Mýtus Alaina Delona
nar. 8. 11. 1935 – Sceaux pri Paríži
Alain Delon sa narodil ako dieťa Edith Arnoldovej, ktorá pracovala v lekárni a Fabiena Delona – riaditeľa kina Regina na Parížskom predmestí. Rodičia sa rozviedli keď mal Delon 4 roky, a bol zverený do opatery jednej rodiny vo Fresnes. Pestúni mali dom hneď vedľa väznice a malý Alain sa hral na väzenskom dvore s deťmi strážcov. Tak hneď na začiatku okrem motívu kina vyvstáva v Delonovom živote ďalší motív: zločin a lesk obklopujúci zločincov, čo možno vysvetľovať neskôr vo vierohodnom hereckom stvárnení postáv komisárov a gangstrov.
Mladý Alain nebol príliš disciplinovaný žiak – existujú zmienky o sedemnástich rôznych školách, ktoré vystriedal. Nakoniec skončil v jezuitskej internátnej škole sv. Mikuláša v Igny. Búrlivé školské príhody vyúsťujú útekom do Chicaga, kam sa chcel dostať a jedným priateľom, ibaže obaja mladíci sa nedostali ďaleko a skončili na policajnej stanici. U nevlastného otca sa Delon vyučil za mäsiara a neskôr ako sedemnásťročný sa prihlásil ako dobrovoľník k námorníctvu do bojov v Indočíne.
Po predčasnom prepustení v r. 1956 sa vrátil do Paríža, kde si zarábal ako čašník, kamelot, poslíček, a vrátnik. Nové obzory sa mu otvorili potom, čo sa zoznámil s herečkou Brigitte Auberovou, ktorá mu dala základy hereckého vzdelania a sprostredkovala mu kontakty v umeleckých kruhoch.
Vo filme debutoval v r. 1958 menšou úlohou vo filme režiséra Yvesa Allegréta : Keď sa do toho zapletie žena. Delon sa stal známym v bulvárnej tlači hlavne kvôli herečke Romy Schneiderovej, s ktorou sa zoznámil pri natáčaní filmu Christine ( 1958 ) a ktorá bola nejaký čas jeho snúbenkou.
Niekoľko nasledujúcich filmov zreteľne ukázalo, že je svojim atraktívnym zjavom predurčený pre úlohy romantických rozorvaných mladíkov a rozporuplných milovníkov.
Medzinárodnú hviezdu z Delona urobil taliansky režisér Luchino Visconti, keď ho obsadil do kľúčových úloh vo svojich dvoch významných filmoch: Rocco a jeho bratia ( 1960 ) kde hral úlohu boxera Rocca Parondiho, ktorý neľutuje ani najväčšie obete pre svojho bezcharakterného brata ( Renato Salvatori ). Ďalšiu úlohu ľahkomyseľného, temperamentného a svetáckeho mladíka si zahral vo Viscontiho filme Gepard ( 1963 ).
Umelecky náročné úlohy predviedol vo filmoch. V žiari slnka ( 1960 ) kde stvárnil geniálneho podvodníka a vraha Toma Ripleyho ( v r. 1998 vzniklo Americké remake filmu : Talent pána Ripleya v hl. úlohe s Mattom Damonom ) a v psychologickej dráme : Zatmenie ( 1962 ) – réžia Michelangelo Antonioni.
V roku 1964 sa Delon žení s francúzskou marockého pôvodu Francoise Canovasovou, z ktorej sa neskôr stala herečka Nathalie Delonová , ich manželstvo skončí rozvodom v r. 1969 ( z toho manželstva sa v r. 1964 narodil syn Anthony, neskôr tiež herec ) a súčasne za pomoci veľkej mediálnej kampane oznamuje svoje herecké pôsobenie v Hollywoode, kde to však skončilo len pri vedľajších úlohách v druhoradých westernoch – napr. Za riekou je Texas ( 1965 ), Stratená hliadka ( 1966 ), čo Delona prinútilo k návratu do Francúzska. V roku 1967 si Delon zahrá svoju životnú rolu vo filme Samuraj režiséra Jean – Pierre Melvilla. Stvárňuje v ňom osamelého zabijaka Jeffa Costella v nepremokavom plášti, s klobúkom a rukavicami akoby v uniforme, ktorý nemá vôbec žiadnych priateľov a pozná iba tých, ktorí mu dávajú objednávky a svoje obete. Jeho správanie je natoľko zobradnené, že pôsobí dojmom hladko fungujúceho robota.. Nakoniec keď vidí nemožnosť úniku pred políciou, spácha rituálnu samovraždu – harakiri.
Behom 60. rokov začal Delon poľavovať zo svojich umeleckých ambícií a svoju kariéru podriadil čisto komerčnej úspešnosti. Postupne sa zúžilo typologické spektrum jeho hrdinov na postavy energických, chladnokrvných a osamelých mužov veľkého sveta, ktorí často porušujú zákony a konvencie a niekedy na to tragicky doplácajú či už ide o nemilosrdných gangstrov ( Samuraj, Sicílsky klan, Borsalino ) , lupičov ( Krvavé slnko, Gang ) , vrahov ( Zavraždenie Trockého, Škorpión, Zrážka ) , policajtov ( Poviedka o policajtovi, Slovo policajta ) , dobrodruhov a šľachticov (Čierny tulipán, Swannova láska ) , či milovníkov ( Dievča na motocykli, Bazén, Návrat Casanovu ), ktoré stelesnil vo filmoch rôznych žánrov a kvalít. Jedinú prestížnu hereckú cenu Césara 1985, mu priniesla úloha alkoholika Roberta Avrancha, ktorému sa snaží pomôcť tajomné dievča ( Nathalie Baye ), v surrealistickej psychologickej dráme Náš príbeh ( 1984 ) - réžia Bertrand Blier.
Delonovu popularitu v ktorej sa mohol dlhé roky merať iba s Jeanom Paulom Belmondom neohrozili ani škandály ( záhadná vražda jeho osobného strážcu – Juhoslovana Štefana Markoviča v r. 1968, či podozrenie na Delonove kontakty s podsvetím ) a milostné aféry s filmovými partnerkami ( R. Schneiderová a M. Darcová ).
V roku 1964 založil produkčnú spoločnosť Delbeau Productions ( 1968 ju transformoval na spoločnosť Adel ) , ktorá je podpísaná pod mnohými jeho kriminálnymi filmami na ktorych sa Delon príležitostne podieľal ako scenárista a od začiatku 80. rokov tiež ako režisér ( Kto nastaví kožu (1981) a Bitkár (1983) ). Okrem svojich filmových aktivít podniká v kozmetickom priemysle ( iniciály svojho mena zapožičal pánskemu parfemu AD) a obchoduje s módnou konfekciou. Od 90. rokov prijíma filmové úlohy už len príležitostne a za svoje celoživotné dielo bol ocenený zlatým medveďom na MFF v Berlíne 1995. V roku 1998 po komerčnom neúspechu filmu Polovičná šanca, kde si zahral s Jeanom Paulom Belmondom, oznamuje ukončenie svojej filmovej kariéry. V súčasnosti sa Delon príležitostne venuje divadlu a pomerne úspešne hrá v televíznych projektoch ( kriminálne seriály Fabio Montale ( 2001 ) a Frank Riva ( 2003 ) ) a nevylúčil že sa na filmové plátno príležitostne možno vráti, no podmienkou je dobrý scenár.
Alain Delon žije vo Švajčiarsku a od začiatku 90. rokov bol ženatý s bývalou holandskou kráľovnou krásy a fotomodelkou Rosaliou van Brevenovou, s ktorou má dcéru Anouchku a syna Alaina – Fabiena.
Len málo Delonovych filmov získalo trvalý úspech ( V žiari slnka, Samuraj, Borsalino ) , niektoré sa vôbec nedostali do kín. Príčiny sú rôzne : pre čitateľov bulvárnych časopisov sa stal kvôli svojmu pomeru s Romy Schneiderovou pochybným zvodcom, a vražedná aféra okolo Markoviča tento pochmúrny nádych ešte posilnila. Delon mal od samého začiatku zlú povesť, síce pôsobil príťažlivo, ale i nesympaticky. Hoci vytvoril úlohy v rade vyslovene náročných filmov, bol pre filmovú kritiku a jej prívržencov i naďalej viac než podozrivým kvôli svojim provokatívne konzervatívnym až reakcionárskym výrokom. Po úspechu filmu Samuraj sa čím ďalej, tým viac prispôsoboval predstave chladného, záhadného zabijaka a tým i keď nerád vyhovoval tomu, čo obecenstvo očakávalo, a tak sa stále silnejšie prekrývala úloha s realitou. Rastúca nechuť poskytovať interiew , odmietanie dať súhlas ku knižným biografiám a úspešne snahy zabraňovať ich vydaniu vo francúzštine súdnou cestou, to všetko viedlo k domnienke, že Delon má toho toľko čo skrývať a viedlo to k tomu, že sa v tlači vytváral ( najmä po Markovičovej afére ) nevyvrátiteľný delonovsky mýtus.
Zdroj: MovieMania
