Lásky čas (About Time)
Kedysi nám Michel Gondry ukázal, ako to vyzerá, keď sa úplne obyčajný človek vydá na cestu do svojich spomienok a prežíva tak svoj život odznova a uvedomuje si jeho skutočnú hodnotu. Richard Curtis zobral rovnaký koncept s tým rozdielom, že hlavný hrdina vďaka sci-fi spestreniu na poli žánru romantickej komédie, dokáže do deja aktívne zasahovať a tak meniť svoju prítomnosť a budovať si šťastnú budúcnosť. Po mnohých stránkach je to neuveriteľne otrepaný námet, ale Curtis to povyšuje na skutočné umenie.
Veľkou devízou filmu sú totiž postavy. Hlavný hrdina Tim je sympatický, pretože je normálny. Nenesie na seba žiadne výrazne svalové rysy, nedá sa o ňom povedať, že je úspešný, ale je ideálom dobrého človeka, čo sa o ľudí ktorých miluje stará. Hlavná hrdinka Mary je zase najkrajšou ukážkou dievčaťa, do ktorej sa skrátka oplatí vložiť všetku námahu. Ich zamilovanosť, ich úprimnosť a hlavne fakt, ako sú krásne vedení k docieleniu režisérovej vízie, z nich robí jeden z najkrajších párov filmového plátna. Ich úsmevy, vtipy sú uveriteľné a čo je hlavné problémy riešia ľudsky a tým sa dostávajú bližšie k nám, ako divákovi, ktorý v sebe nesie rovnaké hodnoty.
Filmu chýba výraznejšia dramatická zápletka. To čo v skutočnosti robí je, že nám ukazuje dokonalý vzťah a prezentuje nám ho ako niečo, čo sa dá veľmi ľahko uskutočniť. Pravdou je, že by sa tomu tak strašne rád veril, lenže samozrejme nič tak idylicky v živote nepôsobí. Neustále som čakal výraznejší zvrat, ktorý sa nedostavil. A priznám sa, že na konci som bol veľmi prekvapený, že som vlastne videl veľmi pozitívny príbeh.
S odstupom času, ale musím priznať, že jeho nekvality čo sa týka logiky cestovateľských aspektov sú mojou osobou značne zanedbané kvôli výslednej katarzií čo sa po filmu dostaví. Tým pádom sa nám objavuje otázka, čo všetko sme filmu schopný tolerovať, lebo na tom koniec koncov závisí , či sa nám bude film páčiť, alebo či ho naopak budeme považovať za sladký. Najdôležitejšie je si asi uvedomiť tú jednoduchú pravdu, že vlastne takýchto príbehov je strašne málo. A aj keď sú, máloktorý funguje v romantickej, humornej a príbehovej rovine práve tak dobre ako tento Curtisov počin. Je omnoho funkčnejší, ako jeho predchádzajúci film a značne šliape Láske nebeskej na päty. Môžeme ho síce obviniť z prehnanej sladkosti, ale stojí nám to zato? Pretože keď sa to tak vezme, sledovať osudy hlavných hrdinov, ich malé strasti pozostávajúce zo strastí, ktoré sami zažívame, a spôsob akým sa ich snažia riešiť nemá ďaleko od našej vlastnej túžby mať podobnú schopnosť, podobnú príležitosť a rovnaké šťastie.
A v tomto je Curtis ostrieľaný tvorca. Všetko hodné obdivu na poli romantickej komédie z Veľkej Británie nesie jeho rukopis. Alebo teda aspoň značná väčšina. Určite poteší krásna Rachel McAdams v úlohe Mary. Môže sa zdať, že je odsúdená hrať v podobných úlohách, ale ja si skrátka nemôžem pomôcť. Neviem si tam predstaviť nikoho lepšieho ako práve ju. A Domhnall Gleeson je milým prekvapením. Ťahá celý film na svojich ramenách a po jeho skončení sa priznám, že sa teším s čím príde nabudúce. Film z jednoduchým posolstvom Joie de vivre prezentuje asi najkrajší príbeh o láske aký som videl za naozaj dlhú dobu. Film určený pre každého, kto má nutnosť držať sa v kine za ruku so svojou nežnejšou polovičkou a nevadí mu, že bude skrátka pozerať romantický film, pri ktorom sa paradoxne môže veľmi dobre zabaviť.
