"Krstný otec" Marlon Brando

narodený: 3. 4. 1924 – Omaha ( štát Nebraska, USA )
zomrel : 1. 7. 2004 – Los Angeles ( USA )

Pochádza z rodiny výrobcu chemických prípravkov a ochotníckej herečky. Už ako dieťa robil Brando problémy svojou svojhlavosťou rodičom a učiteľom. Jeho otec ho preto v márnej nádeji že sa naučí disciplíne, prihlásil do vojenskej akadémie v minnesotskom Faribaulte, odkiaľ bol však onedlho vylúčený.

Brando uvažoval o vstupe do bohosloveckého seminára, ale
namiesto toho založil paťčlennú hudobnú skupinu Brando and His Knights, ktorá sa
však nedočkala ani jediného verejného koncertu. Šesť mesiacov pracoval ako
robotník pri kladení drenážnych trúbok, než sa rozhodol nasledovať svoje dve
staršie sestry do New Yorku. Záujem o divadlo, ktorý v ňom pestovala matka
a sestra Jocelyn, ho podnietil ku vstupu do dramatickej dielne Erwina Piscatora
pri manhattanskej New School for Social Research, kde jeho hereckú prípravu
viedla v duchu Stanislavského metódy Stella Adlerová.

V roku 1944 debutoval na javisku broadwayského Music Box
Theatre úlohou najstaršieho syna nórskeho prisťahovalca Nelsa v hre Johna van
Drutena : Spomínam na matku.

Druhou osobnosťou, ktorá zásadne ovplyvnila jeho herecký
vývoj , bol Elia Kazan – režisér a spoluzakladateľ Actors Studia. Pod jeho
vedením si Brando dokonale osvojil techniku psychoanalytického pojatia úlohy,
vďaka ktorej dosiahol neskôr maximálnu psychologickú presvedčivosť a sugestivitu
pri budovaní charakterov svojich postáv pred filmovou kamerou.

V roku 1947 sa dočkal veľkého divadelného úspechu na
Broadway v Kazanovej inscenácii drámy Tennesseho Williamsa : A Streetcar
Named Desire ( Električka do stanice túžba ), za tú istú postavu
primitívneho a násilníckeho Stanleyho Kowalskeho, ktorú si zopakoval v Kazanovej
rovnomennej filmovej verzii, bol Brando nominovaný na Oscara 1951.

Spolupráca s Kazanom vyvrcholila dvoma strhujúcimi úlohami,
ktorými si Brando razom získal rešpekt filmovej kritiky a priazeň producentov:
Titulná úloha legendárneho vodcu mexickej revolúcie Emiliana Zapatu
v životopisnej dráme Viva Zapata ! ( 1952 ) mu vyniesla ocenenie na MFF
v Cannes 1952, cenu BAFTA 1952 a nomináciu na Oscara 1952, ktorého nakoniec
získal o dva roky neskôr v r. 1954, rovnako ako cenu BAFTA za úlohu dokárskeho
robotníka a bývalého boxera Terryho Malloya, ktorý sa vzoprie zločineckým
praktikám odborového predáka ( L. J. Cobbs ), v sociálnej dráme : On the
Waterfront ( V prístave, 1954 – réžia Elia Kazan ).

Postava Johnnyho, vodcu bandy výrastkov na motocykloch,
ktorí narušujú kľud provinčného mestečka, v dráme: The Wild One ( Divoch,
1953 ) učinila z Marlona Branda začiatkom 50. rokov idol mládeže
revoltujúcej proti rodičovským autoritám, podobne ako z jeho spolužiakov
z Actors Studia: Montgomeryho Clifta a Jamesa Deana.

Výbušnú, a predsa ľahko zraniteľnú povahu majú i mnohí jeho
ďalší filmoví hrdinovia, ktorí utrpeli porážku napriek tomu, že prevyšovali
svojich protivníkov.

V nasledujúcich desaťročiach sa Brandovi nepodarilo nájsť
toľko úloh, ktoré by sa dali porovnávať s tými predošlými. Volil si zlé scenáre,
alebo nevhodných spolupracovníkov. Pri presadzovaní svojich zámerov a predstáv
sa Brando dostával stále častejšie do ostrých sporov s režisérmi a producentmi.
K nemilej popularite prispeli tiež jeho manželstvá s indickou herečkou Anne
Kashfiovou ( 1957 – 59 ) a mexickou herečkou Movitou Castenadovou ( 1960 – 68 )
a ďalej milostný vzťah s Tahiťankou Taritou Teriipaiovou.

V roku 1959 založil Brando produkčnú spoločnosť Pennebaker
Productions, pre ktorú natočil nekonvenčný western: One-Eyed Jacks ( Jednooký
Jack, 1960 ) , vyznamenaný na MFF v San Sebastianu.

Zlom v jeho upadajúcej kariére nastal v polovici 60. rokov,
keď zaujal úlohou šerifa Caldera, ktorý ochraňuje utečeného väzňa ( Robert
Redford ) pred sfanatizovanými obyvateľmi malého mestečka, v spoločensko –
kritickej dráme: The Chase ( Štvanica, 1966 ) – réžia Arthur Penn.

Zároveň sa postupom času začal Marlon Brando radikalizovať
vo svojich politických názoroch, účastnil sa mierových manifestácii proti vojne
vo Vietnamu a verejne obhajoval černošské práva, nekompromisne vystupoval na
obranu amerických Indiánov, čo demonštroval okrem iného aj tak že odmietol
prevziať Oscar 1972 i Zlatý Glóbus 1972 za jeho najznámejšiu filmovú postavu :
Dona Vita Corleona, ctihodného otca mafiánskej rodiny, vo filmovom prepise
románovej ságy Maria Puza : The Godfather ( Krstný otec, 1972 ) – réžia
Francis Ford Coppola.

Ďalší strhujúci výkon, ktorým sa uchádzal o Oscara 1973,
podal v škandálnej erotickej psychologickej dráme : L ultimo tango a Parigi /
Last tango in Paris ( Posledné tango v Paríži, 1972 ) – réžia
Bernardo Bertolucci, kde stelesnil starnúceho, životom sklamaného Američana
Paula, s ktorým nadviaže nekonvenčný milostný pomer frivolné dievča ( Maria
Schneiderova ).

Napriek problematickej kvalite väčšiny filmov v ktorých
hral behom 70. rokov, je nutné ešte spomenúť dva postavy: krutého
prenasledovateľa zlodejov koní Roberta E. Lee Claytona vo westerne: The
Missouri Breaks ( Zastavenie na Missouri, 1976 ) a šialeného plukovníka
Kurtza, ktorého likvidáciou je poverený mladý kapitán ( Martin Sheen ) v epickom
podobenstve vietnamskej vojny: Apocalypse Now ( Nová Apokalypsa, 1979 )
– réžia Francis Ford Coppola.

Za úlohu amerického nacistického predáka George Lincolna
Rockwella v televíznom seriáli: Roots: The Next Generation ( Korene, 1979 )
získal Brando televíznu cenu Emmy 1979.

Od 80. rokov sa Brando vracia pred kameru už len
príležitostne, pričom si za niekoľkominútové vystúpenia účtuje milliónove
honoráre. Napríklad vo filme Superman ( 1979 ), kde vystúpil
v malej úlohe boha - otca hlavného predstaviteľa Supermana Christophera Reeve,
či vo filmoch The Freshman ( Nováčik, 1990 ) , Christopher Columbus: The
Discovery ( Krištof Kolumbus, 1992 ).

Pokiaľ ide o spomenutý film The Freshman ( Nováčik, 1990
) , je s nim spojená jedna zaujímavosť: Marlon Brando si tu po dlhšom čase
opäť zahral postavu Dona Vita Corleoneho.

Príbeh je komediálne ladená gangsterka zo súčasnosti,
a odvíja sa tu príbeh nádejného mladíka ( Matthew Broderick ) , ktorý vo svojej
túžbe stať sa gangstrom, ponúkne svoje služby miestnemu bossovi, aby s veľkým
ohromením zistil, že to nie je nik iný ako sám Krstný otec Don Vito Corleone (
Marlon Brando ).

V našich kinách sme ho pred časom mohli vidieť vo filme
Don Juan DeMarco ( 1995 ) kde Brando stvárnil po boku Faye
Dunawayovej postavu starnúceho psychiatra, ktorý tesne pred odchodom do dôchodku
dostane na starosť prípad mladíka, ( Johnny Depp ) ktorý o sebe tvrdí, že je
prevtelením skutočnej historickej postavy Dona Juana. Alebo v postave Doktora
Moreaua, vo filme nakrúteného podľa rovnomenného románu anglického autora sci-
fi H. G. Wellsa: The Island of Dr. Moreau ( Ostrov doktora Moreaua, 1996 ).

Motiváciou pre takéto účinkovanie Marlona Branda, boli
hlavne jeho finančné problémy, ktorými bol neustále prenasledovaný, či už
vlastnou vinou, či zásluhou niektorých svojich nevydarených potomkov, najma syna
Christiana, ktorý bol odsúdený za vraždu priateľa svojej tehotnej sestry
Cheyenne.

Od konca 60. rokov žil Brando utiahnuto na svojom
tichomorskom atole Tetiaroa, ktorý si kúpil do osobného vlastníctva.

Marlon Brando , známy svojimi dlhoročnými problémami
s telesnou nadváhou, zomrel 1. júla 2004 v Los Angeles v USA vo veku 80. rokov.

Stano Hudák

Tlač

Diskusia (2)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook