Denník festivalového diváka – 6. časť
Milý denník,
zvládol som to!! Utorok ma nabudil a v stredu som videl chýbajúce tri filmy – slovenský Marhuľový ostrov, český dokument Pod slnkom tma a uletenú rakúsku komédiu Neúmyselný únos pani Elfriede Ott.
Marhuľový ostrov sa v apríli dostal do kinodistribúcie a jeho uvedenie v Bratislave tak bolo pre mňa menším prekvapením. Príbeh o slastiach a strastiach jednej ženy (Szidi Tobias) na juhu Slovenska sa dlhú dobu tvári ako príjemný letný film (aj vďaka pozitívnej oranžovej farbe), no keďže život nie je med lízať, časy pohody striedajú aj nepríjemné chvíle. Film má zaujímavý príbeh, dobrú hudbu, no miestami dosť kolísavé tempo.
Dokumentárny počin Pod slnkom tma našich západných susedov sleduje dvojicu českých elektrikárov vyrážajúcu do Zambie, aby opravili elektrické rozvody, ktoré tam pred rokmi nainštalovali a zabezpečili tak miestnej klinike, škole a celej dedine luxus elektrickej energie. Rozobraná dielňa, zničené zariadenia a opravy samozvaných elektrikárov celú vybudovanú infraštruktúru doviedli na pokraj kolapsu a odpoveďou na celý tento stav je len pokrčenie ramien kompetentných. Vtedy človek skutočne začne rozmýšľať, či si Afrika rozvojovú pomoc zaslúži a ako sa k nej stavia. Stále totiž len nastavuje prázdnu ruku a čaká, že všetko príde samo. Aj keď pri odchode Milana a Tomáša bolo všetko opätovne opravené a ľudia zaučení, rád by som sa o nejaké dva-tri roky pozrel, či v dedine svietia žiarovkami alebo sa opäť museli vrátiť k sviečkam...
Neúmyselný únos pani Elfriede Ott je komédia, ktorá stavila na situačný humor, rôznorodé postavičky a uletený námet. Kamaráti Horst a Toni dostávajú pravidelný mesačný sociálny príspevok na Horstovu babku, tá je však už dva roky mŕtva. Všetko by išlo ako doteraz, keby jeho babka nemala mať 95-te narodeniny, ku ktorým jej príde zablahoželať predstaviteľ mesta. Zúfalá situácia si vyžaduje zúfalé riešenia a únos neznámej pacientky z neďalekej nemocnice je určite jedným z nich. Keď však vysvitne, že unesená dáma je rakúska herecká legenda, dvojica sa dostáva do víru naozaj nečakaných situácií, kde majú svoje miesto aj priateľka jedného z nich, sestrička z nemocnice, predavač áut, policajný vyšetrovateľ, banda kriminálnikov a herečkin synovec túžiaci po dedičstve. Občas je síce groteska ťahaná do úplného extrému, no prevažná časť vtipov je naozaj vtipná a hurónsky smiech v kine by mi dal za pravdu.
Milý denník, posledné hodnotenie z tohtoročného festivalu:
Marhuľový ostrov - 3 / 5
Pod slnkom tma - 3,5 / 5
Neúmyselný únos pani Elfriede Ott - 4 / 5
Festival skončil, tak sa na záver ešte trochu poohliadnem. Šestnásť filmov v priebehu šiestich dní je naozaj veľa a očividne som si týmto predsavzatím na seba ušil búdu. I keď je šestnásť snímok dosť veľa, v bohatom programe stále zostala hromada filmov, na ktoré som sa buď nedostal, alebo som jednoducho bol na inej projekcii. Samozrejme, že som natrafil aj na slabšie snímky alebo dokonca úplne zlé, no to je už riziko filmov (najviac ma asi sklamal Faust, keďže si odniesol cenu z benátskeho festivalu). Na tie však čoskoro zabudnem alebo ich minimálne nechám zapadnúť pomysleným prachom a v pamäti mi zostanú len tie silné filmy (Obvinený), zábavné (Toto je to miesto, Gnarr), intímne (Dokonalý súlad), dobrodružné (Trou de fer – Železná diera) alebo tie zo života (Love.net). Na piedestál by som však postavil Michaela, ktorý ma jednozačne dostal a ešte po niekoľkých dňoch mám z neho zimomriavky na chrbte. Pochvala z mojej strany ide aj organizátorom, keď vyskladali výborný program, na ktorý nalákali tisícky ľudí. Keď sa človek kdesi započúval do rozhovorov, často bolo počuť vety typu ”...počula som, že ten film je výborný...“, ”…videl som to a nemal chybu…” alebo “...kamarát na tom bol a že celkom dobré...“. Nie každému sa dá trafiť do vkusu, no široký záber dával možnosť nájsť si to vhodné pre seba. Väčšinou pomerne plné kinosály (občas aj úplne vypredané) dokazujú, že záujem o filmy bol veľký a festival je určite na správnej ceste. Možno o to viac zamrzia také záležitosti ako nevydarené titulky (opäť sme pri Faustovi...), opätovné púšťanie filmu, lebo sa zabudli pustiť anglické titulky, pričom sa o to niekto pokúšal asi 15 minút (Skvelý život), vypredané predstavenia, kde však bolo množstvo prádznych miest (Alois Nebel)... Zrejme sa však jednalo o vybrané lístky na akreditácie a festival passy, no určite by som pre ďalší ročník uvažoval o nejakej zmene tohto systému, lebo sa tým organizátori sami pripravili o ďalšie peniaze zo vstupného.
Milý denník, dnes ťa už zatváram, no môžeš si byť istý, že ťa budúci rok pri príležitosti 14. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Bratislava určite oprášim.
PS: A ďakujem za to, že si mi tak poctivo držal palce, lebo som tých 16 filmov nakoniec s vypätím všetkých síl predsa len zvládol :-) Zdroj: MovieMania.sk Foto © Archív
