Vynikajúci všedný herec Jean Rochefort

7.4.2006|Jozef Rigo|
Vynikajúci všedný herec Jean Rochefort

/29.4.1930, Dinan, Côtes-du-Nord, Francúzsko - 9.10.2017/

Jean Rochefort patrí medzi najuznávanejších hercov fancúzskeho divadla a filmu. V žiadnom prípade ho však nemožno považovať za hviezdu, nestal sa slávnym z jedného dňa na druhý, svoju hereckú kariéru si trpezlivo budoval a úspech neprišiel zadarmo. Nie je krásny, ani príťažlivý, skôr naopak. Zaradil sa medzi vynikajúcich francúzskych „všedných“ hercov, akými sú Philippe Noiret, Jean-Pierre Marielle, Serge Reggiani, ktorí upozornili na seba tiež najskôr epizódnymi úlohami.

Jeho prednosťou nie je atraktívny zjav, ale herecké schopnosti. Rozvíjal si ich v kabarete La Fontaine des Quatre-Saisons na ľavom brehu Seiny. Čas, ktorý tu prežil, patrí k jeho najšťastnejším. Spolu s Philippom Noiretom, Jean-Paulom Belmondom, Jeanom Yannom, Annie Girardotovou a inými hrali do úmoru. Kabaret bol populárny, ľudia chodili za svojimi hercami, pretože tu okrem zábavy prekvitala aj odvaha napadnúť francúzskych meštiakov, ako aj politiku tých najvyšších. Učňovské roky v kabarete Jeana Rocheforta znamenite pripravili pre divadlo, ktoré bolo jeho najväčšou láskou. Veď už ako študent Divadelnej školy a konzervatória v Paríži, kde sa spriatelil s Jean-Paulom Belmondom a Jean-Pierre Mariellom, vyhlasoval, že jedinou správnou cestou preňho je divadlo! Film považoval za niečo náhradné, doplňujúce.

„Nikdy som nechel byť len filmovým hercom, filmom som tak trocha pohŕdal, nevedel som, čo znamená robiť ho. Bol som doslova očarený divadlom, aj keď sa priznám, že roky strávené na hereckých štúdiách mi ho veľmi nepriblížili. Považujem ich viac-menej za stratu času. Pre mňa bol skutočnou „univerzitou“ až kabaret. Tu som žil doslova celý čas so svojimi priateľmi len nim. Boli sme výborná partia mladých ľudí, dokonale zohratí, rozumeli sme si bez veľkých slov, a to bolo podstatné,“ po čase spomína Jean Rochefort.

Potom prešiel k umelecky náročnejšiemu repertoáru, aký mu ponúkla avantgardná divadelná spoločnosť Delphiny Seyrigovej a Claude Régyho. Vďaka tomu sa zoznámil s britksým dramatikom Haroldom Pinterom, aby ho požiadal o súhlas s inscenovaním jeho hier Milenec a Zbierka.

Jean Rochefort sa po prvý raz stretol s filmom v roku 1958, keď dostal úlohu v snímke režisérov Ch.Gérarda a M.Devilla Náboj v kanóne /Une balle dans le canon, 1958, r.M.Deville, Ch.Gérard/. O rok neskôr nakrúca s režisérom Marcelom Paglierom v Rusku, kde má za partnerku výbornú herečku Tatianu Samojlovovú, film León Garosse hľadá priateľa /Vingt milles lieues sur la terre, 1960, r.M.Pagliero/. Odtiaľ si odviezol nielen obdiv k tejto krajine, ale aj manželku – poľskú fyzičku Aleksandru Moscwaovú, s ktorou sa zoznámil v Moskve.

Po návrate síce prijíma angažmán v Théatre National Populaire, avšak ťažisko jeho práce zostáva už vo filme. Plne sa uplatňuje vo francúzskych veselohrách a dobrodružných filmoch. Poväčšine nehrá hlavné postavy, je prihrávačom svojich partnerov. Napríklad vo filmoch Muž z Hongkongu /Les tribulations d´un Chinois en Chine, 1965, r.P.de Broca/ a v Cartouche /1962, r.P.de Broca/, kde bol partnerom Jean-Paula Belmonda. Kus práce na sebe zanechal aj v seriáli o romantickej Angelike podľa románu Anne a Serge Golonových, ktorý mal úspech aj u nás – Angelika, markýza anjelov /Angélique, marquise de anges, 1964/ Angelika a kráľ /Angélique et le roi, 1965/ režiséra B.Borderia. Hral v ďalších filmoch Čas umierania /Le temps de mourir, 1969, r.A.Farwagi/ a v neposlednom rade sme mali možnosť vidieť ho vo filme Veľký blondín s čiernou topánkou /Le grand blond avec une chaussure noire, 1972, r.Y.Róbert/ po boku známeho francúzskeho komika Pierre Richarda, ako aj po boku talianskeho herca Marcella Mastroianniho vo filme Ahoj, umelec! /Salute l´artiste, 1973, r.Y.Róbert/. Úspešnú premiéru má za sebou jeden z jeho filmov Osudové ženy /Calmos, 1976, r.B.Blier/.

Vedľa desiatok komediálne ladených kreácií v prevažne komerčných filmoch však vytvoril aj niekoľko náročných charakterných postáv, z ktorých vyniká najmä úloha abbého Duboisa, za jeho stvárnenie v humorne historickej freske zo začiatku 18.storočia režiséra B.Taverniera Slávnosť sa môže začať /Que la fetê commence, 1974, r.B.Tavernier/, kde mal za partnerov Marinu Vladyovú Philippa Noireta.

Bol ocenený Cézarom roku 1976. Na filmovom festivale v Cannes v roku 1975 vyvolal pozornosť svojim hereckým výkonom vo filme Šťastný rozvod /Un diven heureux, 1975, r.H.Carlsen/. Ministerský úradník Étienne Dorsay, ktorý sa tak obozretne a premyslene pripravuje na svoju prvú neveru, až sa nakoniec zostudí pred svojimi priateľmi a rodinou v komédii Sukničkár /Le cavaleur, 1978/. Pôsobivý výkon, ktorý si znovu vyslúžil Césara roku 1978, podal v úlohe námorného kapitána, ktorý spolu s ďalšími tromi dôstojníkmi (Jacques Perrin, Claude Rich a Jacques Dufilho) slúži za trest na pomocnej rybárskej ľodi, v psychologickej dráme režiséra P.Schoendoerffera Krab-bubník /Le crabe-tambour,1977/.

Jean Rochefort, ktorý si mohol úlohy vyberať, stále nebol spokojný: Zmenilo sa veľa, som dokonca aj známy, ale na tom mi nikdy nezáležalo. Práca je pre mňa najdôležitejšia. Čo nemám rád, to sú ľudia, ktorí sa snažia zasahovať do práce herca. Možno aj preto som začal sám nakrúcať, ale len krátke filmy, pretože tu cítiť zásah producentov a iných činiteľov najmenej...“

Výrečným dôkazom toho, že v poslednej dobe stále viac prekvapuje nezvyklými polohami svojho hereckého registra, je hlavná rola starnúceho kaderníka Antoina, pohrúteného do spomienok na svoje detstvo a napokon manželstvo s pôvabnou kaderníčkou (Anna Galienová), v komornej melodráme režiséra P.Lecontea Manžel kaderníčky /Le mari de la coiffeuse, 1990/. Režíroval dokumentárny film T'es fou Marcel /1974/. Za celoživotné dielo bol vyznamenaný Zvláštnym Cézarom v roku 1999. Okrem svojich umeleckých záujmov sa venuje chovu koní, s ktorými dokonca závodí.


Jean Rochefort a Terry Gilliam si spolu zahrali vo filme Stratený v La Mancha (Lost In La Mancha, 2002)

Od konca 80.rokov je Jean Rochefort  ženatý s Francoise Vidalovou. Zo vzťahu s Nicole Garciaovou má syna Pierra /nar.1981/. Tohto herca nesprevádzajú nijaké škandály, žije utiahnutým životom, jeho manželstvo je pevné a usporiadané. Jeho tvár sa neobjavuje v bulvárnej tlači na titulných stránkach, pretože pre tento druh reklamy je úplne povrchný. Jean Rochefort je seriózny herec, ktorého popularite predchádzajú roky usilovnej trpezlivej práce a túžby hrať. Hrať tak, by tí, ktorí mu veria, neboli nikdy sklamaní. Herec zomrel 9. októbra 2017.

Jeho ďalšie známe filmy: Návrat veľkého blondína /Le retour du grand blond, 1974/, Nevinní so špinavými rukami /Les innocents aux mains sales, 1975/, Veľký brat /Le grand frére, 1982/, Tandem /1987/, Studený pot /Sueurs froides, 1988/, Dlhá zima /El llarg hiven, 1991/, Ráj vytržníkov /Le bal des casse-pieds, 1991/, Tango /1992/, Pret-a-porter /1994/, Nemravná nevinnosť /Ridicule, 1996/, Gróf Monte Christo /TV – Le comte de Monte Chisto, 1998/, Rembrandt /1999/, KOndoMÉDIA /Le placard, 2000/, Stratený v La Mancha /Lost In La Mancha, 2002/, Blanche – kráľovná zbojníkov /Blanche, 2002/, Fanfán Tulipán /Fanfan la Tulipe, 2003/.

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články