Šarmantný orientálec Omar Sharif
/10.4.1932, Alexandria, Egypt - 10.7.2015/
Michael Schalub, tak znie pôvodné meno Omara Sharifa, pochádza zo zámožnej sýrsko-libanonskej rodiny; jeho otec bol obchodníkom s drevom.
Od svojich 4 rokov vyrastal v Káhire, kde sa už behom štúdia na anglickej Victoria College venoval divadlu, kde bol určitý čas dokonca prezidentom školskej divadelnej spoločnosti.
Ďalšie vzdelanie získal vo Francúzsku a tri roky potom pracoval v otcovom drevárskom podniku, než sa rozhodol pre hereckú dráhu.
Ako dvadsaťjedenročný debutoval pred filmovou kamerou v roku 1953 a vďaka svojmu príťažlivému vzhľadu, temperamentu a šarmu sa skoro stal obľúbeným predstaviteľom milovníkov v dobrodružných a melodramatických filmoch v arabských krajinách. Tým, že prešiel k islamu, si zmenil meno na Omar El-Sharif. Do medzinárodného povedomia vstúpil ako hrdina orientálnej rozprávky režiséra J.Baratiera o chudobnom, nešťastne zamilovanom prosťáčikovi Goha /1958/po boku ešte začínajúcej Claudie Cardinaleovej.
Obrat v jeho kariére nastal začiatkom 60.rokov, keď sa presadil v Hollywoode, kde mu svetovú popularitu priniesla úloha šejka Ali Ibn El-Khariša v životopisnom veľkofilme Lawrence z Arábie /Lawrence of Arabia, 1962/ režiséra D. Leana o britskom špiónovi (Peter O'Toole) v arabsko-otomanskej vojne, za jeho stvárnenie bol nominovaný na Oscara roku 1962. Postavenie hviezdy si vybudoval najmä vďaka účinkovaniu vo výpravných filmoch z minulosti, kde stelesnil plejádu známych historických osobností: stredoveký benátsky kupec a cestovateľ Marco Polo vo filme Podivuhodné dobrodružstvá Marca Pola /La Fabuleuse aventure de Marco Polo, 1965/, zakladateľ a dobyvateľ mongolskej ríše vo filme Čingischán /Genghis Khan, 1965/, legendárny argentinský revolucionár Ernesto Che Guevara v snímke Che! /1969/, korunný princ Rudolf Habsburský v snímke Mayerling /1968/ alebo ruský cár Peter Veľký v snímke Peter Veľký /Peter the Great,1986/.
Ďalšia zložitejšia rola, ktorá ho preslávila po celom svete, bol vojenský lekár a básnik Jurij Andrejevič Živago a o jeho osudoch behom búrlivých udalostí v Rusku 20.rokov minulého storočia rozpráva filmová adaptácia románu Borisa Pasternaka Doktor Živago /Doctor Zhivago, 1965/ po boku herečiek G.Chaplinovej a J.Christieovej. Jeho slávu podporila tiež postava profesionálneho hráča pokeru Nicka Arnsteina, manžela populárnej broadwayskej speváčky (B.Streisandová) vo filmovej verzii muzikálu režiséra W.Wylera Funny Girl /1968/.
V nasledujúcich rokoch Omar Sharif iba opakoval s menšími odchýľkami obdobný typ hrdinov aké už vytvoril predtým. Nechýbali však medzi nimi ani rôzne typy ničomníkov, ktorí svoju zradnosť zastierali svojím príťažlivým zovňajškom s výraznými fúzami: desperado Colorado, ktorému sa nepodarí získať indiánske zlato v legendárnom westerne Mackennovo zlato /Mackenna´s Gold, 1969/ po boku Gregoryho Pecka. Ulievačný priekupník drahokamov Meno Argenti v dobrodružnej snímke režiséra E.Daya Zelený ľad /Green Ice, 1981/.
Smola príťažlivého herca neprenasledovala len na poli súkromnom. Po úspechoch s filmami Lawrence z Arábie, Doktor Živago a Funny Girl prišla kríza, s ktorou sa hviezda, zvyknutá na spoluprácu s najväčšími režisérskymi esami, nevedela vyrovnať. Podarilo sa mu síce roku 1973 získať titul majstra sveta v bridži, stratil však zázemie aj doterajšiu hereckú istotu.
"Točil som brak. Doslova. Bolo mi z tých filmov zle. Natáčať hrozné filmy je pre každého herca nepredstaviteľne ponižujúce. Prednášať vety, za ktoré sa už od začiatku hanbíte, počúvať režiséra, ktorý nemá najmenší pojem o tom, čo robí... Niesol som to celé veľmi ťažko a nakoniec som musel povedať, že než pracovať na veciach, ktoré mi vlastne slúžia ako stravenky, to už radšej nič." poťažkáva si po čase Omar Sharif.
V poslednej dobe sa orientuje predovšetkým na prácu v televízii, kde sa však jeho postavy príliš nelíšia od tých filmových. Vedľa herectva sa od roku 1966 tiež profesionálne venuje bridžu, ako to sám dokazuje vo vlastnom televíznom programe Hra na bridži s Omarom Sharifom /Play Bridge with Omar Sharif, 1987/. Je držiteľom troch Zlatých Glóbusov, nominácie na Oscara a Zlatého leva za celoživotný prínos filmu.
Hral vo vyše 80 filmoch niektoré si pomenujme: Pád rímskej ríše /The Fall of the Roman Empire, 1964/, Žltý Rolls-Royce /The Yellow Rolls-Royce, 1964/, Noc generálov /The nights of the Generals,1966/, Jazdci /The Horsemen, 1971/, Ohrozenie Britannicu /Juggernaut, 1974/, Tajuplný ostrov /La Isla misteriosa y el capitán Nemo, 1973/, Funny Lady /1975/, Eso v rukáve /Ace Up My Sleeve, 1975/, Vzdialené vrcholky hôr /The Far Pavillions, 1984/, Prísne tajné /Top Secret, 1984/, Zákon púšťe /Principe del deserto, TV,1989/, Vikingovia /The 13th Warrior, 1999/, Vojna Policajtov /The Parole Officer, 2001/, Ohnivý oceán /The Hidalgo, 2004/a ďalšie.
V najnovšom filme Môj učiteľ Ibrahim /Monsieur Ibrahim et les fleurs du Coran, 2003/ hrá muslimského obchodníka, ktorý sa spriatelí s chudobným židovským chlapcom z vykričanej parížskej štvrti. Keď mu zomrie otec, pán Ibrahim ho adoptuje a vydá sa s ním do rodného Turecka. Tento film mal premiéru na 60.ročníku filmového festivalu v Benátkach. Jeho herecké umenie si budú môcť diváci vychutnať v hlavnej postave filmu Svätý Peter /TV, San Pietro, 2005/ rozprávajúcom príbeh jedného z najznámejších kresťanských apoštolov, bezprostredného nástupcu Ježiša.
Herec Omar Sharif
Ženy v živote Omara Sharifa, ktoré omračoval blankytne modrými očami, nebolo málo. Veľkému zvodcovi podľahla nejedna herecká partnerka - od Barbary Streisandovej cez Sofiu Lorenovú, Ingrid Bergmanovú až po Anouk Aiméeovú. Po jeho boku sa dlhé roky striedaly najkrásnejšie divy filmového plátna. Predsa podľa svojich slov miloval v živote len jednu ženu, jednu z najlepších arabských herečiek: Faten Hamamovú. Tá, ktorá mu dala syna Tarika a trpezlivo znášala jeho hráčske a milostné eskapády. Manželstvo, ktoré sa odohrávalo na diaľku, pretože Omar pracoval v Hollywoode a Faten v Egypte, však nemalo šancu prežiť. V roku 1974 sa Omar s ňou rozviedol.
Ešte niekoľkokrát uvažoval o svadbe - jednou z adeptiek na snúbenicu bola aj češka, zamestnaná v diplomatických službách v Egypte. Tri roky po rozvode sa ďalšia svadba uskutočnila, keď si Omar Sharif vzal Sohair Ramziovú. Ani ona, ani talianska novinárka Paola de Lucová, z ktorej údajne peťminútovej aférky vzišiel roku 1971 druhý, nemanželský syn Ruben (1971), však nedokázaly zaplniť prázdne miesto po zbožňovanej Faten. Ani Rubena neprijal herec za vlastného: "Syna nazvem len toho, ktorého matku som miloval." Omar Sharif sa definitívne rozhodol zostať sám.
Omar Sharif s pribúdajúcim vekom prežil niektoré zdravotné ťažkosti, prvý náznak infarktu sa objavil v roku 1992 a potom v roku 1994 prežil stredný infarkt. Pretože pred infarktom fajčieval až 100 cigariet denne, po operácii postupne znižoval dávky cigariet. Podľa očitých svedkov Omar Sharif trávi veľa času v kasínach, kde často prehráva horibilné sumy. Naviac v kasíne občas konzumuje alkohol, ktorý u neho vyvoláva agresívne sklony. Stalo sa,že Omar Sharif po jednej prehre vybuchol a napadol ostatných hostí a nakoniec aj ochranku podniku.
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Depositphotos
