"Krstný otec" Marlon Brando

21.7.2005|Stano Hudák|

narodený: 3. 4. 1924 – Omaha ( štát Nebraska, USA )
zomrel : 1. 7. 2004 – Los Angeles ( USA )

Pochádza z rodiny výrobcu chemických prípravkov a ochotníckej herečky. Už ako dieťa robil Brando problémy svojou svojhlavosťou rodičom a učiteľom. Jeho otec ho preto v márnej nádeji že sa naučí disciplíne, prihlásil do vojenskej akadémie v minnesotskom Faribaulte, odkiaľ bol však onedlho vylúčený.

Brando uvažoval o vstupe do bohosloveckého seminára, ale namiesto toho založil paťčlennú hudobnú skupinu Brando and His Knights, ktorá sa však nedočkala ani jediného verejného koncertu. Šesť mesiacov pracoval ako robotník pri kladení drenážnych trúbok, než sa rozhodol nasledovať svoje dve staršie sestry do New Yorku. Záujem o divadlo, ktorý v ňom pestovala matka a sestra Jocelyn, ho podnietil ku vstupu do dramatickej dielne Erwina Piscatora pri manhattanskej New School for Social Research, kde jeho hereckú prípravu viedla v duchu Stanislavského metódy Stella Adlerová.

V roku 1944 debutoval na javisku broadwayského Music Box Theatre úlohou najstaršieho syna nórskeho prisťahovalca Nelsa v hre Johna van Drutena : Spomínam na matku.

Druhou osobnosťou, ktorá zásadne ovplyvnila jeho herecký vývoj , bol Elia Kazan – režisér a spoluzakladateľ Actors Studia. Pod jeho vedením si Brando dokonale osvojil techniku psychoanalytického pojatia úlohy, vďaka ktorej dosiahol neskôr maximálnu psychologickú presvedčivosť a sugestivitu pri budovaní charakterov svojich postáv pred filmovou kamerou.

V roku 1947 sa dočkal veľkého divadelného úspechu na Broadway v Kazanovej inscenácii drámy Tennesseho Williamsa : A Streetcar Named Desire ( Električka do stanice túžba ), za tú istú postavu primitívneho a násilníckeho Stanleyho Kowalskeho, ktorú si zopakoval v Kazanovej rovnomennej filmovej verzii, bol Brando nominovaný na Oscara 1951.

Spolupráca s Kazanom vyvrcholila dvoma strhujúcimi úlohami, ktorými si Brando razom získal rešpekt filmovej kritiky a priazeň producentov: Titulná úloha legendárneho vodcu mexickej revolúcie Emiliana Zapatu v životopisnej dráme Viva Zapata ! ( 1952 ) mu vyniesla ocenenie na MFF v Cannes 1952, cenu BAFTA 1952 a nomináciu na Oscara 1952, ktorého nakoniec získal o dva roky neskôr v r. 1954, rovnako ako cenu BAFTA za úlohu dokárskeho robotníka a bývalého boxera Terryho Malloya, ktorý sa vzoprie zločineckým praktikám odborového predáka ( L. J. Cobbs ), v sociálnej dráme : On the Waterfront ( V prístave, 1954 – réžia Elia Kazan ).

Postava Johnnyho, vodcu bandy výrastkov na motocykloch, ktorí narušujú kľud provinčného mestečka, v dráme: The Wild One ( Divoch, 1953 ) učinila z Marlona Branda začiatkom 50. rokov idol mládeže revoltujúcej proti rodičovským autoritám, podobne ako z jeho spolužiakov z Actors Studia: Montgomeryho Clifta a Jamesa Deana.

Výbušnú, a predsa ľahko zraniteľnú povahu majú i mnohí jeho ďalší filmoví hrdinovia, ktorí utrpeli porážku napriek tomu, že prevyšovali svojich protivníkov.

V nasledujúcich desaťročiach sa Brandovi nepodarilo nájsť toľko úloh, ktoré by sa dali porovnávať s tými predošlými. Volil si zlé scenáre, alebo nevhodných spolupracovníkov. Pri presadzovaní svojich zámerov a predstáv sa Brando dostával stále častejšie do ostrých sporov s režisérmi a producentmi. K nemilej popularite prispeli tiež jeho manželstvá s indickou herečkou Anne Kashfiovou ( 1957 – 59 ) a mexickou herečkou Movitou Castenadovou ( 1960 – 68 ) a ďalej milostný vzťah s Tahiťankou Taritou Teriipaiovou.

V roku 1959 založil Brando produkčnú spoločnosť Pennebaker Productions, pre ktorú natočil nekonvenčný western: One-Eyed Jacks ( Jednooký Jack, 1960 ) , vyznamenaný na MFF v San Sebastianu.

Zlom v jeho upadajúcej kariére nastal v polovici 60. rokov, keď zaujal úlohou šerifa Caldera, ktorý ochraňuje utečeného väzňa ( Robert Redford ) pred sfanatizovanými obyvateľmi malého mestečka, v spoločensko – kritickej dráme: The Chase ( Štvanica, 1966 ) – réžia Arthur Penn.

Zároveň sa postupom času začal Marlon Brando radikalizovať vo svojich politických názoroch, účastnil sa mierových manifestácii proti vojne vo Vietnamu a verejne obhajoval černošské práva, nekompromisne vystupoval na obranu amerických Indiánov, čo demonštroval okrem iného aj tak že odmietol prevziať Oscar 1972 i Zlatý Glóbus 1972 za jeho najznámejšiu filmovú postavu : Dona Vita Corleona, ctihodného otca mafiánskej rodiny, vo filmovom prepise románovej ságy Maria Puza : The Godfather ( Krstný otec, 1972 ) – réžia Francis Ford Coppola.

Ďalší strhujúci výkon, ktorým sa uchádzal o Oscara 1973, podal v škandálnej erotickej psychologickej dráme : L ultimo tango a Parigi / Last tango in Paris ( Posledné tango v Paríži, 1972 ) – réžia Bernardo Bertolucci, kde stelesnil starnúceho, životom sklamaného Američana Paula, s ktorým nadviaže nekonvenčný milostný pomer frivolné dievča ( Maria Schneiderova ).

Napriek problematickej kvalite väčšiny filmov v ktorých hral behom 70. rokov, je nutné ešte spomenúť dva postavy: krutého prenasledovateľa zlodejov koní Roberta E. Lee Claytona vo westerne: The Missouri Breaks ( Zastavenie na Missouri, 1976 ) a šialeného plukovníka Kurtza, ktorého likvidáciou je poverený mladý kapitán ( Martin Sheen ) v epickom podobenstve vietnamskej vojny: Apocalypse Now ( Nová Apokalypsa, 1979 ) – réžia Francis Ford Coppola.

Za úlohu amerického nacistického predáka George Lincolna Rockwella v televíznom seriáli: Roots: The Next Generation ( Korene, 1979 ) získal Brando televíznu cenu Emmy 1979.

Od 80. rokov sa Brando vracia pred kameru už len príležitostne, pričom si za niekoľkominútové vystúpenia účtuje milliónove honoráre. Napríklad vo filme Superman ( 1979 ), kde vystúpil v malej úlohe boha - otca hlavného predstaviteľa Supermana Christophera Reeve, či vo filmoch The Freshman ( Nováčik, 1990 ) , Christopher Columbus: The Discovery ( Krištof Kolumbus, 1992 ).

Pokiaľ ide o spomenutý film The Freshman ( Nováčik, 1990 ) , je s nim spojená jedna zaujímavosť: Marlon Brando si tu po dlhšom čase opäť zahral postavu Dona Vita Corleoneho.

Príbeh je komediálne ladená gangsterka zo súčasnosti, a odvíja sa tu príbeh nádejného mladíka ( Matthew Broderick ) , ktorý vo svojej túžbe stať sa gangstrom, ponúkne svoje služby miestnemu bossovi, aby s veľkým ohromením zistil, že to nie je nik iný ako sám Krstný otec Don Vito Corleone ( Marlon Brando ).

V našich kinách sme ho pred časom mohli vidieť vo filme Don Juan DeMarco ( 1995 ) kde Brando stvárnil po boku Faye Dunawayovej postavu starnúceho psychiatra, ktorý tesne pred odchodom do dôchodku dostane na starosť prípad mladíka, ( Johnny Depp ) ktorý o sebe tvrdí, že je prevtelením skutočnej historickej postavy Dona Juana. Alebo v postave Doktora Moreaua, vo filme nakrúteného podľa rovnomenného románu anglického autora sci- fi H. G. Wellsa: The Island of Dr. Moreau ( Ostrov doktora Moreaua, 1996 ).

Motiváciou pre takéto účinkovanie Marlona Branda, boli hlavne jeho finančné problémy, ktorými bol neustále prenasledovaný, či už vlastnou vinou, či zásluhou niektorých svojich nevydarených potomkov, najma syna Christiana, ktorý bol odsúdený za vraždu priateľa svojej tehotnej sestry Cheyenne.

Od konca 60. rokov žil Brando utiahnuto na svojom tichomorskom atole Tetiaroa, ktorý si kúpil do osobného vlastníctva.

Marlon Brando , známy svojimi dlhoročnými problémami s telesnou nadváhou, zomrel 1. júla 2004 v Los Angeles v USA vo veku 80. rokov.

Zdroj:  MovieMania

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...