Strom života (Tree of Life, The)
Filmografia Terrencea Malicka obsahuje zhruba toľko snímok, koľko by ste spočítali na jednej ruke. Medzi posledným pokusom o dobrodružno-dramatický pohľad na objavovanie Ameriky s prostoduchým názvom Nový svet a aktuálnym Stromom života, uplynulo slušných 6 rokov, a tento vysoko oceňovaný režisér vyrukuje práve s náročnou ódou na život. Netuším čo Malicka spomalilo v natáčaní, ale jednou z možností je aj mierne rozporuplné prijatie, skoro až prešumenie, jeho posledného filmu u bežných divákov. Druhou, rovnako pravdepodobnou možnosťou sú ako inak peniaze. Tu sa však už dostávam k samotnému Stromu života. Viete, zohnať peniaze na dramaticko-umelecký film, v ktorom máte značný problém nájsť čo i len záchytné body príbehu, kde zúčastnení prehovoria maximálne v 20 dialógoch a v zhruba dvakrát toľko monológoch, a popritom máte zabezpečiť drahú trikovú postprodukciu, musí byť neuveriteľne náročné. Po dlhšej úvahe sa prikláňam k druhej možnosti, a vzhľadom k tomu, že sa jedná o tak zložitý a divácky veľmi nepríťažlivý pohľad do útrob rodiny, počiatkoch sveta a náboženských hodnôt ma táto pauza vôbec neprekvapuje.
Spomínaná dejová linka je veľmi hmlistá a len ťažko sa v nej orientuje. Na začiatku sa stretávame s rodinou O´Brianovcov. Brad Pitt tu je typickým príkladom zodpovedného otca obdareného pokojnou prácou, rodinou a pravidelnými nedeľnými návštevami kostola za maskou poctivého veriaceho. Jeho manželka (Jessica Chastain) je ženou v domácnosti, poslušnou partnerkou a matkou troch zdravých chlapcov. Ideálna rodinka na pozadí 50. rokov minulého storočia vyžaruje prirodzenú dobovú autoritu otcovstva a harmónie. Ako je však rodinka ideálna, tak skrýva aj svoje temné stránky. Otcova túžba po autorite a nadvláde nad ľuďmi okolo seba sa dostáva do konfliktu s najstarším synom Jackom. Ten nechce pristúpiť na otcovskú diktatúru, čo na ňom zanecháva nemalé stopy. Na pozadí týchto rodinných vzťahoch je vyzdvihnutá výrazná tragédia, ktorá sa tiahne celým filmom. Jackovi zomiera mladší brat... Druhú líniu vedie už dospelý Jack (Sean Penn) s manželkou, ktorý je konfrontovaný moderným svetom a je stratený vo svojej vlastnej existencii a minulosti poznačenej prísnym detstvom a smrťou brata.
Toľko k rozpoznateľnému deju, na ktorom je najzaujímavejšie práve to, že mená zúčastnených sa vám podarí zistiť až v záverečných titulkoch. Absencia dialógov nedáva možnosť bližšie sa s postavami zoznámiť. Prinajmenšom autor nepokladal za dôležité prezrádzať mená a zameriava sa na čisté vnútorné pocity rozpovedané pomocou obrazu. Preto sa pripravte na dvojhodinovú púť skúpu na slovo, zato pretkanú úžasnými obrazmi, náročne krásnou hudbou a malebnou kamerou. Strom života je poctivou vďakou životu ako takému. Vesmírna odysea vzdávala vďaku vesmíru čoby fenoménu, v ktorom prekvitá život. Strom života však plynule prechádza z veľkolepých a úchvatných záberov rôzneho druhu a časového zaradenia na bežné ľudské bytie zodpovedané prostredníctvom jedinej rodiny. Na prvý pohľad nesúrodé obrazy sú rôzne rozhádzané a nedávajú zmysel. Problém je, že ich podstatou je, aby nedávali zmysel. Jednoducho musíte pristúpiť na túto hru čisto umeleckej prehliadky osudu ľudského druhu.
Film aj napriek výraznému náboženskému podtónu nič nekritizuje. Vlastne... všetky problémy od narodenia, výchovy detí, dospievania, cez rodinné tragédie, až po násilie, len prirodzene predkladá ako kroniku života. Niečo čo existuje od nepamäti a je to tak prirodzené. Otcovská tvrdá ruka je v priamom kontraste s jeho láskou a detská rivalita sa konfrontuje s bratskou blízkosťou. Podstatou filmu je teda vzdať vďaku za to, čo sme dostali ako dar bez akýchkoľvek postojov a farebnosti. Celý film je sprevádzaný rozprávačom, ktorý sa obracia k Bohu a pýta sa ho množstvo otázok. Otázky sú niekedy tvrdé a zúfajúce, ale nehodnotia, inokedy prechádzajú do akejsi modlitby za ostatných. Matka za svoje deti, dieťa za svojich rodičov. Veľmi ťažko sa opisuje tak komplexný film, nad ktorým treba premýšľať, a zároveň sa len tak nechať unášať.
Obsadenie je v skutku hviezdne, no paradoxne vám bude úplne jedno, že sa pozeráte na otca Brada Pitta alebo dospelého Jacka - Seana Penna. Ich úlohou je okrem iného film predať trošku širšiemu publiku, a možno hercov jednoducho priťahoval zvláštny nezávislý projekt. Všetci sa však dostali do geniálnej pozície, kedy sa úplne vytráca povestný „škatuľkový“ efekt a so všetkou hereckou dokonalosťou zapadajú do tejto Malickovej symfónie. Hereckým prejav je vďaka spomínanému scenáru skúpy na slovo a niekedy pôsobí skôr ako zámer, aby sa hviezdne mená a ich výkony lišiacky vykompenzovali s nádherným vizuálom.
Osobne si myslím, že známe mená majú šancu pritiahnuť zopár ľudí navyše, ale rekordnú účasť nemožno očakávať. Pre bežného diváka totiž bude tento film len nezmyselné kvákanie s pôsobivými, a najmä pomalými obrazmi hlbokého vesmíru, prírody, života, ktoré sprevádza úžasný orchestrálny doprovod na čele so Smetanovou Vltavou. Tí by sa mali Malickovmu opusu veľkým oblúkom vyhnúť a prenechať priestor tým, čo sú prístupní úplne všetkému bez predsudkov a očakávaní. Strom života je náročné pozeranie pre veľmi úzku skupinu ľudí, a preto čakať výrazný komerčný úspech by bola utópia. Malick si skôr splnil sen. Vzdal vďaku všetkému živému, Bohu (alebo inej nadprirodzenej entite) a všetkým, ktorí ho inšpirovali. Ak budete na podobnej vlne, neodídete z kina sklamaní. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Film Europe
