Denník festivalového diváka – 3. časť
Milý denník,
polovica bratislavskej časti festivalu je za mnou. Dnes mi zďaleka nevyšlo všetko tak ako som chcel. Včerajšie sedenie v kinosále na mne zanechalo pomerne veľkú únavu, čoho výsledkom bolo, že sa mi akosi nepodarilo prísť do kina na dvojicu filmov Voices a Lunik IX.
No dokumentárny Hrad som už stihol. Pohľad na milánske letisko ma zaujímal už len preto, lebo približne pred rokom som mal tú česť s týmto letiskom a bol to jeden veľký chaos. A to ešte môžem byť rád, že som nemal neprechádzal takou vstupnou kontrolou ako niektorí zobrazení cestujúci. Film je rozdelený do štyroch častí, no zďaleka nie každá dokáže udržať pozornosť diváka.
Ďalšou plánovanou snímkou bolo 17 dievčat, no beznádejne vypredané predstavenie ma donútilo zmeniť plány. Namiesto toho som sa vybral na dokument Gnarr, v ktorom sa populárny islandský komediant rozhodne zo žartu vstúpiť do politiky a so svojou novou politickou stranou sa chystá uchádzať o miesto starostu Reykjavíku. Satira však na Islanďanov zaberala a strane, ktorá mala medzi hlavnými bodmi programu umiestnenie polárneho medveďa do miestnej zoo, vystavanie Disneylandu alebo parlament bez drog do roku 2020, začali rásť percentá. Dokument sleduje obdobie niekoľkých týždňov pred voľbami až do času, keď usadol do starostovského kresla (a o spolupráci nechcel rokovať s nikým, kto nevidel seriál HBO The Wire ). Jednoducho Jón Gnarr je veľmi svojská postava a jeho humorná osobnosť tiahne film dopredu.
Ihneď po skončení som, môj milý festivalový denník, utekal do Mladosti, kde mal práve začínať Rozchod Nadera a Simin, čo je film, ktorý som veľmi chcel vidieť. Nanešťastie, všetky lístky boli predané a hoci tety z kina potom predávali aj nakoniec neobsadené miesta vrátane prvého radu a sedadiel za projektorom, mne zostal v rukách čierny Peter. Bola to však moja chyba, že som si nekúpil lístky skôr, no spomenul som si včerajšieho Nebela, na ktorý sa tiež už nedali kúpiť lístky, no voľných miest bolo v sále pomerne veľa...
S pečenými zemiakmi v ruke som sa pomalým krokom šuchtal naspäť k Eurovee. Z programu som si ešte nakoniec vybral ešte jeden film. Výber padol na rakúskeho Michaela, kde titulná postava je nenápadná, samotárska, nekonfliktná, no v suteréne svojho domu niekoľko mesiacov väzní a zneužíva desaťročného chlapca. Príbeh Natashi Kampushovej bude v Rakúsku zrejme ešte dlho silnou témou a hoci naň Michael priamo neodkazuje, no inšpirácia ním je úplne jasná. Dej sa pomaly rozvíja, Michael ukazuje svoju pravú tvár a napriek minimu dialógov sa nezdá, že by mu čokoľvek chýbalo. Až na drobné emocionálne výkyvy je Michael absolútne racionálny, čo zvyšuje jeho potenciálnu nebezpečnosť. Kto vie, koľko podobných Michaelov beztrestne pobehuje po svete... Musím sa priznať, že už veľmi dlho ma film tak silne nezasiahol a z jeho poslednej štvrťhodiny mám doteraz zimomriavky.
Na záver, milý denník, už klasicky pripájam krátke hodnotenie:
Hrad -2 / 5
Gnarr- 4 / 5
Michael - mrazivých 5 / 5
Na konte mám už deväť filmov, sedem mi zostáva; som teda už za polovicou. Denník, drž mi palce, nech zvládnem aj ten zvyšok :-) Zdroj: MovieMania.sk Foto © Archív
