Umelecký génius Gérard Philipe
(4.12.1922 – 25.11.1959, Francúzsko)
Najväčší herec minulého storočia, legenda
filmového plátna, herec, aký sa rodí iba raz za polstoročie.
Bol
romantickým hrdinom,
pretože aj v živote bol idealistom a rojkom, neobyčajne jemným a cudným
človekom.
Jeden z jeho
priateľov, s ktorým chodil do školy v Cannes, neskôr napísal:
„Gérard bol
rovnaký na plátne, tak aj v živote. Žiadny rozdiel. Keď sme videli film
Diabol v tele, ohromne nás prekvapil. Nevyzeral ako herec. To bol predsa on,
úplne pravdivý celým svojím nekľudným správaním, s tým jeho nežným a typickým
úsmevom. Podobne tomu bolo aj v ostatných filmoch. V Cannes sme
na neho nezabudli. Aj keď za nami nemohol prísť, stretávali sme sa s ním na
plátne a bol to stále náš Gérard.“
Gérard Philipe
sa narodil vo francúzskom prímorskom mestečku Cannes a nič nenasvedčovalo tomu,
že z neho vyrastie najväčší francúzsky herec. Jeho tvrdý,
trocha diktátorský otec trval na tom, že syn musí ísť v jeho šľapajach a stať sa
právnikom. Gérard skutočne začal študovať právo. Jeho romantické
srdce ho ťahalo inde. Spojenkyňu našiel u svojej matky rodenej Češky a mohol
študovať divadlo. Prvé umelecké kroky urobil ešte v Cannes, ale skutočný
umelecký rozbeh vykonal až v Paríži, kde prekvapil hneď svojou prvou veľkou
filmovou úlohou v Lamplinovej realizácii Idiota /L´Idiot,1946/
podľa Dostojevského románu. V tomto filme Gérard Philipe zobrazil knieža
Myškina naplneného hlbokou vierou v človeka a posadnutého túžbou konať dobro.
Stvárnil ho tak presvedčivo, že kritika i obecenstvo prijali film s nadšením.
„Idiot
bola moja prvá skutočná filmová skúsenosť. V tomto filme som začal cítiť svoje
remeslo,“ povedal Gérard
Philipe.
Umelecký génius Gérard Philipe
Gérard Philipe je druhou veľkou osobnosťou francúzsko-českého pôvodu, ktorá v jednom storočí ovplyvnila dejiny francúzskeho divadla. Podobne ako bol Jean Gaspard Deburau – „najväčší z Pierotov“ – podmaňoval si aj on oveľa rokov neskôr ľudového diváka, intelektuála i meštiaka svojím umením . Philipe je oproti Deburauovi vo výhode. Mal filmové plátno. Ohromuje svojím veľkým herectvom filmového diváka na celom svete dodnes.
Herecká dráha Gérarda Philipa bola dvojkoľajová. Jedna koľaj smerovala na divadelné dosky, druhá do filmových ateliérov. Neobyčajne zaujímavé je, že v oboch prípadoch vyústila do celého radu úspešných inscenácií. Mal obrovský talent, ale i nezlomnú vôľu a bol známy svojou pracovitosťou. Philipe bol dlhoročným členom vynikajúcej scény vedenej Jeanom Vilarom v Národnom ľudovom divadle. Do jeho klasického repertoáru patrila najmä nezabudnuteľná postava Rodriga v Cidovi z rovnomenného románu od Corneilla. S touto hrou ho privítali aj bratislavskí diváci roku 1955. Dokonca bol Gérard Philipe v tomto kostýme pochovaný.
Hral Caligulu
v rovnomennej Camusovej hre, Princa z Homburgu v rovnomennej
dráme nemeckého autora Kleista, Shakespearovho Richarda II.
„Keď bol
zahalený svetlom javiska a sústredený na dobytie nejakej postavy, myšlienky
alebo deja, vtedy existoval akoby silou akejsi neznámej vôle...“
spomínala naňho francúzska filmová
legenda Maria Casarèsová.
Divadlo urobilo z Gérarda Philipa veľkého herca, no vďaka filmu sa stal legendou. Svojim hereckým umením zatienil mená režisérov, ktorí s ním pracovali. A nie je bez zaujímavosti, že v oboch druhoch umenia sa správal ako interpret úplne prirodzene a svoje herectvo dokázal vždy prispôsobiť odlišným požiadavkám zmienených druhov. Väčšinou hrával postavy romantických hrdinov, ako tomu bolo vo filmoch z prepisov Stendhalových románov - Väznica parmská /La Chartreuse de Parme,1947/ s M.Casarésovou a Červený a čierny /1954/ s francúzskou filmovou legendou Danielle Darrieuxovou. Na tieto úlohy Gérarda Philipa predurčoval jemný a nežny výraz, decentný herecký prejav, ale i schopnosť zahrať silné citové vzplanutie. Úlohy takéhoto typu stvárnil aj vo filme Diabol v tele /Le Diable au corps,1946/, ktorý režíroval Claude Autant-Lara po boku M.Presleovej, a v troch filmoch slávneho režiséra René Claira: Diablova krása /La Beauté du diable,1950/, kde zobrazil malomestského Fausta, Krásky noci /Les Belles de nuit,1952/ s M.Carolovou a G.Lollobrigidou a Veľké manévre /Les grandes manoeuvres,1955/ ako dragún, ktorý dobýja ženské srdcia po boku M.Morganovej a začínajúcej B.Bardotovej, Pyšní /Les Orgueilleux,1953/ znovu s Michéle Morganovou.
Gérard Philipe vo filme Fanfán Tulipán (La Tulipe Fanfan, 1951)
Veľkú popularitu
priniesol Gérardovi Philipovi aj film Fanfán Tulipán /La Tulipe
Fanfan,1951/ s talianskou herečkou svetového mena Ginou Lollobrigidou,
ktorý ho preslávil doslova na celom svete! Hral francúzskeho ľudového hrdinu.
V podaní tohto veľkého umelca to nie je len romantická postava, ale tvorca
svojho osudu, rozvážny i odvážny, láskavý i bojujúci, ktorý vie, prečo
revoltuje. V roku 1956 sa
Gérard Philipe pokúsil tiež o réžiu. Pokúsil sa o to vo filme Dobrodružstvá
Tilla Eulenspiegela /Les Aventures de Till l´Enspiégle,1956/,
v ktorom zároveň hral hlavnú úlohu. Pokus nevyšiel. Kritika pripisovala neúspech
nedôslednostiam v scenári. Gérard Philipe sa
s ešte väčšou vervou pustil do ďalšej hereckej práce. Už však nehral pekných,
veselých a zaľúbených mladíkov, ale ľudí so zložitým charakterom.
V roku 1957
nakrútil s režisérom Julienom Divivierom filmový prepis Zolovho románu
Pod pokrievkou /Pot-bouille,1957/, kde zahral rolu pre jeho herecký
naturel netypickú – muža, ktorý je pre kariéru schopný urobiť všetko. Vo filme
režiséra Jacqua Beckera Montparnasse 19 /1958/ stvárnil Gérard Philipe
tragickú osobnosť maliara Modiglianiho po boku A.Aiméeovej a L.Palmerovej.
Majstrovsky vystihol jeho umeleckú genialitu i osud ľudskej trosky.
Roku 1958 opäť
zahral Dostojevského hrdinu s Liselotte Pulverovou vo filme Hráč /Le
Joueur,1958/ v réžii Clauda Autanta-Laru.
O rok neskôr sa Gérard Philipe stretol s dvoma režisérmi svetového mena Luisom Buñuelom vo filme Horúčka stúpa v El Pao /La Févre monte á El Pao,1959/ a s Rogerom Vadimom v Nebezpečných známostiach /Les Liaisons dangereuses,1959/ po boku Jeanne Moreauovej. Ani jeden z týchto filmov sa však umelecky nevyrovnal dielam, ktoré Gérard Philipe nakrútil predtým a ani sa premiéry nedočkal, pretože film bol uvedený až v roku 1960 a Gérard Philipe sa predčasne rozlúčil so svojím životom 25.novembra 1959.
Gérard Philipe so svojou ženou Anne
Začalo to začiatkom leta 1959, keď sa vrátil unavený domov s L.Buñuelom z filmovania v Mexiku. Cestou späť vykonal ešte priateľskú návštevu na Kube u Fidela Castra, ktorého toľko obdivoval. Prázdniny strávil s rodinou vo svojom dome v Ramatuelle. Na začiatku októbra odišiel so svojou ženou do Stratfordu za Laurencom Olivierom. Po lekárskej prehliadke bol v Paríži dňa 9.novembra operovaný. Predbežná diagnóza bola: ameboidný absces ladviny. Mohol žiť štrnásť dní alebo pol roka.19.novembra bol prepustený z nemocnice. 25.novembra bol poobede sám doma. Anna odprevádzala deti do školy, keď sa vrátila, bol mŕtvy.
Bol pochovaný
v malej juhofrancúzskej dedinke Ramatuelle, kde mal skromné tuskulum, jediný
majetok, ktorý zostal po jeho smrti. Počas života bolo pre Gérarda umenie jeho
veľkým poslaním a nikdy to nemal ľahké so zarábaním peňazí.
Jeho manželka
Anne Philipová musela po jeho smrti zabezpečiť rodinu – dve deti a seba –
predajom rodinných šperkov a z literárnej činnosti. Gérard Philipe
žil iba tridsaťsedem rokov. Zomrel v dobe, kedy sa iní ešte len rozbiehajú na
poli umenia. On však zanechal neobyčajne bohatý odkaz pre ďalšie generácie.
