Anjeli
V roku 2007 prišli do slovenských kín Démoni od režiséra Róberta Švedu. Film bol poviedkový a rozprával o vzťahu, osamelosti a o šťastí, ktoré hlavní hrdinovia, a vlastne každý človek, tak úpenlivo hľadá. Píše sa rok 2012 a do kín prichádza druhý celovečerný film tohto režiséra, príznačne nazvaný Anjeli. Film, ktorý ako prvý na poli slovenského hraného celovečerného filmu rozpráva otvorene o homosexuálnej téme.
Hlavnou postavou tohto príbehu je Michal (v podaní Petra Bebjaka, ktorý minulý mesiac prišiel so svojim vlastným žánrovým filmom ZLO, pod ktorý sa podpísal ako režisér a spolu scenárista). Michal trpí zhubným rakovinovým nádorom a svoje posledné dni trávi na chate, kdesi blízko Plaveckého Štvrtku. Stará sa o neho rehoľná sestra Gabriela (v podaní Kristíny Farkašovej) a jeho priateľ Rafael (zahral si ho Jozef Zetyák). Do príbehu vstúpi aj niekoľko menej dôležitých, ale pre príbeh a pre dotvorenie atmosféry dôležitých postáv.
Rovnako, ako v prípade Švedových Démonov, aj Anjeli sa dotýkajú medziľudských vzťahov. Filmu sa nedá uprieť decentnosť s akou o medziľudských problémov rozpráva. Jeho plynutie je pokojné, bez výraznejších ruchov, podfarbené melodickou hudbou Jany Kmiťovej. Príbeh je odľahčený niekoľkými vtipnými momentmi a situáciami, čo je jeden z veľkých kladov filmu. Tieto situácie sú totiž skvelo natočené, vtipy sú krásne vypointované a dá sa na nich naozaj výborne zasmiať. Keď ale prídu na rad dramatické scény, film mení atmosféru a zároveň aj prístup k divákovi. Odrazu sa prirodzenosť dialógov a situácií tak dobre zvládnutá v odľahčenej časti príbehu vytráca a dialógy začnú zaváňať papierom. Tým pádom sa herecký prejav dostáva na horšiu úroveň a aj napriek mnohých sympatickým charakterom, hlavne Jozef Zetyák, pôsobia slová vypúšťané z úst neprirodzene a umelo. Čo je v konečnom dôsledku veľká škoda. Film má aj svoje silné aj svoje poetické momenty. Ale vo filme je ich príliš veľa a tým spadá do akéhosi moralizovania, aj keď nie úplne priznaného. Výsledné posolstvo, že všetci by sme mali byť na seba dobrý, a že láska je dôležitá, tak visí nad filmom ako nálepka, ktorá je síce univerzálna, ale akosi sa mi do tohto filmu nehodí.
Koniec filmu je značne mystifikovaný. Práve táto mystifikácia mi prišla ako príjemné ozvláštnenie celého príbehu a pôsobila ako ďalšie z veľkých pozitív celého filmu. Trocha ma mrzelo, že niektoré dejové línie zostali nedokončené. V tomto smere bolo veľmi citeľné, že niektoré postavy sú tam do počtu alebo len na dotvorenie určitých situácií. A aj keď boli napísané dobre a ich charaktery boli uveriteľné, práve vďaka koncu pre mňa ich zmysel vyšumel do prázdna.
Inak sa jedná na slovenské pomery o veľmi poctivú žánrovú záležitosť. Remeselne a príbehovo bez výraznejších „kiksov“ a výsledný dojem v mnohom závisí, čo ste schopný u príbehu tolerovať a čo nie. Jedná sa rozhodne o film, ktorý nerobí slovenskej kinematografií hanbu, aj keď sa o ňom nikdy nebude hovoriť ako o TOM filme. VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Contiental Film
