Dolores Del Rio exotická kráska nemej éry

17.1.2013|-jr-|
Dolores Del Rio exotická kráska nemej éry (3.8.1905, Durango, Mexiko - 11.4.1983, Newport Beach, Kalifornie, USA) Dolores del Rio bola prvá mexická filmová hviezda s medzinárodným ohlasom. A tiež ako prvá mexická herečka, ktorá zažiarila v Hollywoode v čase nemej éry (pre Mexiko 20. rokov to znamenalo famózny úspech). Bola sesternicou veľkého milovníka nemej éry Ramona Novarra (1899-1968). Vlastným menom Lolita Dolores Martinez Asúnsolo y López Negrette sa narodila v aristokratickej rodine v Durange. Keď vypukla mexická revolúcia prišla rodina o všetko a odsťahovala sa do Mexico City. Začala študovať na francúzskej vysokej škole a od detského veku bola talentovaná tanečnica. Jej obľúbenou umelkyňou bola ruská primabalerína Anna Pavlova. Dolores tancovala na soiré bohatých Mexičanov. Tam sa Dolores razom stala hviezdou. V roku 1921 sa vydala za bohatého Mexičana Jaime Del Rio. Spriatelila sa s hollywoodskym producentom a režisérom Edwinom Carewenom. Čoskoro sa na to manželský pár sťahoval do Hollywoodu, kde obaja naštartovali kariéru vo filmovom priemysle (ona ako herečka, manžel ako scenárista). Nakoniec sa rozviedli. Bolo to krátko pred tým ako Dolores získala prvú úlohu vo filme Joanna (1925). Na začiatku jej kariéry neboli filmy v ktorých hrala kasovými trhákmi, ale Dolores svojou výnimočnou krásou zaujala. Jej najznámejším filmom z obdobia nemej éry bol Na poli cti a slávy (What Price Glory, 1926). Patrila tiež medzi filmové vampy, s ktorými sa do budúcna počítalo. Stála v jednej rade vedľa Joan Crawfordovej, Fay Wrayovej, Janet Gaynorovej a Mary Astorovej. Hitom a posunom v popularite sa stal film Vzkriesenie (Resurrection, 1927), ktorý sa stal veľmi úspešným. Film zaznamenal veľký úspech a Dolores bola označovaná za ženskú verziu Rudolpha Valentina. Jej aristokratická krása ju predurčovala k úlohám osudových a exotických žien. V tomto období bola Marleninou najvernejšou družkou. Bola dokonale krásna. John Ford o nej hovoril, že sa vyrovná Grete Garbo, „pokiaľ neotvorí pusu a nezačne kvákať“. Erich Maria Remarque vyhlásil, že je krásna celá až po palce na nohách. Jej kariéra stúpala až do príchodu zvukového filmu v roku 1928. Nasledovali úspešné snímky ako sú Ramona (1928) a Evangeline (1929) a jej manželstvo sa pomaly rozpadalo, pretože Jamie na svoju ženu až nezdravo žiarlil a nakoniec spáchal demonštratívnu samovraždu. S príchodom zvukových filmov skončila spoluprácu s Carewenom a ten si našiel náhradníčku v podobe Lupe Vélezovej, budúcej prvej manželky Garyho Coopera. Dolores sa po niekoľkých nepríliš úspešných filmoch sa opäť vydala a to za Cedrica Gibbonsa, známeho výtvarníka a umeleckého riaditeľa v štúdiu MGM. Bol tiež veľký bohém, ktorému vôbec nevadilo, keď svoju bisexuálnu manželku pristihol pri bazéne v dôvernom objatí s Gretou Garbo. Dolores pochopiteľne šla s dobou. Ich „high society“ a umeleckí priatelia boli zaradení vedľa najväčších osobností Hollywoodu ako boli Greta Garbo, Marlene Dietrichová, Errol Flynn s Lili Damitou, Clark Gable s Carole Lombardovou, King Vidor, David O. Selznick a mnoho ďalších. Dolores Del Rio exotická kráska nemej éry Zvukový film ju takmer odsunul do exotických a bezvýznamných úloh. Hollywood podceňoval jej latinský prízvuk, ale Dolores trvala na svojom. Tajne navštevovala hodiny herectva a rétoriky. Úspech zaznamenala vo filme s Joelom McCreou s názvom Rajské vtáča (Bird of Paradise, 1932), ktorý mal tak trochu škandálne pozadie, pretože obaja herci v ňom plávali nahí. Ďalší film bol Letíme do Ria (The Girl of the Rio, 1933), kde hrala po boku začínajúceho Freda Astaira a Ginger Rogersovej. Nakoniec sa Dolores vrátila do Mexika. Písal sa rok 1942. Jej hollywoodska kariéra bola prakticky v koncoch a románik s Orsonom Wellesom, ktorý ju neskôr nekriticky obdivoval „ľúbostný pohľad“ jej čiernych očí, jej „úžasnú vášnivosť“, jej luxusné hodvábne prádlo „ručne šité...a neopísateľne rajcovné“ spôsobili jej ďalší rozvod. Mexický režisér Emilio Fernández jej ponúkol hlavnú úlohu vo filme Poľný kvet (Flor Silvestre, 1943). Úspech filmu spôsobil, že sa Dolores del Rio hneď so svojim prvým španielsky hovoriacim filmom stala najväčšou hviezdou v rodnej krajine. Skutočnosť, že sa zoznámila s ľudmi okolo režiséra Fernándeza (kameraman Gabriel Figueroa, spisovateľ Mauricio Magdaleno a herec Pedro Armendáriz) malo hlavný vplyv na to, čomu sa dnes hovorí Zlata éra mexického filmu. Medzi jej najlepších priateľov patrili kontroverzná maliarka Frida Kahlo a Diego Riviera. S filmami ako María Candelaria (1943), Bugambilia (1944) a Utečenec (The Fugitive, 1947) sa Dolores del Rio stala pre svet typickou predstaviteľkou mexických krások. V tom čase skončil jej vzťah s Orsonom Wellesom. V roku 1943 skórovala mexická kinematografia v Cannes s tímom Fernández-Figueroa-Río-Armendariz a stali sa víťazmi s jedným z najúspešnejších filmov Mária Candelaria. Dolores išla z filmu do filmu. Jej kariéra zahrňovala okrem filmu aj divadlo a televíziu. Ku koncu života získala ocenenie za obetavú prácu pre siroty. Naposledy sme ju mohli vidieť vo filme Sanchezove deti (Children of Sanchez, 1978). V 50. - 60. rokoch bola pozvaná si zahrať v španielskom filme Pani domáca (Seňora Ama, 1954) v réžii jej bratranca Julia Bracha, úžasne sfilmovaný príbeh La Cucaracha (1958) v réžii I. Rodrigueza nenechá nikoho na pochybách, že Rio je veľká herečka alebo Pani z vrchoviny (La Dama del Alba, 1966). Dolores dostala tiež ponuku k filmovaniu farebného westernu Zlomené kopije od spoločnosti 20th Century Fox, kde mala hrať indiánsku manželku Spencera Tracyho. Vláda jej však nedala pracovné povolenie a obvinila ju pre neamerickú činnosť ako sympatizantku s komunistickou ideológiou. Úlohu potom prevzala Kathy Juradová. Dolores Del Rio exotická kráska nemej éry Tretím manželom sa v roku 1959 stal divadelný producent Lewis "Lou" Riley, s ktorým sa poznala už desať rokov. Dolores sa stala majiteľkou prestížnych cien Silver Ariel - mexickej Akademia Award za najlepšiu herečku a to celkom štyrikrát! O rok neskôr hrala vo filme Elvisa Presleyho Plápolajúca hviezda (Flaming Star, 1960). Dolores del Rio pôsobila na javiskách divadiel a nakrúcala aj v televízii striedavo medzi USA a Mexikom.V roku 1964 hrala vo filme od Forda Jeseň Cheynennov (The Cheyenne Autumn, 1964) po boku hercov zvučných mien Richarda Widmarka, Carroll Baker, Jamese Stewarta, Gilberta Rolanda a Ricarda Montalbana. V roku 1967 si ju vybral producent Carlo Ponti do rozprávkového príbehu, kde hrala v úlohe kráľovnej – matky. Film sa nakrúcal v Taliansku so Sophiou Lorenovou a Omarom Sharifom v snímke Bol raz... (C'era una volta/More Than a Miracle, 1967). V Anglicku sa objavila v televíznych programoch pre BBC s kolegom ešte z čias nemej éry Benom Lyonom. Skoro dvadsať rokov spolupracovala ako porotkyňa medzinárodných filmových festivalov ako boli - Cannes Film Festival, Berlín Film Festival a San Sebastián Film Festival. V roku 1966 založila spoločnosť pre ochranu umeleckých pokladov Mexika a v roku 1972 stála pri zrode Festivalu Cervantino v Guanajuato v Mexiku. Dolores del Rio zomrela na zlyhanie pečene dňa 11. apríla. 1983 v Newport Beach v Kalifornii vo veku 77 rokov. Jej telo je pochované v Panteone de Dolores na cintoríne v hlavnom meste Mexico City v Mexiku. Filmografia Dolores del Rio: Bujaré kone (High Steppers, 1926), Celé mesto hovorí (The Whole Town´s Talking, 1926), Kamaráti v prvom rade (Pals First, 1926), Žena s diablom v tele (The Loves of Carmen, 1927), Mesačná brána (The Gateway of the Moon, 1928), Žiadna iná žena (No Other Woman, 1928), Tanečnica z Moskvy (The Red Dance, 1928), Divá mačka (Revenge, 1928), Zlato (The Trail of ´98, 1928), Ten zlý (The Bad One, 1930), Wonder Bar (1934), Madame Dubarry (1934), In Caliente (1935), Žijem pre lásku (I Live for You (1935), Vdova z Monte Carla (The Widow from Monte Carlo, 1935), Zločin v dámskej šatni (Accused, 1936), Ponorka M-9 volá (Devil´s Playground, 1937), Vyzvedač gavalier (Lancer Spy, 1937), Ali Baba ide do mesta (A. B. Goes to Town, 1937), Peklo v Šanghaji (International Settlement, 1938), Muž z Dakoty (The Man from Dakota, 1940), Cesta strachu (Journey Into Fear, 1943), Opustenie (Las abandonadas, 1944), Les po ohni (La selva de fuego, 1945), Tá druhá (La oltra, 1946), Zamilovaná (Enamorada, 1946), Príbeh zlej ženy (Historia de una mala mujer, 1948), Nemilovaná (La malquerida, 1949), Dokonalá pani (Dona perfecta, 1950), Dom stratenej lásky (La casa chica, 1952), Deseada (1952), Reportáž, chlapec a hmla (Reportaje, el nino y la niebla, 1953), Toreador (Torero 1956), Naši synovia (Los nuestros hijos, 1958), Matkin hriech (Pecado de una madre, 1960), Muž, ktorý kúpil raj (TV - The Man Who Bought Paradise, 1965), Dom žien (Casa de mujeres, 1966), Čistá rieka (Rio blanco, 1967), Salsa (1976).   Foto © archív

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...