Hlboko

5.11.2013|Renáta Mišovičová|
Hlboko

Je marec 1984 a partia šiestich rybárov trávi svoju poslednú noc pred nalodením v miestnom bare. Sú to obyčajní chlapi a každý z nich je iný - milujúci manžel a otec dvoch malých synov, nesmelý tridsiatnik stále žijúci s rodičmi, otec so synom žijúci pre svoju zbierku platní a psa... Všetci sú dobrými kamarátmi a zladenými kolegami. Ani to nemôže byť ináč, sú členmi malej komunity, žijú v krásnom, ale nemilosrdnom prostredí islandských ostrovov, kde je príroda krásna, no nemilosrdná a kde jediným spôsobom, ako prežiť, je ľudská solidarita a spolupatričnosť.

Nie však vždy, ako sa ukáže už o pár desiatok hodín neskôr, keď sa pri nehode potopí ich loď a námorníci jeden po druhom podliehajú chladnému Atlantiku. Zostáva len jeden, ktorý možno sám celkom nerozumie prečo a ako, ale darí sa mu vzdorovať sile a chladu vody, šoku, tme a faktu, že práve stratil piatich kamarátov, a tak pláva a pláva a pritom sa rozpráva s čajkami a prosí Boha len o dvadsaťštyri hodín života, aby si mohol usporiadať svoje záležitosti i záležitosti mŕtvych kamarátov.

Hlboko (Djupid)

Režisér a scenárista filmu Baltasar Kormákur film Hlboko natočil podľa udalosti, ktorá sa skutočne stala. V marci 1984 sa niekoľko kilometrov od pobrežia Islandu potopila rybárska bárka. Zahynulo pri tom päť námorníkov, no šiestemu sa za neuveriteľných okolností podarilo prežiť. Pri teplote vody a vzduchu pohybujúcich sa okolo bodu mrazu vydržal plávať vyše päť hodín, prejsť neobývaným lávovým poľom, a dostať sa až domov. Vzápätí sa stal objektom skúmania vedcov, ktorých zaujímalo, ako sa mu podarilo prežiť, keďže to za daných okolností odporovalo všetkým fyzikálnym zákonom. Kormákur k filmovej látke pristúpil bez zbytočného pátosu a melodrámy. Ako sám hovorí, tento film natočil ako „spomienku na islandských hrdinov, ktorí stáročia dokázali úspešne čeliť tvrdým a nehostinným podmienkam, v ktorých žili a dokázali vytvoriť modernú spoločnosť, akou sme teraz; zároveň je film poctou všetkým, ktorí zomreli na mori.“ Film je naozaj nakrútený s maximálnou snahou o jednoduchosť a účelnosť, ktorá sa vypláca najmä v úvodnej časti filmu, kedy sa zoznamujeme so skupinkou námorníkov a ich životmi. Vidíme, že hlavný hrdina spomedzi ostatných nijakým spôsobom nevytŕča. Je to proste jeden z chlapov, člen partie, žiadny Superman a takým zostáva aj počas svojej "krížovej cesty" (tu treba vyzdvihnúť výborný herecký výkon O.D. Ólafssona v titulnej úlohe, za ktorý bol zaslúžene odmenený islandskou výročnou cenou Edda Award).

Hlboko (Djupid)

Zažíva počas nej silné i slabé chvíľky, no nikdy ho neopúšťa vôľa prežiť. A toto je okamih, kedy sa zvolený filmársky prístup stáva trochu problémom a zostáva ním až do konca filmu. Udalosti, ktorými hlavný hrdina prechádza, sú od podstaty veľmi silné a trocha tvorivej rafinovanosti a pohrania sa so zábermi by nezaškodilo. Výsledok, na ktorý sa dívame, je veľmi chladný, no nie spôsobom, ktorý by divákovi dovoľoval precítiť situáciu hlavného hrdinu. Zostáva len nezúčastneným pozorovateľom, ktorý pri sledovaní filmu skôr s odstupom čaká, čo bude ďalej, než by bol pohltený silou okamihu. Čo je v prípade tak výnimočného príbehu škoda.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © ASFK

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...