Do Ríma s láskou (To Rome with Love)
"Prečo máme radi filmy Woodyho Allena?" Myslím si, že každý má ten svoj dôvod a tú svoju odpoveď, ale v jednom mi dáte určite za pravdu. Pretože sú iné. Sú to rokmi osvedčení hrdinovia, prežívajúci obyčajné vzťahové starosti, snažiac sa fungovať v normálnom svete a konverzovať o bolesti skrz umenie a umelcov. Čo viac si vôbec môže divák priať?! Filmy Woodyho Allena majú tak výrazný autorský presah v tom, že sa o nich diskutuje, častokrát sa na ne odkazuje, a aj keď už v súčasnosti len máloktorý film dosahuje takú tvorivú dokonalosť ako jeho rané diela, ťažko by sme mohli jeho filmy označiť za zlé, alebo priemerné. Slabší Allen sa dá porovnávať zase len so silnejším Allenom.
Prešiel rok a po tom, ako sme mali možnosť cestovať časom v Paríži, dostávame sa do rovnako, a možno ešte viac kultúrne bohatého, a ľudskými osudmi popretkávaného hlavného mesta Talianska - Ríma. To, že v každom meste nájdeme neuveriteľné alebo známe príbehy sa nás snažila presvedčiť výraznejším spôsobom aj dvojica poviedkových filmov Paris, je taime a New York, I love you. A týmto filmom sa nás o tom snaží presvedčiť Allen. Tento raz sledujeme celkovo štyri rozdielne príbehy, pričom každý z nich sa dotýka výraznejšie ľudských snov, túžob (či už naplnených, alebo nie), pochybností a sebadeštrukcie - čo je jeden z častých Allenových motívov.
Prvý príbeh sleduje Hayley a Michelangela - pár pochádzajúci z odlišných kultúr, rozhodnutý spojiť sa v zväzku manželskom. Takéto rozhodnutie sa samozrejme nemôže uskutočniť bez predstavenia sa rodičom, kde na scénu prichádza Hayleyin otec Jerry, v podaní režiséra Woodyho. Ten objaví v Michelangelovom otcovi skrytého operného speváka.
Druhý príbeh sleduje obyčajného úradníčka Leopolda, ktorý sa odrazu stane slávnym bez toho, aby čokoľvek významného urobil. Celý jeho životný štýl sa zmení. Neustále je sledovaný reportérmi, začne si so slávnymi ženami a stráca samého seba, ako človeka.
Tretí príbeh sleduje ľúbostný trojuholník v podaní Eisenberga, Pageovej a Gerwigovej, ktorému dominuje pozorovateľ a komentátor ženskej vypočítavosti s charizmatickou tvárou Aleca Baldwina. Tretí a Leopoldov príbeh patria k tým najlepšie zvládnutým, spolu s výraznou myšlienkou o hľadaní identity.
Posledný - štvrtý - príbeh sleduje mladých novomanželov, túžiacich sa presťahovať do Ríma, ktorých náhoda oddelí a obidvaja skončia v spoločnosti ľudí, o ktorých sa im ani nesnívalo. Dievča v náručí známeho herca - neskôr hotelového zlodeja a muž s prvotriednou prostitútkou.
Príbehy sledujeme paralelne a vďaka tomu si držíme od jednotlivých osudov značný odstup. Vďaka tomu nie sme viazaní len na myšlienkové pochody jednej postavy, čo Woodymu značne uľahčilo robotu a práve preto postavy pôsobia komplexnejšie než v skutočnosti sú. Príbehy nemajú prekvapivé zvraty a postavy konajú častokrát pudovo než logicky - čo zapríčiňuje kopec úsmevných momentov. O hlbšom filme sa tu však hovoriť nedá. Osobne si ale nemyslím, že je to chyba. Atraktívne prostredie, ako obvykle výborne zahrané postavy a obsadení herci a pekné drobné myšlienky ukrývajúce sa v celom príbehu, mi k naplneniu letnej atmosféry úplne stačia. Poctivý a nadpriemerný Allen potvrdzuje, že podobne ladené filmy dokáže robiť len on. Preto, keď sa ma niekto spýta, prečo mám rád filmy Woodyho Allena, odpoviem: "Lebo čakám, čím ma prekvapí nabudúce." VERDIKT MOVIE MANIA: 
Zdroj: MovieMania.sk Foto © Forum Film Slovakia
