Sucker Punch (Sucker Punch)
Keď som zhruba pred rokom po prvý krát videl upútavku na projekt Zacka Snydera s názvom Sucker Punch, povedal som si „super, toto bude pastva pre oči“. Bral som do úvahy Snyderove predchádzajúce výtvory, 300 a Watchmen, ktoré ma v oboch prípadoch nadchli a 300 považujem dodnes za revolučný film, aspoň čo sa týka vizuálneho stvárnenia. Snyder sa ukázal minulý rok aj v celkom netradičnej forme, keď režíroval celovečerný animák s názvom Legenda o strážcoch, ktorý síce nesedel každému, no mne osobne sa ale celkom páčil. Teda aspoň čo sa vizáže týka. Snyder je majster vo vizuálnych kreáciách, jeho schopnosť efektívne upútať diváka obrazom je úctyhodná. Vo svojich predchádzajúcich výtvoroch sa Snyder ale neuspokojil iba s vedomím, že s obrazom to proste vie, do 300 zakomponoval celistvý príbeh a v prípade Watchmen mal zasa k dispozícii predlohu, na ktorej sa pochybiť jednoducho nedalo. Na takéto procesy sa pri Sucker Punch jednoducho vykašľal a dopadlo to nešťastne, teda oveľa horšie, ako som očakával.
A čo Sucker Punch chýba? Všetko. Teda všetko okrem vizuálnych orgií. Aby som ale nepredbiehal – príbehovo je na tom film biednejšie ako hociktorá lepšia počítačová hra. V mojom prvotnom hodnotení na portáli ČSFD som to prirovnal ku klasickej hre Prehistorik, v ktorej hlavný hrdina prechádza na koniec levelu, pričom vstupuje do kadejakých jaskýň a súbojov...A ďalej sa nevyjadrujem. Myslím, že nie je potrebné nič prezrádzať, pretože všetko budete vedieť už v prvých minútach – Sucker Punch je totiž neuveriteľne repetitívny.
Čo sa hereckej úrovne týka, sledovať celý film polonahé slečinky, ktoré sa promenádujú po scénach, ako keby boli niekde na módnej prehliadke (poniektoré z nich na vysokých opätkoch, tie nosili aj na bojisku plnom vojakov), pričom od ozajstného hrania majú na míle ďaleko, ma nijako neuchvátilo. Ak by som mal záujem o podobnú zábavu, k dispozícii máme vždy filmy z iného žánru, ktorý je väčšinou definovaný troma písmenkami zo záveru abecedy. A to je všetko. Nemám k tomu čo napísať.
No a poďme teda na zvyšok. Začnem akciou. Tej je v snímke síce viac ako dosť, avšak je nahromadená iba do istých časových intervalov, ktoré sa bohužiaľ striedajú s totálne nudnými pasážami. Okrem toho majú akčné scény v Sucker Punch dve charakteristiky, od ktorých sa neodkláňajú. Prvou je už tradične roztrasená „akčná“ kamera, ktorá je tak obľúbená v prípadoch, keď herci nedokážu pôsobiť dosť akčne (teda k tomuto som sa ja osobne rozjímaním dopracoval). Tá kmitá aj v scénach, v ktorých by sa jej to stávať nemalo. No a druhá polovica akcie je natočená systémom slow-motion. Odporučil by som Snyderovi, aby sa dal dohromady s niekoľkými inými režisérmi a spoločne by mohli natočiť celovečerný slow-motion film Baywatch, ktorý bol s iróniou spomenutý v seriáli Futurama. Spomalené zábery sú doslova otravné, povedal by som že ešte viac, ako trasľavé akčné zábery. Snyder si mal spmenúť na Watchmen, kde ho ani nenapadlo preháňať to s takýmito kúskami.
Vizuálne je film stvárnený dobre. Hoci nad poniektorými detailmi by sa radšej divák nemal vôbec zamýšľať (tak som to robil ja), predsa len je Sucker Punch pastvou pre oči. Je veľká škoda, že sa ho producenti celý čas snažili natlačiť do amerického certifikátu PG-13, veľké množstvo záberov by bez tohto vekového obmedzenia určite nabralo na pompéznosti a efektivite. V každom prípade toto je jediný pozitívny aspekt, ktorý som na tomto filme našiel. A to v kinematografii dvadsiateho prvého storočia jednoducho neuspeje.
Hudobne je na tom Sucker Punch rozporuplne. Dôvodom je pokus Snydera o zakomponovanie hudby do filmu štýlom, ktorý bol použitý v úspešnom muzikáli Moulin Rouge!. Skladateľ Tyler Bates, ktorý sa postaral o hudbu k 300 a Watchmen spoločne s Mariusom de Vriesom, tvorcom soundtracku k Moulin Rouge!, sa snažili o zmixovanie piesní od populárnych kapiel do formy, ktorá by dodávala scénam tú správnu náladu. Dajme tomu, že úvodnú coververziu Sweet Dreams som ešte prežul, avšak osem ďalších remixov bolo už jednoducho neznesiteľných. Kde je klasický podmaz od Tylera? Netuším, ale som si skoro istý, že som ho v Sucker Punch nepočul. K tomuto filmu by sa náramne hodilo klasické score od Davida Hirschfeldera, ktorý výborne zapracoval práve na Snyderovej Legende o strážcoch. Avšak nestalo sa tak. Veľká škoda, spomalené scény so sexi slečinkami doprevádzané coververziami známych songov, to nie je parketa na získanie si rešpektu širokého publika.
Zack Snyder sa potrebuje prebudiť do reality, pretože v dnešnej dobe diváka neuchváti špeciálnymi efektmi tak ľahko, ako pred piatimi rokmi v prípade 300. Časy sa zmenili, CGI animáciu majú k dispozícii aj nezávislé štúdiá, vzniklo niekoľko nezávislých projektov, jednoducho film nemôže pozostávať iba z kvalitného obrazu. V Sucker Punch chýba všetko okrem neho. Žiaden humor, žiadna romantika, podpriemerný príbeh, priam neprítomné herecké umenie, akcia zlá alebo ešte horšia a nevkusne použitá hudba. Prepáč, Snyder, ale tvoje predchádzajúce výtvory stáli za to. Sucker Punch nie. Ak ste sa na tento film tešili tak ako ja, návštevu kina vrámci zdravotnej prevencie neodporúčam. Ostatní iba na vlastné riziko. Hodnotím na 1,5 z 5, bod za vizuálne spracovanie a pol bodu za polonahé slečinky. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Continental Film
