Ja tiež (Yo, también)
Asociácii slovenských filmových klubov patrí všetká česť za snahu priniesť konzumnému divákovi ukážku inej ako americkej produkcie. Cestu k (zvyčajne) európskemu filmu si nájde iba mizivé percento divákov, no je to výborná alternatíva k masovej filmovej výrobe plnej drahých a často povrchných filmov s nálepkou „Made in Hollywood“ (samozrejme, že v záplave nových filmov sa dá nájsť aj dosť príjemných či kvalitných kúskov – to bez debaty). Konfrontácia s tvrdou realitou a postoj hlavnej postavy k nej bez akýchkoľvek príkras sa nesie celých španielskym filmom Ja tiež.
Daniel (Pablo Pineda) má 34 rokov a diplom z vysokej školy. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby nemal aj Downov syndróm, čím sa stal vo svojej podstate európskym unikátom. Zamestnáva sa v Seville na úrade sociálnych služieb a pomaly sa začleňuje do kolektívu. Zbližuje sa s kolegyňou Laurou (Lola Dueñas), čo priťahuje záujem a pozornosť okolia. Problém nastáva v momente, keď sa do Laury zamiluje. Akú má vlastne šancu na normálne fungujúci vzťah so zdravou ženou? A prečo by mal byť pre ňu atraktívny? Danielovo citové vzplanutie sa dá chápať, no vzhľadom na jeho životnú situáciu mu je už ťažšie porozumieť. Aké-také pochopenie a oporu nachádza iba u svojho brata Santiho (Antonio Naharro, ktorý je zároveň aj spolurežisér filmu).
Ja tiež ponúka veľmi silný príbeh, ktorého základnú kostru (láska medzi nesúrodou dvojicou) poznáme v nespočetných variáciách. Obrovským plusom filmu je však hlavný herecký pár. Lola Dueñas bojuje pri zbližovaní s Danielom sama so sebou, lebo na jednej strane vie, že to asi nie je úplne správne a hlavne nechce dávať Danielovi falošnú nádej, no na druhej strane si absolútne nevšíma postoje okolia k svojej osobe. Hlavnú pozornosť na seba však strháva Pablo Pineda, ktorý bol zároveň aj reálnym predobrazom Daniela, takže v zásade rozpráva svoj vlastný životný príbeh. Napriek svojmu hendikepu a hereckej neskúsenosti je úplne prirodzený a už po niekoľkých minútach som ho vnímal ako bežnú a zdravú postavu. Obaja hlavní aktéri si vyslúžili niekoľko ocenení napríklad na Medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiane či španielskych výročných filmových cenách Goya.
Čo nám teda vie Ja tiež vlastne ponúknuť? Silný príbeh s relatívne málo využívaným podtextom postihnutia a začlenenia sa do spoločnosti, čím by mohol vzniknúť priestor pre umelé tlačenie na emócie divákov. Vďaka výborným hercom sú však emócie prirodzené a film má naviac napriek svojej téme a dramatickému žánru pomerne veľa vtipných a úsmevných momentov – zvyčajne s Danielom v hlavnej úlohe zabávača. Poskytne aj krátke nazretie medzi ľudí s Downovým syndrómom a do ich životov. Netradičná romanca v európskom ponímaní nemusí mať klasický americký happyend, no keď všetci zúčastnení majú pocit šťastia, vyhráva každá strana. A to aj tá divákova.
VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: moviemania.sk Foto © AČFK
