Kongeniálnosť myšlienok Darrena Aronofského sa v najnovšom psychologickom thrillery Čierna labuť pretavuje v strhujúcu hru vnútorného boja, paranoje a posadnutosti, ktoré sú nám známe z jeho predchádzajúcich diel (Fontána, Wrestler). Tentoraz zatiahnuté čiernobielym rúškom baletného súboru vo „Veľkom jablku“ poodkryjú neutíchajúcu túžbu mladej baletky stať sa dokonalosťou samou.
Nina(Natalie Portman) – ambiciózna mladá balerína sa túži predviesť okolitému svetu ako nová labutia kráľovná. To však znamená náročné stvárnenie bielej a zároveň aj čiernej labute. Pre krehkú Ninu sa biela labuť stáva akýmsi prostriedkom k vyjadreniu svojej pracovitosti a vynaloženého úsilia, zatiaľ čo čierna labuť je dôkazom jej nejednotnosti. Ninin vytrvalý boj s vnútornými démonmi vyvrcholí v otvorený súboj bielej a čiernej labute.
Súzvuk výrazových prostriedkov a Aronofského „filmovej“ symboliky prináša mrazivo osviežujúci závan čerstvého vzduchu do zatuchnutých a zaprášených kútov svetovej kinematografie. Vizionárstvo pána Aronofského pretavuje perfekcionizmus do najvymodlenejšej túžby mladého umelca. Skrz „zrkadlo“ Nininej duše sledujeme neľahký vzostup a pád mladej tanečnice, ktorá sa pod tlakom mení z psychicky ľahko ovplyvniteľnej bytosti na vášnivú „čiernu“ krásku, stojacu na hranici dokonalosti. Aronofský nám v Čiernej labuti predkladá princípy osobného rastu, narastajúceho ega a vnútorného boja, ktorý zasahuje do vonkajšieho sveta a mení hlavnú postavu z krehkého mamičkinho dievčatka na sebavedomú „čiernu labuť“ .
Aronofského jediný „kôň“ do hlavnej úlohy, herečka Natalie Portman, mala ako bývalá baletka všetky predispozície k stvárneniu neľahkej úlohy akou sa postava labilnej asexuálky Niny javí. V kombinácii s mladučkou Milou Kunis dokázala na plátne rozohrať chladnú sonátu alter – ega predierajúceho sa spod utláčanej časti ľudského bytia na povrch. Vincent Cassel a Barbara Hershey sú „len“ ďalšími ťahmi geniálnosti Darrena Aronofského.
Thriller Čierna labuť sa predstavuje v dokonalom „šate“ Aronofského novátorského vykresania myšlienky o dokonalosti, ktorú človek bezpochyby nemôže prežiť. S veľkou vervou sa púšťam do záverečného hodnotenia, pretože Čierna labuť Darrena Aronofského svojou chladnou krásou sa v kombinácii Čajkovského „prevrátených“ hudobných variácií Labutieho jazera predstavuje ako dokonalosť sama.