
Príbeh pokračuje. Ale v ceste do minulosti. Po tom, čo dvojka ukázala udalosti odohrávajúce sa niekoľko mesiacov pred prvou časťou, zábery druhého prequelu sú o dosť staršieho dátumu. Presnejšie z roku 1988, kedy boli obe sestry ešte malé. Dennis, priateľ ich matky sa rozhodol, že si natočí posteľnú scénu s nevhodným obsahom na kameru. Natočil však niečo iné.
Po sloganoch ako "najdesivejší zo všetkých troch častí" a záberoch, ako si sestry v kúpeľni nevšimnú tmavú postavu stojacu za ich chrbtom, asi každý čaká infarktové stavy a radšej si ho pozrie cez deň. Musím povedať, že infarktových stavov tu nebolo až toľko ako v predchádzajúcich dieloch a ani spomínaná kúpeľňová scéna z traileru sa vo filme neobjavila, ale to je asi daň za príliš krátku minutáž. Keď sa už blíži rozuzlenie a čakáte, že celý príbeh, ako vznikol a ako sa vyvinul až do praskajúcich kostí hlavných hrdinov bude vysvetlený, vaše očakávania schladí čierna obrazovka s menami režisérov. Aspoň niečo však vysvetlené je, aj keď dosť hmlisto. Neprezradím.

Tretie pokračovanie má aj napriek opakujúcej sa téme niečo do seba. Už len samotná atmosféra 80. rokov prináša niečo nové a ten, kto po prvých dvoch dieloch vstával od televízora s pocitom kvalitného hororového zážitku, si príde aj tentokrát na svoje. Myslím, že tento spôsob natáčania (real raw video) je pre hororový žáner najvďačnejší a potvrdilo sa to už pri Záhade Blair Witch. V prípade tretieho Paranormalu sa objavila aj novinka – pohyblivá kamera. Aj keď len položená na otáčavom stojane z ventilátora. Nápad síce trochu nezvyčajný, ale efekt o to zaujímavejší, keď pri pohľade na jednu časť izby kamera pomaly prechádza na druhú a v nej za chrbtom sediaceho človeka stojí...

Premiéra v USA zlomila hneď niekoľko rekordov, okrem iného sa snímka stala hororom s najlepším zárobkom za prvý deň premietania v histórii. Ľudia sa očividne radi boja a záujem prežiť chvíle strachu v bezpečí kina s pukancami v ruke, na sebe, všade okolo seba aj pod sebou zrejme nikdy nevymizne. Priznám sa, že je to aj môj obľúbený žáner, a pri hodnotení vecí, ktoré má človek rád je vždy kritickejší, pretože požiadavky, ktoré musí film spĺňať, sú o to vyššie. Ťažko hodnotiť Paranormal Activity rovnako, ako iné filmy natočené klasickým spôsobom. Vždy hovorím, že 50% kvality filmu tvorí hudba. Sú však výnimky a Paranormal je jednou z nich. Atmosféra je rovnako napätá, ako v prvých dvoch dieloch a aj keď som počul veľa názorov typu „celý film sa nič nedeje, len občas duch prevráti vázu“, nič to nemení na fakte, že tretie pokračovanie zvládli režiséri slušne a film spĺňa základnú požiadavku – strach. Paranormal Activity 3 by mali vidieť nielen fanúšikovia predchádzajúcich častí, ale každý, kto sa rád bojí pretože aj keď je pravda, že nie v každej scéne lietajú vzduchom predmety a počuť tajomné zvuky, to je práve to, čo drží človeka po celý čas v napätí – nevedieť kedy.





Maťo Fekiač
Foto © Bontonfilm