Plavovlasá Venuša Marlene Dietrichová

10.4.2013|-jr-|
Plavovlasá Venuša Marlene Dietrichová (27. 12. 1901, Schöneberg, Berlín, Nemecko – 6. 5. 1992, Paríž, Francúzsko) Máloktorá herečka prežila to, čo Marlene Dietrichová, máloktorá herečka účinkovala v toľkých filmoch rôznych národných produkcií a máloktorá herečka mala príležitosť tak plodne zasiahnuť aj do historických udalostí poslednej doby.
Nie je to ľahké, keď sa človek narodí ako dcéra pruského policajného dôstojníka. Prísna výchova, tvrdý pohľad na život plný zákazov a príkazov. Keď mala Maria Magdalene Dietrich von Losch jedenásť rokov, spadol otec z koňa a už sa nepostavil. Matka sa znovu vydala, ale ani druhý manžel dlho nežil. Zomrel na následky zranenia koncom prvej svetovej vojny. Marlene bola známa už v strednej škole pre svoje "spálňové oči" a jej prvé milostné aférky boli z tejto doby - jeden učitel bol potom zo školy vylúčený. Mala talent na hudbu. Hrala dobre na klavíri a na husliach, ale skúšky na vajmarskú akadémiu neurobila. Zato bola prijatá na školu dramatických umení slávneho umelca Maxa Reinhardta.
V 20-tich rokoch sa ocitla v kabarete. Najskôr ako divák, neskôr ako speváčka. Ako 23-ročná sa vydala za režiséra Rudolfa Siebera. Aj keď žili spolu len päť rokov, ich manželstvo vydržalo až do jeho smrti v roku 1976. Pár mesiacov po svadbe sa im narodilo jediné dieťa - dcéra Mária. Medzi rokmi 1922 – 1929 Marlene hrala vo viac ako desiatkach nemých filmov v Nemecku a Rakúsku, ale ničím nevynikala. Šťastie sa na ňu usmialo v roku 1929, kedy ju v berlínskom kabarete objavil režisér Josef von Sternberg, ktorý ju potom angažoval ako kabaretnú speváčku do jeho filmu Modrý anjel (Der Blaue Engel, 1930). Zároveň sa stal aj jej milencom. Film mal úspech a Sternberg ju ihneď odviezol do Hollywoodu, kde ju predstavil svetu v novom, veľmi úspešnom filme Maroko (Morocco, 1930) a poistil si aj produkciu všetkých jej budúcich filmov. So Sternbergom nakrútila ešte ďalších päť filmov: Zneuctená (X-27, 1931), Šanghajský expres (Shanghai Express, 1932), Plavovlasá Venuša (Blonde Venus, 1932), Šarlátová cárovná (The Scarlett Empress, 1934) a Žena a hastroš (The Devil Is a Woman, 1935). V Hollywoode von Sternberg pracoval na Marleninom imidži "okúzľujúcej femme fatale". Prinútil ju schudnúť a snažil sa vylepšovať aj jej herecké schopnosti. Keď potom Paramount von Sternberga vyhodil, prestali spolupracovať, a jej ďalší film Rytier bez zbrane (Knight Without Armour, 1937) bol prepadákom. Potom sa ich cesty rozišli. Marlene potom sama účinkovala vo farebnom filme Alláhova záhrada (The Garden of Allah, 1936). Šťastie sa na Marlene usmialo v roku 1939, keď dostala ponuku hrať vo westerne Destry sa vracia (Destry Rides Again, 1939) s Jamesom Stewartom. Podobnú rolu stvárnila aj v roku 1942 vo filme Kazisveti s Johnom Waynom. Jej úspechy sa už nikdy nevyrovnali nadšeniu, ktoré vyvolala po svojom príchode do Ameriky. Vtedy, v 30. rokoch, sa tiež stala oficiálnou rivalkou Grety Garbo a obe zabudli na to, že spolu už v roku 1925 spolupracovali v Nemecku na filme Ulička, kde niet radosti. Nasledovali ďalšie úspechy a Marlene sa stala najlepšie platenou herečkou svojej doby. Stala sa hollywoodskou kráľovnou okúzlenia, vábenia, príťažlivosti a záhadného tajomna. Minister nacistickej propagandy Joseph Göbbels ju chcel pasovať na kráľovnú nemeckého filmu, pokiaľ bude propagovať Hitlera, ale ona zásadne odmietla. Naopak - už ako americká občianka sa vydala na frontu za spojeneckými vojakmi, podporiť ich bojovú morálku. Jej vystupovanie jej vynieslo značnú popularitu. Medzi najznámejšie piesne patrila Lili Marlene. Marlene zmenila spoločnosť z Paramountu na Universal, keď jej vypršala prvá zmluva v roku 1937. Stala sa americkou občiankou a pomohla sama sebe a tiež Johnovi Wayneovi v pokračovaní kariéry novým smerom. Marlene Dietrich Na konci 40. rokov sa vrátila do Európy. Svoje súkromie si strážila, no napriek tomu sa vie o jej početných aférach - s režisérom von Sternbergom, ktorý jej pomohol presláviť sa, či hercami ako Brian Aherne, Maurice Chevalier, Ernest Hemingway alebo John Gilbert. V roku 1938 stretla spisovateľa Ericha Maria Remarquea a v roku 1941 francúzskeho herca a vojnového hrdinu Jeana Gabina (vraj najlepší z jej milencov). Ich vzťah sa skončil v polovici štyridsiatych rokov. V päťdesiatych rokoch prežila romániky s Edwardom R. Murrowom a Yulom Brynnerom. Jej manžel, s ktorým bola v kontakte až do jeho smrti, žil na malom ranči v kalifornskom San Fernando Valley. Bola poznačená aférami nielen s hereckými kolegami. Patrili medzi nich John Wayne, Gary Cooper a hrdo sa hlásila aj k trom mužom z klanu Kennedyovcov, s ktorými údajne spala. Mali to byť: Joseph Kennedy st., Joseph Kennedy ml. a John F. Kennedy. A jej lesbické lásky boli z jej strany ešte vášnivejšie a to s mnohými hollywoodskymi kráskami ako sú Merecedes de Acosta (veľká lásky Grety Garbo) Dolores del Rio, Lili Damita, Tallulah Bankheadová, Greta Garbo, Claudette Colbertová, Louise Brooksová, Fay Wrayová, Jean Arthurová, Myrna Loyová, Ona Munsonová a mnohé ďalšie. A tak Marlene Dietrichová, žena nevysoká, nedokonalého prejavu hereckého aj speváckeho, si vytvorila svoj image a legendu, ktoré ju vyniesli na piedestál najžiadanejších žien 20. storočia. V 50-tich rokoch si ešte strihla s Alfredom Hitchcockom film Hrôza na javisku (Stage Fright, 1950), dobrý film bez valného komerčného úspechu a úspešnejšieho Svedka pre obžalobu (Witness for the prosecution, 1957) s Billym Wilderom. A potom už sa vydala na svoje turné - do Nemecka, kde jej nadávali za kolaboráciu s nepriateľom, do Izraela, kde prvýkrát prelomila na verejnosti povojnovú nechuť k nemčine, do Sovietskeho zväzu a na Svetovú výstavu do Montrealu. V 40. až 60. rokoch pozvoľna nadväzovala na svoje najslávnejšie roky, ale už bola iná doba. Nakrútila ešte veľmi zaujímavé snímky ako sú Dotyk zla (Touch of Evil, 1958), Norimberský proces (Judgment at Nuremberg, 1961), ale hlavne sa stala žijúcou legendou. Vlastný mýtus o sebe spečatila v sexy One-Woman-Show, ktorú prvýkrát skúsila začiatkom 50. rokov v Las Vegas. V jej prejave jej neskôr pomáhal Burt Bacharach a tu a tam jej pomohol vytvoriť nové angažmá. Kariéra svetoznámej herečky a speváčky končí v roku 1975, kedy pri poslednom koncerte v austrálskom Sydney spadla z pódia a zlomila si nohu. Ešte ako 78-ročnú ju ešte producent Joshua Sinclair prilákal na maličkú, ale krásnu úlohu barónky von Semering vo filme Krásny gigolo, smutný gigolo (Just a Gigolo, 1979) po boku rockovej hviezdy Davida Bowieho. Režíroval ho už zosnulý David Hemmings. Rolu spočiatku odmietla, ale potom si povedala, že by bol hriech neprijať 250 000 dolárov za dva a pol dňa práce v parížskom štúdiu. Keď sa objavila pred kamerou a štábom, pôvabná, v čiernom klobúku so širokou krempou, so sieťkovým závojom, ktorý zakrýval starostlivý makeup, v čiernom kostýme s bielymi rukavičkami a v nepatetickom, altovom ladení spievala slová ústrednej piesne "Príde deň, kedy mladosť zmizne., bolo v jej hlase počuť smútok bez teatrálneho podtextu. To bol pre všetkých nezabudnuteľný zážitok. Od tejto scény strávila ďalších 12 rokov výlučne vo svojom parížskom byte, na módnej Avenue Montaigne. Jej izoláciu porušil jedenkrát v roku 1984 herec Maxmillián Schell, ktorý ju presvedčil, aby s ním nakrútila interview pre dokumentárny film Marlene. Na svoje prianie už ale nebola kamerou zaberaná a divák počul len jej hlas. Zomrela ako 90-ročná. Jej telo bolo neskôr prevezené do rodného Berlína. Do Berlína, ktorý milovala taký, aký býval za dôb jej mladosti.
V roku 2000 vznikol na základe knihy, ktorú o nej napísala jej dcéra Maria Riva, nemecký film Marlene s Katjou Flintovou v hlavnej úlohe. Tá istá kniha bude tiež predlohou amerického filmu, kde hlavnú úlohu stvárni herečka Gwyneth Paltrowová. Pripomenula sa ešte vydaním pamätí, ktoré nazvala Ich bin, Gott sei Dank, Berlinerin (Som, vďaka Bohu, Berlínčanka). Marlene Dietrich Meno Marlene Dietrichová dodnes evokuje podstatu ženskosti; jej obraz zostáva dôležitou ikonou kozmopolitného lesku a elegantného erotického vábenia. Bola filmovou femme fatale medzivojnového obdobia, na mužov pôsobila chladne, odmerane a nedostupne. O nápadníkov nemala núdzu, veď kto by odolal zvodnému „Modrému anjelovi“? Jej štýl obliekania niesol mnohé mužské prvky, široké nohavice, pánske klobúky, kravaty a neodmysliteľnú cigaretku. Slávna diva prezradila, že sex je lepší so ženou, ale nebola by schopná so ženou žiť. Hovorili o nej: "Marlene je zvláštna kombinácia femme fatale, nemeckej gazdinej a florentského slávika." (režisér Billy Wilder) Hovorila o sebe: "Sex so ženou je oveľa lepší, ale žiť so ženou sa nedá!" "Väčšina žien chce muža zmeniť, a keď sa im to podarí, potom ich prestane zaujímať". "Nie som mýtus". "Nikdy ma nebavilo filmovať". "Nie som herečka, som osobnosť". "Srdcom som džentlmen". Zaujímavosti zo života Marlene Dietrichovej:
  • jej prezývka je Lili Marlene,
  • medzi jej obľúbené jedlá patril hotdog so šampanským,
  • chorobne sa bála bacilov,
  • počas prestávky medzi filmovaním rada jedla citrón, aby sa jej stiahli svaly a mala pevné pery,
  • nikdy nefilmovala bez zrkadla na scéne – stále potrebovala kontrolovať svoj makeup a účes.
  • 1x nominovaná na Oscara, 1x na Zlatý glóbus, hviezda na Chodníku slávy v Hollywoode, Medaila za slobodu amerického ministerstva vojny, Rytier francúzskej légie.
Jej ďalšie filmy: Pieseň piesňou (The Song of Songs, 1933), Pokušenie (Desire, 1936), Anjel (Angel, 1937), Sedem hriešnikov (Seven Sinners, 1940), Ľudská sila (Manpower, 1941), Kráska z Nového Orleánsu (The Flame of New Orelans, 1941), Pittsburgh, 1942, Kazisvet (The Spoilers, 1942), Dáma je ochotná (The Lady is Willing, 1942), Choď za chlapcami (Follow the Boys, 1944), Martin Roumagnac, 1946, Zlaté náušnice (Golden Earrings, 1947), Zahraničná aféra (The Forreign Affair, 1948), Hádanka (Jigsaw, 1949), Po nebi nevedie cesta (No Highway, 1951), Ranč zločincov (Rancho Notorious, 1952), Cesta okolo sveta za 80 dní (Around the World in Eighty Days, 1956), Príbeh z Monte Carla (Monte Carlo, 1957), Horí Paríž! (Paris – When It Sizzles, 1964).   Foto © archív

Súvisiace články