní chodci ho často videli behať postupimskými parkami, aby si udržal kondíciu. Nerád hovorí o sebe ako o hercovi.
Stvárňuje určitý typ, vlastne vždy kladného hrdinu. Stal sa osobnosťou, hviezdou, zamýšľa sa nad tým, čo robí, pristupuje k práci veľmi náročne. Snaží sa o to, aby jeho hrdinovia neboli len akčné typy, ale aby mysleli, aby dokázali obhájiť slovami to, za čo bojujú z presvedčenia.
Vo filme Ulzana je Indiánom z kmeňa Mimbrenos, vo filme Pokrvní bratia /1975/ bojovníkom kmeňa Cheynnov, kde si zahral po boku vtedy populárneho herca a speváka Deana Reeda.
Jeho ďalšie filmy v nemecky hovoriacich krajinách: Odvážny Severino /1978/, Archiv des Todes /1980/, Zveď /1983/, Das Wirkliche Blau /TV,1986/, Pirátovo srdce /Das Herz des Piraten,1988/, Zirri – Das Wolkenschaf /1993/, Life Burning /1994/, Helden vie wir /1999/, Der Solist - Niemandsland /TV,2001/, The Antman /2002/, ako Vinnetou v sérii „Vinnetouoviek“ Karl-May-Spiele: Im Tal des Todes /TV,2002/, Karl-May-Spiele: Old Surehand /TV,2003/, Karl-May-Spiele: Unter Geiern - Der Sohn des Bärenjägers /TV,2004/.


Gojko Mitic s Kari (Foto: www.hitradio-rtl-sachsen.de)

V roku 1992 prišiel rodený Juhoslovan do Bad Segebergu, kde prevzal po Pierrovi Briceovi úlohu Winnetoua.
"Začiatky v Bad Segebergu boli ťažké," spomína Mitić. "Bol som človek z východu, ktorého nikto nepoznal."  Dnes je miláčikom tamojšieho publika.
Jeden kritik sa o ňom vyjadril: „nepredstavoval som si Winnetoua ako krehkého, útleho, štíhleho a naviac modrookého Apača. Skôr ako odvážneho a fyzicky urasteného, silného náčelníka. Postavou a vzhľadom by sa bol k tej mojej predstave skôr približoval Gojko Mitić, ako  vyzeral v Synoch Veľkej medvedice. Aj keď Lex Barker bol impozantnou osobnosťou na plátne, bol úplne odlišný od literárneho Old Shatterhanda, ktorý z popisu v knihách bol  strednej výšky, mezomorfný typ, čierne vlasy, tmavšej komplexnosti. Všetci vieme ako vyzeral Lex Barker.“

V roku 2002 mu mesto Bad Segeberg udelilo Medailu Heinricha Rantzaua za jeho zásluhy. Po desaťročí v Bad Segebergu sa Gojko Mitić aj napriek svojim 63 rokom necíti byť unavený.
"Jedného dňa prestanem, ale ešte sa cítim fit a nemám žiadne problémy,"hovorí.

Počas jeho najväčšej slávy v bývalej NDR žil s populárnou nemeckou herečkou Renate Blumeovou, s ktorou sa neskôr rozišiel a ona si vzala vtedy známeho Deana Reeda. Gojko Mitić nemá deti.

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články